BERLÍN – Ešte predtým, ako v stredu dorazila do Nemecka prvá skupina 19 afganských utečencov, prechádzala konzervatívna strana kancelárky Angely Merkelovej rada: „2015 sa nesmie opakovať“.

V pondelok to povedal Armin Laschet, ktorý chce po budúcoročných voľbách vystriedať vo funkcii kancelárky pani Merkelovú. Rovnaké slová použil krátko nato aj vysoký predstaviteľ strany. A minister vlády to znova zopakoval.

Pád Afganistanu na Taliban viedol tisíce vydesených Afgancov k úteku z krajiny. Znepokojilo to však aj európskych politikov, ktorí sa obávajú ďalšieho masového hnutia moslimských žiadateľov o azyl. Obávajú sa, že noví imigranti uviaznú v zdroji ultrapravicových a populistických hnutí, ktoré pretvorili politiku po vlne žiadateľov o azyl z vojen v Sýrii a Iraku, ktoré sa v roku 2015 dostali do Európy.

Odvtedy sa podpora protiimigračných strán znižovala spolu s klesajúcim počtom imigrantov. Ale keďže sa v Nemecku a Francúzsku blížia dôležité voľby, línia, ktorú európski lídri robia, je priskoro a stabilná. Afganci čelia v Európe deficitu empatie, ktorý možno nie je možné prekonať.

To je pravda, aj keď Afganistan môže predstavovať naliehavejšiu morálnu povinnosť a zodpovednosť voči Európe ako ostatné vojny, pretože mnoho z jeho národov sa po útokoch na Spojené štáty z 11. septembra pripojilo k americkej invázii v silách NATO.

„My Európania sme v tejto krajine 20 rokov, samozrejme máme morálnu zodpovednosť, najmä voči ľuďom, ktorí utekajú pred novým režimom Talibanu,“ hovorí Jana Puglierin, vedúca berlínskej kancelárie Európskej rady pre zahraničné vzťahy. „A teraz hovoríme, Afganistan nie je náš problém.“

USA stoja pred podobnou – ale ťažšou – dilemou ohľadom prijímania afganských žiadateľov o azyl. Vlády takmer všade vyjadrili všeobecnú ochotu prijať Afgancov, ktorí pracovali po boku amerických síl alebo medzinárodných skupín pomoci, poskytli však niekoľko podrobností o tom, ako sa to stane.

Ale obávajú sa zaviazať tisíce ďalších, ktorí sa pokúšajú odísť, aby sa vyhli životu pod vládou Talibanu, aj keď počet migrantov po pozemných cestách je v súčasnosti relatívne nízky.

„Hovoríme o tisícoch, nie o státisícoch, ktorí potrebujú našu pomoc, o ľuďoch v zoznamoch, pretože s nami spolupracovali,“ povedal Gerald Knaus, zakladajúci predseda Európskej iniciatívy pre stabilitu.

Vzhľadom na všeobecný pokles počtu imigrantov v posledných rokoch je vyvolávanie obáv z ďalšej vlny „iracionálnym argumentom“. „Rok 2015 sa nebude opakovať,“ povedal. „Porovnanie s rokom 2015 je úplne zavádzajúce a politicky nebezpečné.“

Deje sa to však, čo odzrkadľuje znepokojujúce politiky posledných rokov. Práve Nemecko pod vedením pani Merkelovej raz stanovilo štandardy tým, že v rokoch 2015 a 2016 privítalo viac ako milión utečencov a postavilo výzvu svojim európskym partnerom.

Tento problém takmer rozdelil Európu na dve časti, pretože východné krajiny sa zdržali prijímania príchodov a postavili hraničné ploty s ostnatým drôtom. Posunul etnonacionalizmus k novým koreňom. Protiimigračným stranám – ktoré sú náhodou proti EÚ – hrozilo, že blok ďalej rozdelia.

„Nemôžete podceniť šok, ktorý vtedy nastal,“ povedala pani Puglierinová. „Bol to moment, keď prevládol konsenzus, keď som cítil, že Európa visí na vlásku.“

„Práve to zahmlieva tieto reakcie,“ dodala.

Meniaci sa tón z Berlína už rezonuje v rôznych častiach Európy. Rakúsko, ktoré bolo pred šiestimi rokmi na jednej z hlavných imigračných trás, kategoricky vylúčilo prijatie akýchkoľvek afganských utečencov. Grécko rýchlo uviedlo, že už nikdy viac nebude „bránou“ pre utečencov do Európy. Francúzsko vyzvalo na „silnú reakciu“, ktorá by utečencov priblížila k ich domovom.

Po stretnutí s ministrami z celého bloku to zhrnul šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell Fontelles s tým, že členské štáty chcú „zabezpečiť, aby sa rozsiahla imigrácia neposunula do Európy“.

Experti ale varujú, že úsilie udržať populistické strany na uzde by sa mohlo obrátiť – oživenie vyblednutého problému. Skutočný počet prisťahovalcov je najnižšie za posledné roky a väčšina poréznych hraníc v roku 2015 je teraz strážená.

Ak niektorá strana využije problém v nemeckých voľbách, bude to krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko alebo AfD, povedal pán Knaus, ktorý pani Merkelovej radil v otázke imigrácie.

„Ak sa obavy z falošného prílivu utečencov stanú témou nemeckej predvolebnej kampane, bude to prospešné iba pre jednu stranu, ktorá nie je CDU,“ uviedol v narážke na dominantnú nemeckú konzervatívnu stranu. „Pomôže to AfD, ktorá je v skutočnosti slabá, pretože sme takmer nemali žiadnych utečencov.“

Vedúci predstavitelia AfD sa chopili tejto chvíle a hlasne protestovali proti príchodu afganských utečencov na ich kanály sociálnych médií; Ich hlavný slogan odzrkadľuje pána Lascheta: „Rok 2015 sa nemôže opakovať!“ AfD zostala stagnovať na zhruba 10 percentách hlasov.

