Ministerstvo financií SR ukončilo pripomienkové konanie k ambicióznemu návrhu smernice EÚ s marketingovou skratkou BEFIT, ktorá by sa mohla dotknúť viac ako 3000 slovenských firiem.

Je to dôležité, pretože tieto spoločnosti majú významný vplyv na výber dane z príjmu právnických osôb v našej krajine, ktorá bude v roku 2024 predstavovať približne 4,5 miliardy eur. Na tieto spoločnosti sa vzťahuje minimálna efektívna daňová sadzba vo výške 15 percent, takže je logické, že EÚ by chcela zaviesť jednotné pravidlá, na základe ktorých sa bude táto daň v budúcnosti počítať. Pripomeňme si, že doteraz bola v rámci Európskej únie harmonizovaná iba DPH.

Hoci ide nepochybne o veľkú zmenu, na Slovensku sa o návrhu novej smernice veľa nevie. Ak si na Google rýchlo vyhľadáte výraz BEFIT, najskôr sa vám zobrazí celá plejáda posilňovní či balíčkov na chudnutie.

Ak ste netrpezliví, webová stránka EÚ vám povie, že toto je skratka pre Podnikanie v Európe: Rámec pre dane z príjmuv rámci ktorej bol vlani v septembri zverejnený rovnomenný návrh smernice na stanovenie jednotných pravidiel na určenie základu dane a uľahčenie podnikania nadnárodných spoločností v Európskej únii.

Nový návrh vychádza zo smernice o minimálnej efektívnej sadzbe dane 15 percent, ktorá platí od 1. januára 2024 bez väčších problémov aj na Slovensku.

Očakáva sa, že minimálna daň neprinesie významné nové verejné zdroje, ale zásadne by mala prispieť k spravodlivejšej hospodárskej súťaži z pohľadu trhu EÚ v boji proti americkým technologickým gigantom. Ten ťaží najmä zo skutočnosti, že virtuálna prítomnosť automaticky neznamená zodpovednosť za daňové zisky, ktorá sa historicky opierala o tradičný koncept daňovej rezidencie a daňového základu.

Čítaj viac:
Čítaj viac: Historická dohoda o 15-percentnej globálnej minimálnej dani. Stane sa relevantným? Čítaj viac

Európska smernica BEFIT bude povinná pre nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými tržbami nad 750 miliónov eur, ale dobrovoľne sa ňou budú môcť riadiť aj malé spoločnosti. Ministerstvo financií preto odhaduje, že sa bude vzťahovať na viac ako 3000 subjektov na Slovensku.

Za slovenské firmy zaujali jednoznačné stanovisko vo svojich oficiálnych pripomienkach Klub 500 a Národná konfederácia zamestnávateľov (RÚZ). V zahraničí podobné návrhy vyvolali viac diskusií a intenzívnej kritiky a ja sa pokúsim vysvetliť prečo.

Výhody a riziká

Cieľom smernice je poskytnúť jednotný súbor pravidiel pre daň z príjmu právnických osôb na základe prvkov spoločného základu dane. V ďalšom kroku sa vypočítaná daň prerozdelí medzi členské štáty EÚ podľa dohodnutého vzorca.

Výhodou pre firmy by malo byť, že v EÚ budú musieť podávať daňové priznania len v jednej krajine. Nahrádza sa tak návrh jednotného spoločného základu dane pre firmy, ktorý z politických dôvodov neuspel najskôr v roku 2011 a pod podobným názvom opäť v roku 2016. Nová marketingová skratka mala pomôcť zahodiť tieto zlyhania za hlavu.

Stručný prehľad BEFIT obsahuje nasledujúce dôležité časti, ktorých technické detaily ešte neboli definované na úrovni EÚ:

• Vypočítajte základ dane – Spoločný účtovný štandard alebo osobitný súbor pravidiel
• Vzorec na prerozdelenie spoločného základu dane medzi krajiny
• Zmena pravidiel transferového oceňovania – Priestor na zjednodušenie

Na jednej strane potenciálne zjednodušenie pravidiel pre veľké nadnárodné spoločnosti na trhu EÚ, spravodlivejšia hospodárska súťaž a zvýšená právna istota sú jasnými výhodami. Na druhej strane, riziko zaťaženia tých istých spoločností novými pravidlami, ktorých sa v posledných rokoch neúmerne zvýšilo, treba brať vážne, a to aj s prihliadnutím na dátum účinnosti smernice v roku 2028.

Podľa diskusie so zástupcami veľkých nadnárodných spoločností pôsobiacich v Európskej únii však Na ktorom som sa naposledy zúčastnil v januári v Paríži, zodpovední vedúci pracovníci nie sú nadšení. Jednak kvôli obavám zo zložitosti procesu prechodu, potom kvôli únave z rozsahu zmien, ku ktorým došlo v EÚ v posledných rokoch, alebo kvôli kontroverznej kvalite údajov zbieraných v EÚ už niekoľko rokov. Už roky, napríklad účely Hlásenie podľa jednotlivých krajín (smernica EÚ DAC4).

Najväčšie riziko však spočíva v tom, že zatiaľ nie je jasné, aký vplyv to môže mať na národné rozpočty jednotlivých krajín EÚ; To bude väčšinou závisieť od konečnej podoby vzorca prerozdeľovania. V každom prípade, najmä menšie krajiny majú obavy z odovzdania kľúčov od daňového mixu takpovediac väčším krajinám, kde sa budú podávať daňové priznania.

Politická realita

Na úrovni EÚ sa rozhodnutia prijímajú na základe konsenzu, takže šance na schválenie nie sú vysoké. Iná cesta však nie je, keďže globálny projekt zameraný na uvalenie spravodlivejších daní pre technologických gigantov pravdepodobne zlyhá kvôli odporu USA na úrovni G20.

Návrh ministerstva financií je primerane opatrný, pretože čaká na konečnú verziu technických detailov. Naproti tomu Klub 500 a RÚZ zaujali veľmi negatívny postoj s poukazom na riziká „straty daňovej suverenity“, no technické detaily nekomentovali.

Keďže rozhodnú technické detaily, môj osobný názor je, že EÚ by mala viac počúvať hlasy spoločností, ktoré sú unavené neustálymi zmenami. Pokiaľ sa nepodarí zabezpečiť jasné zjednodušenie pravidiel, či už jasným postojom k účtovnému štandardu alebo transferovému oceňovaniu, nebolo by rozumné spustiť ďalší proces, ktorý by trval niekoľko rokov diskusií a mrhal energiou odborníkov a úradníkov.

Samozrejme, táto téma už rezonuje aj v iných krajinách EÚ vrátane Poľska a Česka, preto bude politickým prekvapením, ak bude návrh schválený jednomyseľne. Slovensko sa preto v blízkej budúcnosti skutočne nemusí báť straty daňovej suverenity.

Renáta Blahová je spoluzakladateľkou poradenskej firmy BMB Partners Taxand a daňovou poradkyňou.