Chovateľ je niekto, kto selektívne chová starostlivo vybrané exempláre, zvyčajne rovnakého plemena, s cieľom produkovať potomstvo so špecifickými a úplne opakovateľnými vlastnosťami. Vzdelanie je výskum, vášeň, živobytie, šport a zábava, ale je to aj sublimácia materského pudu. Petra Virianková uvažuje o reprodukcii v súvislosti so svojím materstvom. Možno Breder nezachádza tak ďaleko, aby zakúsil hybné sily materstva – lásku, strach a sebadeštruktívnu starostlivosť – hrá sa so živými bytosťami ako s ich tvorcami, navrhuje ich genetickú výbavu a tým aj ich vzhľad, vlastnosti a správanie.

Jej otec a starý otec, známy slovenský prírodovedec a priekopník vedeckej zoológie a ornitológie, profesor Oskar Virianek (1905-1987), boli obaja zanietenými chovateľmi holubov. Lásku k prírode a vtákom preniesla aj na svoju tetu profesorku Zoru Viriankovú Masárovú (1930), ktorá kráčala v otcových vedeckých šľapajach. Nielenže všetci používali fotoaparáty, ale podstatnou súčasťou ich vedeckej práce bolo aj médium fotografie. Hoci Petra Virianková nie je profesionálna ornitologička, jej tvorba je životne spätá s jazykom fotografie a v konečnom dôsledku aj so zobrazovaním krajiny, zvierat a vtákov. Je to pravda do tej miery, že žiadny z vystavených záberov nebola fotená ňou, ale vznikli postprodukčným spracovaním archívov jej príbuzných a výberom kópií z časopisu National Geographic.