Napriek dôležitosti podnikateľského prostredia pre slovenskú ekonomiku a rast životnej úrovne téma tento rok nezaberala veľký priestor na volebných platformách väčšiny politických strán.

Mnohé strany majú podľa analýzy think-tanku INESS len všeobecné vyjadrenia o podpore vyššej pridanej hodnoty, inovácií a digitalizácie ekonomiky alebo pridali do svojich volebných platforiem nejaké jednoduché vylepšenia účtovníctva.

„Všetci, samozrejme, volajú po znižovaní byrokracie,“ napísal analytik Národného štatistického úradu Martin Vlaszynski s tým, že v straníckych programoch chýbajú konkrétne opatrenia na témy samostatne zárobkovo činné osoby, liberalizácia trhu a iné.

Súvisiace články
Súvisiace články Odborníci tvrdia, že strany lákajú voličov na populistické sľuby, zatiaľ čo Slovensko potrebuje reformy Čítaj viac

V rebríčku INESS vedú SaS a Progresívne Slovensko (PS) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Vlaschinsky povedal, že ich programy sú v porovnaní s inými stranami z hľadiska kvantity a kvality lepšie, ale žiadna z nich nezískala najvyšší počet bodov. SaS získala deväť bodov z 10 možných, nasleduje PS so siedmimi bodmi a KDH so šiestimi bodmi. Samir skončil a Rodina zaznamenala nula bodov.

Hodnotenie volebných programov strán z pohľadu podnikateľského prostredia. (Zdroj: S láskavým dovolením INESS)

Spoločným znakom programov prvých troch strán je návrat k rovnej dani pre korporácie, hoci ani jedna nešpecifikovala, aká by mala byť sadzba. Sadzba uplatňovaná počas predchádzajúcich reforiem, ktoré vyslúžili Slovensku prezývku „Tiger tatranský“, bola 19 percent.

Súvisiace články
Súvisiace články Liberáli vedú jeden z posledných prieskumov pred voľbami Čítaj viac

„Atraktívna sadzba tejto dane je jednou z mála vecí, ktoré môže vláda urobiť rýchlo a jednoducho pre zviditeľnenie Slovenska,“ napísal Vlaszynski. Či to strany vzhľadom na obrovský deficit myslia naozaj vážne, uvidíme až po voľbách.

Dodal, že zároveň je zrejmé, že obe strany neriešia podnikateľské prostredie systémovo.

V straníckych manifestoch nie je žiadna inšpirácia

Novou témou týchto volieb bol maloobchodný sektor, pričom viaceré strany podporovali reguláciu cien potravín či iné intervencie, a to aj napriek dôkazom z Maďarska o negatívnych dopadoch takýchto opatrení.

„To viedlo k presne opačnému výsledku,“ napísal Vlaschinsky. Dodal: „Ceny potravín vzrástli za jeden rok o 50 percent a zároveň sa mnohé tovary stali vzácnymi.“

Medzi najčastejšie pozitívne opatrenia patrí zvýšenie hranice povinnej registrácie DPH, ktorá sa od roku 2009 nemení.

„Ak hľadáte inšpiráciu pre rozsiahle reformy, ktoré zo Slovenska urobia krajinu s atraktívnou podnikateľskou klímou, nehľadajte ďalej [parties‘] „Volebné programy,“ napísal analytik.