Fanúšikovia tejto hypotézy mali pocit, že Robert Fico, proruský populista, bol dokázaný hneď po tom, čo skončil vo voľbách na Slovensku na prvom mieste. Ale dostal len 23% hlasov na svoju platformu neposlať pár bezcenných zbraní na Ukrajinu a bude stáť na čele krehkej koaličnej vlády.

Poľsko má problémy s Ukrajinou, ale rozhodne sa stavia proti Vladimirovi Putinovi a chce, aby bolo Rusko porazené. Naproti tomu Fico tvrdí, že vojnu v Kyjeve viedli fašisti a slovenský europoslanec z jeho strany v rádiu BBC 4 vyzval na rokovania medzi Kyjevom a Moskvou – presne takú líniu, akú by si ruský diktátor rád osvojil.

Neprekvapuje, že PiS o výsledku Slovenska mlčí – Poliaci Ficov rekord poznajú a pri meniacej sa atmosfére to posledné, čo elita PiS potrebuje, je vidieť, ako sa EÚ spája so Samirom.

V roku 1980 nadobudla poľská revolúcia podobu vytvorenia nezávislej únie s názvom Solidarita, ktorá uvrhla svet komunizmu do chaosu. Ako môžu pracovníci povstať proti strane, ktorá tvrdí, že zastupuje pracovníkov?

Starnúcej vláde Kremľa trvalo nejaký čas, kým zareagovala. Keď to urobili, požiadali svojich poľských stúpencov, aby rozdrvili hnutie Solidarita. Ale Poliaci sú Poliaci, a pokiaľ ide o to, ako sa postaviť tyranom a klamárom, len málo krajín má silnejšie skúsenosti v tom, ako sa postaviť silám, ktoré sa zdajú také mocné.

Hnutie Solidarita zdvihlo veko smetného koša dejín a v priebehu niekoľkých rokov sa doňho hodil poľský komunizmus, keďže len pár mesiacov pred pádom Berlínskeho múru sa v Poľsku konali slobodné voľby.

Bezplatná politika však nemusí vždy znamenať dobrú politiku. Netrvalo dlho a strana Právo a spravodlivosť bola pripravená na akciu.

To, čo sa stalo potom, bolo ilustráciou nebezpečenstva pomerného zastúpenia. Volebný systém umožňoval koalície medzi poľskými stranami, ako sú Konzervatívny Braverman Truss, UKIP a Bangladéšska nacionalistická strana, spolu s protipotratovými náboženskými zástancami tvrdej línie. Medzi sebou si zabezpečili dostatok hlasov na zostavenie vlády, najskôr v roku 2005 a potom znova v rokoch 2015 a 2019.

Právo a spravodlivosť neustále tlačia Poľsko smerom k neliberálnemu právu na potraty, slobodu médií a imigráciu. V rôznych obdobiach útočila na Židov, Európsku úniu a susedné krajiny, ako napríklad Nemecko.

Bola to poľská Sociálnodemokratická strana, ktorá priviedla Poľsko do NATO v roku 1999 a potom do Európskej únie v roku 2004. Nasledovala stredopravá liberálna vláda Občianskej platformy na čele s Donaldom Tuskom, ktorá reprezentovala davovský svetový názor, že pokrok prichádza cez ekonomické liberalizácia. V tomto ohľade to bolo v súlade s alianciou Cameron-Clegg, ktorá vznikla v rovnakom čase v Británii.

Tuskovým ministrom zahraničia bol totiž Radek Sikorski, ktorý po roku 1980 utiekol z komunistického Poľska a odišiel na Oxfordskú univerzitu, kde bol v klube Bullingdon s Davidom Cameronom a Borisom Johnsonom. Dnes sú jeho názory na jeho bývalých súdruhov z klubu Bullingdon, ktorí odviedli Britániu z Európy, netlačiteľné.

Tusk a jeho Strana občianska platforma vládli v rokoch 2007 až 2014. Ale ako všetky stredopravé liberálne strany, aj táto strana ignorovala potreby robotníkov, chudobných poľnohospodárskych regiónov a tých, ktorí zaostali po podnikateľskom boome, ktorý podporovala.

Občianska platforma bola sociálne liberálna v otázkach vrátane práv homosexuálov a práv žien, ktoré sa zdali cudzie veľkým poľským vidieckym komunitám s dominanciou katolíkov a tým, ktorí nežijú v progresívnejších mestách.