Inde sa európski lídri obávajú, že ďalšia vlna príchodov by mohla oživiť bohatstvo RNC Marine Le Penovej vo Francúzsku a v Taliansku, ako Ligu, tak bratov Talianov.

Matteo Salvini, ktorého klika sa snaží upútať pozornosť v rámci širokej koaličnej vlády, využil príležitosť a vrátil sa k svojim protiimigračným témam. „Otvorte dvere tisícom mužov, vrátane potenciálnych teroristov, absolútne nie,“ napísal na Twitteri.

Niektorí európski lídri však boli pri uznávaní zodpovednosti Európy otvorenejší.

Taliansky premiér Mario Draghi v utorok v televízii uviedol, že vítaní sú tí, ktorí pomohli Taliansku v Afganistane, ako aj „všetci, ktorí sa vystavili obrane základných slobôd, občianskych práv a ľudských práv“.

Pani Merkelová, ktorá odišla z funkcie po voľbách, bola svedomitejšia ako jej konzervatívni kolegovia. Povedala, že tých, ktorí pracovali po boku Západniarov a teraz boli v ohrození života, treba zachrániť.

„Pre mnohých, ktorí pracovali na vybudovaní pokroku a slobody – najmä pre ženy – sú to trpké udalosti,“ povedala. Teraz je načase, aby povedala, „dostať čo najviac ľudí do bezpečia“.

V titulkoch však dominuje strach z opakovania scenára z roku 2015, keď konzervatívna vláda pani Merkelovej niektorí voliči vnímali ako stratu kontroly.

Líder bavorských konzervatívcov Markus Söder varoval pred „vlnou utečencov“ z Afganistanu a trval na tom, aby Nemecko „nemohlo mať ďalší rok 2015“.

Za hranicami Rakúska to vyzeralo, že minister vnútra nielenže vylúčil prijatie akýchkoľvek utečencov, ale loboval za „deportačné centrá“ v regióne hraničiacom s Afganistanom.

„Nie je dôvod, aby Afganec teraz prišiel do Rakúska,“ povedal minister Karl Nehammer, keď sa európski ministri vnútra stretli na videokonferencii.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na nátlak pani Le Penovej úprimne povedal: „Európa sama nemôže niesť dôsledky“ pádu Afganistanu.

Namiesto toho naliehal na EÚ, aby vytvorila „silnú odpoveď“ na každý nový príliv migrantov z Afganistanu, zameranú predovšetkým na platenie tranzitným krajinám za udržanie utečencov v nich. Macron v pondelok uviedol, že takáto iniciatíva by mala stavať na „spolupráci s tranzitnými krajinami“, akými sú Turecko, stredoázijské krajiny a Pakistan.

Zdá sa, že vzniká konsenzus – myšlienka Európanov spolupracovať na udržaní utečencov v tomto regióne.

„Riešenie musí byť spoločné a musí to byť európske riešenie,“ povedal grécky minister migrácie Notis Mitarashi.

„Jasne hovoríme, že nebudeme a nebudeme európskou bránou pre utečencov a migrantov, ktorí sa môžu pokúsiť prísť do EÚ,“ povedal Mitarashi pre štátnu televíziu ERT.

Aby to dosiahli, v utorok sa stretli ministri zahraničných vecí krajín EÚ a rozhodli, že Brusel by mal z praktických dôvodov zapojiť Taliban, a to ešte predtým, ako sa v Afganistane vytvorí vláda.

„Budeme s nimi musieť hovoriť, aby sme čo najskôr nadviazali dialóg, aby sme predišli možnej humanitárnej a migračnej katastrofe,“ povedal potom šéf zahraničnej politiky bloku Borrell.

Európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová uviedla, že blok „zintenzívni“ spoluprácu so susednými krajinami Afganistanu, Pakistanu, Iránu a Tadžikistanu, v ktorých už je mnoho afganských migrantov, ako aj s Tureckom, ktoré bolo hlavným vstupným bodom žiadateľov o azyl do začiatok krízy. Dohoda medzi Bruselom a Ankarou z roku 2016 tok zastavila.

Prvý evakuačný let s afganskými utečencami pristál vo Frankfurte v stredu skoro ráno. Devätnásť utečencov – tri rodiny a jeden otec s dcérou – neskôr previezli do Hamburgu, ktorý pripravil dočasné útočisko pre 200 utečencov. Niekoľko ďalších miest a regiónov ponúklo prijatie utečencov – vrátane severozápadného štátu, v ktorom vládne pán Lachet.

„Nemali by sme teraz vysielať signál, že Nemecko môže účinne prijať všetkých, ktorí to potrebujú,“ povedal začiatkom tohto týždňa pán Laschet, hlasný zástanca utečeneckej politiky pani Merkelovej v roku 2015, ale jej kampaň za jej úspech.

Ale počas jeho kampane v stredu v severnom Nemecku to vyzeralo, že robí čiaru okolo relatívnej hŕstky.

„Ako kancelár zaistím, aby bolo Nemecko prijaté každým, kto je na týchto zoznamoch mien a pomohol Nemecku,“ povedal Laschet.

Catherine Penhold píše v Berlíne a Stephen Erlanger v Bruseli. Príspevok Christopher F. Schweitz z Berlína a Emma Popola z Ríma.