Joseph Yeh, reportér CNA
Dňa dec. 10, 2021, Nikaragua prerušila vzťahy s Taiwanom. Bola to ôsma krajina, ktorú Čína prehrala za prezidenta Tsai Ing-wena (蔡英文) a druhýkrát, čo Nikaragua zavrhla Taiwan za prezidenta Daniela Ortegu.
Kombinácia finančnej prevahy a ekonomického pôvabu najväčšieho trhu znížila zoznam diplomatických spojencov Taipei na 14.
Hoci to bola v súčasnosti už trochu rutinná záležitosť, taiwanské ministerstvo zahraničných vecí (MOFA) zdanlivo zostalo nepripravené.
MOFA odmietlo usporiadať tlačovú konferenciu po oznámení Nikaraguy „kvôli neprítomnosti vysokých diplomatov zodpovedných za túto záležitosť“.
Nasledoval zmarený pokus o darovanie majetku dnes už zrušeného veľvyslanectva miestnej cirkevnej skupine. V konečnom ponížení sa Ortegova vláda zmocnila budovy bývalého veľvyslanectva v Manague a vyhlásila, že bude odovzdaná prichádzajúcemu vyslancovi z Pekingu.
Napriek tomu, že tento hanebný odchod vyvolal nejaké hľadanie duší, vyvolal aj inú otázku: Potrebuje Taiwan vôbec diplomatických spojencov?
Zdá sa, že verejná mienka sa posúva smerom k negatívnemu.
„Ani neviem, kde je Nikaragua,“ povedal pre CNA Cheng Hui-ying, učiteľ základnej školy v Taipei.
Až 60 percent opýtaných, ktoré koncom decembra oslovila Taiwanská nadácia pre verejnú mienku (TPOF), uviedlo, že ich nezaujíma zmenšujúci sa počet spojencov v krajine.
Len 32 percent uviedlo, že ich tento problém znepokojuje.
V podobnom prieskume vykonanom TPOF, keď Šalamúnove ostrovy prerušili vzťahy s Taiwanom v septembri 2019, 40 percent respondentov uviedlo, že sa obávajú neúspechu.
Liao Yu-hung, zamestnanec banky z Taoyuanu vo veku 40 rokov, povedal, že sa nestará o prerušenie vzťahov so spojencami, pretože to nemá žiadny vplyv na taiwanskú ekonomiku.
Podľa špecialistu na medzinárodné právo a protaiwanského nezávislého aktivistu Raymonda Sunga (宋承恩) možno takúto rastúcu apatiu straty diplomatických spojencov pripísať celkovej ľahostajnosti taiwanskej verejnosti ku globálnym záležitostiam.
Táto nerušená reakcia je prítomná aj v politických kruhoch.
Súčasný zákonodarca You Si-kun (游錫堃) v roku 2016 v reakcii na to, že Taipei prehral Svätý Tomáš a Princov ostrov v prospech Pekingu, povedal, že „aj keby Taiwan skončil bez diplomatických spojencov vo svojej súčasnej podobe ako Čínska republika, mohol by získať spojencov ako nezávislý Taiwan.“
Bývalý minister zahraničných vecí Chen Chien-jen (程建人) však povedal, že suverénny štát potrebuje oficiálne uznanie inými krajinami, aby si zachoval svoju štátnosť.
„Ak žiadna iná krajina oficiálne neuzná Taiwan, budeme na medzinárodnej scéne ešte viac izolovaní a legitímnosť a samotná existencia krajiny bude otázna,“ povedal Chen.
Jeden diplomatický zdroj povedal CNA, že ak Taiwan stratí všetkých svojich spojencov, znamenalo by to, že žiadna krajina oficiálne neuznala existenciu Čínskej republiky, oficiálneho názvu Taiwanu, čo ešte viac uľahčí Číne nátlak na ostatné krajiny, aby uznali Taiwan ako súčasťou Čínskej ľudovej republiky.
Sung však nesúhlasí a tvrdí, že štátnosť si nevyžaduje diplomatické uznanie zo strany iných krajín.