Predvolebná kampaň v roku 2023 bola divoká. Mateusz Morawiecki, predseda vlády a bývalý bankár zo Santanderu, rád končí svoje stretnutia krikom na svojich stúpencov: „Čo to má na srdci Donald Tusk?“

Fanúšikovia skandujú „Nemecko, Nemecko, Nemecko.“ Ide o odkaz na Tuskov pôvod, ktorý vyrastal v severopoľskom meste Gdansk, v dome, kde jeho rodičia hovorili danzigskou nemčinou.

História Poľska s Nemeckom sa stala živou politickou témou. Najslávnejšia filmová režisérka krajiny Agnieszka Holland nedávno produkovala film s názvom „Zelená hranica“ o osude utečencov vyhnaných poľskou a bieloruskou pohraničnou strážou a vojenským personálom. To viedlo k zabitiu viac ako 50 ľudí vrátane žien a detí. Minister spravodlivosti PiS Zbigniew Ziobro na Twitteri uviedol: „V Tretej ríši Nemci vyrábali propagandistické filmy zobrazujúce Poliakov ako banditov a vrahov… a dnes na to majú Agnieszku Hollandovú.

Protinemecké vyjadrenia poľských nacionalistov dosahujú nové hĺbky, ešte horšie ako neustále zosmiešňovanie Francúzska a Emmanuela Macrona zo strany brexiterov, najmä v Divákovi.

Politická kontrola médií je však v Poľsku oveľa horšia ako v Spojenom kráľovstve. Štátom kontrolovaná televízia, poľská obdoba BBC, trávi prvú polovicu svojich tridsaťminútových nočných správ vytrubovaním úspechov vlády PiS a druhú polovicu útokmi na Donalda Tuska.

Tusk sa však v prieskumoch posunul v rozmedzí dvoch bodov od PiS, takže obe strany sa teraz tešia podpore v polovici 30. rokov. Strana konfederácie, založená v roku 2018, je krajne pravicové zoskupenie protieurópskych krajne pravicových liberálov, ktorí môžu nájsť podporu v Liz Trussovej, ktorá chce zrušiť sociálne zabezpečenie a daň z príjmu. Strana tiež balansuje na území oveľa extrémnejšom ako čokoľvek, čo možno vidieť v politike Spojeného kráľovstva – zatiaľ. Jeden z jej vysokopostavených členov načrtol extrémny svetonázor strany a povedal: „Nechceme Židov, homosexuálov, potraty, dane ani Európsku úniu.“ Táto krajne pravicová, nacionalistická, xenofóbna strana sa teší podpore mnohých poľských mladých ľudí, ktorým sa nepáči konzervatívny, autoritársky katolícky štýl, ktorý prijal líder strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski, ktorý má 74 rokov. Zastáva pozíciu podpredsedu vlády, ale vedie Poľsko za šikovnejšími mladými politikmi, ktorí si PiS vybrali ako najlepší nástroj pre svoju politickú kariéru.

Ako mnohí z tvrdej pravice v Británii, aj politici PiS radi útočia na EÚ – ale debakel po brexite znamená, že Polexit nemá žiadnu podporu. Sunak-Truss-Johnson Británia je teraz vnímaná ako chorý muž Európy a určite nie sprievodca pre Poľsko. Rovnako ako britská krajná pravica, Kaczynski odsudzuje Európu za to, že pustila do EÚ príliš veľa migrantov (a prezident krajiny spojenec s PiS Andrzej Duda varuje pred „väčším migračným tlakom na Európu“ po útoku Hamasu na Izrael).

Vláda PiS však povolila približne 1,35 milióna Ukrajincom vstup do krajiny, aby vykonávali slabo platenú prácu v sektore poľnohospodárstva, sociálnej starostlivosti a stavebníctva. Imigráciu využili aj na cynickejšie účely. Nedávny škandál vypukol, keď vyšlo najavo, že vládni predstavitelia PiS predávali africkým a ázijským migrantom státisíce schengenských víz za 3000 až 4000 eur za kus. Začali v Poľsku a potom zmizli cez hranice do Nemecka a ďalších členských krajín EÚ. Nemecká vláda čiastočne uzavrela svoju hranicu s Poľskom.

