Ukrajine dochádzajú priateľskí susedia. Posledným problémom, ktorému čelí Volodymyr Zelenskyj, je Slovensko po tom, čo bol minulý víkend vyhlásený za víťaza prezidentských volieb v krajine Peter Pellegrini.

Pellegrini je blízkym spojencom premiéra Roberta Fica, ktorý prevzal moc v parlamentných voľbách vlani v septembri. Fico a jeho strana sú pomerne proruskí, a preto voči Ukrajine skeptickí. Uplatňujú politiku, o ktorej sa mnohí obávajú, že by mohla ohroziť demokraciu na Slovensku – vrátane legislatívy zameranej na kontrolu verejných médií v krajine.

Jedným z prvých Ficových krokov, keď vlani nastúpil do úradu, bolo zastavenie všetkých predajov zbraní na Ukrajinu, čo bolo označované za „promierové“ rozhodnutie. On a jeho strana Smer-SD zvíťazili po vyslovení nedôvery predchádzajúcej prokyjevskej centristickej administratíve – v súvislosti s korupčným škandálom, nie kvôli politike na Ukrajine.

Prezident Slovenska má oveľa menšiu moc ako premiér, no mať vo funkcii spojenca dáva Ficovi väčšiu kontrolu nad štátnymi inštitúciami vrátane menovania sudcov. Prezident je zodpovedný aj za podpisovanie medzinárodných zmlúv.

Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová – prvá prezidentka krajiny – bola rovnako ako jej bývalá premiérka vernou zástankyňou Ukrajiny. Čaputová vlani oznámila, že sa nebude uchádzať o druhý mandát z „osobných dôvodov“. Bola vystavená vážnym vyhrážkam smrťou a povedala, že časť jej rozhodnutia bola v rozpore s jej rodinou.

Ukrajina nie je nijako zvlášť závislá od Slovenska, pokiaľ ide o vojenskú alebo inú pomoc, ale víťazstvo Pellegriniho by mohlo prispieť k rastúcim problémom Zelenského s udržaním finančnej a vojenskej podpory, ktorú potrebuje od Európskej únie.

Slovensko je členom NATO aj Európskej únie, takže blok EÚ – ktorý si v mnohých rozhodnutiach vyžaduje jednomyseľnosť – má teraz ďalšiu populisticky vedenú krajinu, ktorej môže konkurovať. Maďarsko Viktora Orbána bolo doteraz vo všeobecnosti osamotené v odďaľovaní alebo oslabovaní pomoci Ukrajine, no pri týchto projektoch môžu váhať aj Talianka Giorgia Meloni a teraz aj Slovák Fico.

V praxi Rada EÚ vo všeobecnosti a Ursula von der Leyenová konkrétne dokázali použiť kombináciu tlaku a odmien, aby presvedčili Maďarsko a ďalších potenciálnych disidentov, aby sa postavili na ich stranu.

Von der Leyenová v súčasnosti vedie kampaň za druhé funkčné obdobie predsedníčky Európskej komisie a prinajmenšom jeden skúsený pozorovateľ Rady poznamenal, že sa zdá, že sa k populistickým lídrom EÚ správa nielen aktívne priateľsky, ale nie je voči nim ani nepriateľská. .

V podstate sa zdá, ako keby von der Leyenová naznačovala, že ak si udrží predsednícku funkciu, jej zmes tlaku a tlaku na krajiny, ktoré by mohli brániť snahám EÚ pomôcť Ukrajine, bude pod ňou štedrejšia ako jej oponent – ​​do istej miery. Zdá sa, že je ochotná oplatiť sa svojim súperom.

Ak sa nová administratíva Slovenska ukáže byť taká populistická, ako sa jej kritici obávajú – podvracanie súdov, väzenského systému a verejnoprávneho média – nová vláda spôsobí EÚ dlhodobé bolesti hlavy, aj keď bude schopná naďalej podporovať Ukrajinu.

V konečnom dôsledku má Európska únia pozostávať z fungujúcich demokracií, ktoré chránia ľudské práva, právny štát a menšiny.

Vzhľadom na Orbánovu populistickú vládu už nie je rozumné tvrdiť, že Maďarsko mnohé z týchto kritérií spĺňa. Ale snažiť sa prinútiť členské krajiny, aby naďalej dodržiavali tieto normy, je prakticky nemožné. V roku 1997 boli dohodnuté postupy podľa článku 7, ktoré umožňujú EÚ najskôr požiadať členský štát o vykonanie reformy a potom umožniť uvalenie sankcií v prípade nedodržiavania pravidiel, ale v praxi sa nikdy nepoužili.

Európska komisia pri niekoľkých príležitostiach podnikla tvrdé útoky proti Maďarsku, no nedokázala urobiť nič, aby potlačila Orbánove populistické, antidemokratické tendencie.

Prítomnosť populistických vlád na Slovensku a v Taliansku tiež zvyšuje riziko, že sa krajiny EÚ začnú na seba menej podobať. To, čo má byť úniou 27 demokratických krajín, čelí ťažkostiam, keď pozostáva z 26 prevažne fungujúcich demokracií a len jednej demokracie v názve. Ak je 20 stupňov prvého a veľa druhého, zlomové línie sa nevyhnutne rozšíria.

Ešte je skoro: to, že nová vláda má populistické tendencie, ešte neznamená, že ich bude môcť uzákoniť. Orbán sa pokúsil zničiť maďarské inštitúcie a nepodarilo sa mu to zničiť, keď bol prvý raz jeho vodcom – a potom bol po rokoch s väčším úspechom znovu zvolený. Podobne aj americké inštitúcie prežili volebné obdobie Donalda Trumpa do značnej miery nedotknuté, hoci len málokto im dáva veľkú nádej, ak dostane druhú šancu.

Fico bol predsedom slovenskej vlády už dvakrát, a hoci bol pre manažérov EÚ bolesťou hlavy, nebolo to niečo, čo by nezvládli – ale napätie s Ruskom bolo v týchto obdobiach oveľa nižšie.

Prezidentské voľby na Slovensku neboli primárne o európskych vzťahoch alebo Ukrajine, ale pre obe môžu mať následky, ktoré môžu trvať roky. Ak sa von der Leyenovej podarí zabezpečiť druhé funkčné obdobie, môže to mať ťažšie ako prvé funkčné obdobie a zdá sa, že Zelenského vojna bude čoraz ťažšia ako kedykoľvek predtým.