podľa Správa nadácie EurofoundTakmer polovica pracujúcej populácie v Európskej únii prešla počas pandémie koronavírusu na prácu na diaľku, predtým to bolo 10%.

Z toho takmer 34% bolo od júla zamestnaných výlučne z domu, zvyšok pracovala čiastočne z domu.

Pred zdravotnou krízou pracovalo z domu aspoň občas menej ako 10% pracovníkov, zatiaľ čo počet ľudí pracujúcich na diaľku pravidelne bol iba necelých 5%.

Vzhľadom na to, že k zotaveniu z Covid-19 dôjde čoskoro, existujú obavy aj z ekonomického dopadu pandémie Medzera v digitálnych službách Medzi členskými štátmi.

Výzvy pri prechode na prácu na diaľku

Očakáva sa, že viac pracovníkov bude pracovať aspoň na diaľku. V štúdii vykonanej výborom s názvom „Naživo, v práci a Covid-19„Odborníci predpovedajú, že práca na diaľku sa v dôsledku epidémie stane realitou.

Výsledky ukazujú, že podiel ľudí, ktorí pracujú na diaľku, sa medzi krajinami Európskej únie veľmi líši. Napríklad v Belgicku momentálne pracuje 50% ľudí na diaľku a Španielsko, Taliansko a Francúzsko majú úroveň nad 40%.

Na druhej strane v Poľsku, Bulharsku, Maďarsku, na Slovensku a v Chorvátsku pracovalo počas pandémie pravidelne asi 20% pracovníkov z domu.

Okrem toho bolo pravdepodobnejšie, že tí, ktorí majú vyššiu kvalifikáciu, budú pracovať na diaľku, zatiaľ čo služieb, zdravotníctva, dopravy a agropriemyslu bolo podstatne menej.

Okrem digitálnej priepasti je ďalším potenciálnym problémom súvisiacim s prácou na diaľku stieranie hraníc medzi prácou a domovom a vplyv, ktorý to má na duševné zdravie ľudí.

V prieskume 24% pracovníkov na diaľku uviedlo, že pracovali vo svojom voľnom čase, zatiaľ čo iba 6% tých, ktorí pracovali na komerčnom mieste mimo domova, to urobilo.

Práca z domu má svoje výhody aj nevýhody. Mnoho ľudí vyjadrilo želanie pokračovať v práci na diaľku, aspoň niekedy. Do budúcnosti však bude musieť EÚ vyriešiť akékoľvek problémy týkajúce sa pracovníkov aj podnikov.