Premiér PiS Morawiecki zakázal dovoz obilia z Ukrajiny s cieľom kupovať si hlasy farmárov – priame porušenie politiky EÚ, ktorou je podpora Ukrajiny, a to aj prostredníctvom vývozu potravín. Naznačil tiež, že Varšava už nedovolí vývoz zbraní do Kyjeva prechádzať cez Poľsko. Poľská vláda sa prejavila ako nepriateľská voči Rusku, no takáto politika pôsobí úplne iným dojmom.

Na domácom fronte vláda PiS presadzovala ultrakonzervatívny program, ktorý zahŕňal kriminalizáciu potratov. Strana nabalila súdy aj právnikmi PiS, takže nie je nádej, že nejaký ústavný sudca zákaz zruší. Ženský hlas v týchto voľbách môže byť rozhodujúci. Ženy v Poľsku, vrátane mnohých starších katolíckych matiek, sú nešťastné z toho, že ich dcéry sú nútené mať deti, najmä preto, že vodca strany je sám mládenec vo veku 70 rokov a nemá deti. Poľské ženy sa čudujú, prečo nemajú rovnaké slobody ako Európanky.

Novinár Eugeniusz Smolar bol mladý prodemokratický aktivista, ktorý sa zúčastnil študentských štrajkov a protestov proti komunistickej vláde v roku 1968. Bol Žid a pri poslednom pogrome v Európe, ktorý sa odohral v tom istom roku, poľská komunistická vláda vyhostila 20 000 prevažne mladých Židov. V 70. rokoch vytvorili sieť, ktorá pomohla zmobilizovať globálnu podporu pre Solidaritu. Smolar pracoval pre BBC, stal sa vedúcim poľskej produkcie pre BBC World Service a po roku 1990 sa vrátil do vlasti, aby viedol poľské štátne vysielanie. Teraz cíti beznádej o svojej krajine.

Podľa Smolára „Od roku 2015 PiS spolu so svojimi spojencami vládne strachom, konfliktmi a večnými krízami, ktoré spúšťajú neľútostné útoky na zákony, inštitúcie a normy európskej liberálnej demokracie, vrátane nezávislých médií a občianskej spoločnosti.

„PiS delegitimizoval opozíciu a výrazne znížil svoj vplyv na legislatívny proces v parlamente.“

Od roku 2015 PiS šíri svoj vplyv prostredníctvom poľských inštitúcií. Tak ako to urobil Putin, keď zosilnel svoju moc nad ruskou mocou, PiS sa snažila priviesť svojich priaznivcov, alebo aspoň podobne zmýšľajúcich jednotlivcov, do všetkých úrovní ústrednej a miestnej štátnej správy, vrátane armády, bezpečnostných služieb, zahraničnej služby a vlády. Polícia a súdy.

Strane Právo a spravodlivosť sa podarilo podmaniť si aj verejnoprávny rozhlas a televíziu a urobiť z nich agresívny a jedovatý propagandistický nástroj. Vládni politici zaútočili na slobodu komerčných médií a zmocnili sa niektorých predajní.

„PiS zaviedla nacionalistickú doktrínu do učebných osnov na školách a v kultúrnych inštitúciách, ktoré kontroluje,“ povedal Smolar. To zahŕňalo kontrolu divadiel a múzeí. V tejto novej histórii prepísanej vládnym mandátom „hrdinskí Poliaci nemôžu vždy urobiť chybu“. Akademický alebo novinársky výskum a diskusie o minulých politikách a správaní voči Židom, Ukrajincom alebo utečencom predstavujú útok na poľský národ, ktorý môže byť stíhaný podľa zákona.

Nadchádzajúce poľské voľby budú najdôležitejším signálom pre budúcnosť Európy od Brexitu. Teraz je Británia pre Európu irelevantná – Poľsko však nie a krajne pravicová nacionalistická politika súčasnej vlády je nezlučiteľná s členstvom krajiny v EÚ.

V roku 1920 Poľsko porazilo inváznu Červenú armádu, ktorú Lenin vyslal na inváziu do Európy. V roku 2023 môže Poľsko otvoriť dvere novej politickej budúcnosti zvolením vlády, ktorá odmieta hodnoty a princípy, ktoré sú jadrom európskeho projektu od roku 1950.

Denis McShane je bývalý minister Európy, ktorý pomohol dostať Poľsko do Európskej únie.