Sung diplomati tiež povedal, že je pravda, že spojenci môžu predložiť návrhy na účasť Taiwanu v systéme OSN, ale výsledky, ako sa ukázali v posledných desaťročiach, nie sú ani zďaleka úspešné.
Strata spojencov sa stáva menej zničujúcou ako kedysi, najmä keď veľké mocnosti ako Európska únia, Spojené štáty americké, Japonsko a veľké svetové mocnosti vyjadrili svoju podporu krajine a prehĺbili neoficiálnu spoluprácu, tvrdí Sung.
Môže sa dokonca stať, že budúcnosť diplomatických vzťahov Taiwanu je mimo dosahu krajiny. Joseph Wu (吳釗燮), taiwanský minister zahraničných vecí, uviedol, že strata Nikaraguy bola menej o zhoršení bilaterálnych vzťahov a bola poháňaná skôr širším ideologickým bojom medzi USA a Čínou.
Keďže Ortega čelí sérii sankcií zo strany USA a iných demokracií, rozhodol sa spojiť s autoritárskym táborom Číny a Ruska a ukončiť vzťahy s Taiwanom, ktorý je blízko Washingtonu, povedal Wu.
Ďalším dôvodom, prečo súčasná vláda venuje menšiu pozornosť udržiavaniu vzťahov s diplomatickými spojencami, sú náklady pre daňových poplatníkov a Wu verejne vyhlásil, že pre jeho ministerstvo nie je prioritou nadväzovať oficiálne vzťahy s viacerými krajinami.
K takýmto úvahám vedie fakt, že Taiwan sa presadzuje vo svojich neoficiálnych vzťahoch so svetovými mocnosťami a európskymi krajinami.
Koncom minulého roka Wu verejne navštívil Slovensko a Českú republiku, dve krajiny, s ktorými Taiwan nemá oficiálne diplomatické styky.
Pre taiwanského ministra zahraničných vecí je mimoriadne zriedkavé mať verejný harmonogram v krajinách, ktoré nemajú žiadne oficiálne vzťahy s Taiwanom, vzhľadom na skutočnosť, že zvyčajne čelia silnému tlaku Číny, aby zabránila uskutočneniu takejto cesty.
V novembri sa v hlavnom meste pobaltského štátu otvoril Taiwanský zastupiteľský úrad v Litve, čím sa kancelária v Európe stala prvou, ktorá nesie názov „Taiwanský“ v Európe.
Vilnius schválil názov kancelárie napriek silným protestom Číny, ktorá tento krok považovala za povzbudzovanie k formálnej nezávislosti Taiwanu.
Ako zdôraznil Wu počas legislatívneho zasadnutia v decembri. 23 v minulom diplomatickom roku, hoci je dôležité udržiavať vzťahy, jeho ministerstvo teraz verí, že je rovnako dôležité prehĺbiť neoficiálne väzby s podobne zmýšľajúcimi krajinami.
Tento názor zdieľajú aj mnohí odborníci na medzinárodné záležitosti.
Bonnie Glazer, riaditeľka ázijského programu v nemeckom Marshallovom fonde USA, poukázala na to, že pokračujúca agresia Číny voči Taiwanu má negatívny vplyv.
„Čínska kampaň na odpudzovanie krajín od Taiwanu sa začínala opakovať, pretože nútila ostatné štáty, ako sú spojenci USA Japonsko a Austrália, viac podporovať snahy o zvýšenie bezpečnosti Tchaj-pej. Izolácia Taiwanu nie je v záujme EÚ,“ dodal. Japonsko, Austrália a mnoho ďalších krajín, aby mohli podniknúť kroky na posilnenie svojich väzieb s Taiwanom.“
Jessica Drun, expertka na Taiwan z Atlantic Council, povedala, že Taiwan bude pravdepodobne neznepokojený stratou ďalšieho diplomatického spojenca. „Osobne verím, že neoficiálne vzťahy Taiwanu sú kritickejšie ako tie oficiálne.“
Koncová položka/ASG
„Organizátor. Spisovateľ. Zlý kávičkár. Evanjelista všeobecného jedla. Celoživotný fanúšik piva. Podnikateľ.“