Populácia Slovenska sa zmenšuje už tretí rok po sebe. Napriek tomu vlády krajiny zostali nepriateľské voči myšlienke privítať viac cudzincov z krajín mimo Európskej únie.

Sčítací úrad zverejnil najnovšie čísla, podľa ktorých počet obyvateľov medziročne klesol o viac ako 4000 ľudí.

Na konci roka 2023 malo Slovensko 5 424 687 obyvateľov.

Úrad potvrdzuje, že populácia rástla 75 rokov, kým sa pred tromi rokmi začala zmenšovať. Údaje ukazujú, že počet obyvateľov Slovenska sa od vzniku Slovenska v roku 1993 zvýšil len o 88 200 ľudí.

Úrad vo svojej správe uviedol, že celkový úbytok obyvateľstva v roku 2023 ovplyvnil najmä prirodzený úbytok obyvateľstva. správa.

Prisťahovalectvo, napriek povzbudivým číslam, nepomohlo zvrátiť nedávny trend kvôli vysokému počtu ľudí opúšťajúcich krajinu.

Menej detí

Minulý rok zomrelo viac ako 54 100 ľudí. V krajine sa narodilo až 48 600 detí. V dôsledku toho došlo k úbytku obyvateľstva o 5 500 ľudí. Táto situácia sa pozoruje už štyri roky, čiastočne kvôli koronavírusu v rokoch 2020-2022.

„Prirodzený úbytok obyvateľstva na Slovensku však pokračoval aj v roku 2023, aj keď úmrtnosť dosiahla po troch rokoch pandémie dlhodobý priemer,“ povedala riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Sčítacieho úradu Zuzana Podmanica. Poukázala na fakt, že počet narodených detí na Slovensku za posledné dva roky výrazne klesol pod 50-tisíc.

Pokles pôrodnosti však pozorujeme už šesť rokov.

Začiatkom 90. rokov začal počet pôrodov klesať, z viac ako 70 000 na viac ako 51 000 v roku 2002. Potom začal počet opäť stúpať. V roku 2011 to bolo 61 000 novorodencov. Počet však opäť mierne klesol, výraznejšie za posledné dva roky.

Pokles historicky najnižšej hodnoty potvrdzuje aj celková pôrodnosť. „Celková pôrodnosť na Slovensku dosiahla v roku 2023 bezprecedentne nízku hodnotu nielen v novodobej histórii samostatného Slovenska, ale za posledných 100 rokov,“ vysvetlil Podmanica. Za posledných dvadsať rokov tento ukazovateľ dosiahol 1 033 pôrodov na 100 000 obyvateľov. V roku 2022 klesol na menej ako 1 000. Vlani klesol ešte hlbšie, na 896 novorodencov na 100 000 obyvateľov.

Narodení a úmrtia však nie sú jediným faktorom, ktorý mal vplyv na celkovú populáciu na Slovensku.

Migrácia (v tisícoch): modrá (imigrácia) a oranžová (imigrácia). (Zdroj: Census Bureau)

Viac ľudí sa prisťahuje ako odíde

Ďalším faktorom je prisťahovalectvo.

Rast populácie prostredníctvom imigrácie je dlhodobo v kladných číslach, uvádza Census Bureau. Napríklad na Slovensko sa vlani prisťahovalo 5 923 ľudí, ktorí majú v krajine trvalý pobyt. Krajinu sa rozhodlo opustiť 4 522 ľudí.

Mnohí z tých, ktorí sa vlani prisťahovali na Slovensko, pochádzali z Českej republiky (1 542), Ukrajiny (523), Rakúska (519), Veľkej Británie (579), Nemecka (368) a Maďarska (326). Naopak tí, ktorí sa rozhodli emigrovať zo Slovenska do Čiech (1876), Rakúska (781), Nemecka (372) a Veľkej Británie (376), odišli v roku 2023.

Aj v roku 2021 žilo na Slovensku podľa posledného sčítania 58 498 cudzincov s trvalým pobytom. Počet sa za desaťročie takmer zdvojnásobil.

Úrad uvádza, že počet imigrantov prevýšil počet, ktorí sa prisťahujú ročne, a pohybuje sa od 900 do 7 100 ľudí. Migračné saldo v minulom roku dosiahlo 1 401 osôb.

Tieto čísla však za posledné tri roky nedokázali kompenzovať straty spôsobené klesajúcou pôrodnosťou.

Bola schválená Európska charta o migrácii a azyle

Štatistický úrad, ktorý začiatkom februára viedol bývalý poslanec Martin Niemke, zverejnil najnovšie demografické údaje, keď Európsky parlament v stredu prijal 10 rôznych zákonov. Oprava Imigračná a azylová politika v Európskej únii. Oficiálne ho zatiaľ zastupiteľstvo neschválilo. Balík nadobudne platnosť do dvoch rokov.

Ministerstvo zahraničných vecí SR potvrdilo, že Slovensko vo februári hlasovaním na úrovni veľvyslancov pri Európskej únii v Bruseli odmietlo návrh novej takzvanej „Charty migrácie“. Bude sa to však týkať aj Slovenska.

Nový systém je založený na solidarite, čo znamená, že Slovensko si môže vybrať, či prijme žiadateľov o azyl, prispeje finančne alebo poskytne technickú podporu pri riešení migračných tlakov na ostatné členské štáty EÚ. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí však vo štvrtok zopakovalo svoj nesúhlas so schválenými zmenami s tým, že odmieta akceptovať povinnú podmienku prijatia nelegálnych imigrantov na Slovensko.

Dodal: „Nelegálne prisťahovalectvo predstavuje veľkú výzvu, ktorej čelí Európska únia, a je našou povinnosťou riešiť ju predovšetkým v súlade so suverénnymi záujmami našej krajiny.“ Povedal Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Planár zo strany Smir.

Prijímanie imigrantov je však dobrovoľné.

Od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 našlo na Slovensku dočasné útočisko približne 140-tisíc ukrajinských prisťahovalcov. Zároveň však krajina súhlas Len 37 zo 416 žiadostí o azyl v roku 2023, čo je prístup, ktorý orgány už dlho používajú.

To, čo poslanci schválili v stredu, žiadala Ficova vláda v roku 2016, keď EÚ čelila prvej vlne migračnej krízy. Fico sa vtedy postavil proti povinným kvótam pre imigrantov.

„Ak nechceme prijímať migrantov, a to nechceme, môžeme poslať viac policajtov, poskytnúť viac peňazí, viac odborníkov,“ povedal Fico. Povedal V minulosti.

Dnes sa zdá byť jasné, ktorou cestou „povinnej solidarity“ sa Fico vyberie. Uprednostnil by to Poskytnite finančné príspevky Namiesto umožnenia vstupu imigrantov na Slovensko, hoci by to mohlo pomôcť slovenskej demografii a ekonomike.

„EÚ by mala explicitne povedať, že nelegálna migrácia je poháňaná najmä ekonomickými motívmi. „Nie je to len problém, je to aj príležitosť,“ hovorí ekonóm Vladimír Palasz. Povedal minulý rok. „Európa rýchlo starne. Najmä východný región. Naši zamestnávatelia už teraz majú problém nájsť pracovnú silu.“

Krajina sa nedávno rozhodla vydať viac víz pracovníkom z určitých krajín. Táto zmena sa týka len určitých odvetví. Ale ako mnohí slovenskí politici, aj mnohí Slováci sú voči cudzincom podozrievaví a nedôverčiví.

Ekonóm dodal, že Slovensko sa bude musieť naučiť integrovať cudzincov.

„Čím skôr, tým lepšie,“ dodal.