„Partnerstvo bez hraníc“ medzi Čínou a ruským prezidentom Vladimirom Putinom a pokračujúci výpadok v súvislosti s ruskými krokmi na Ukrajine prinútili pobaltské štáty prehodnotiť svoj vzťah s Čínou.

Estónsko a Lotyšsko oznámili 11. augusta svoje vystúpenie z Fóra 16+1, ekonomického fóra, ktoré Čína pred 10 rokmi zriadila s vládami strednej a východnej Európy s cieľom posilniť obchodné vzťahy.

Oznámenie prišlo po tom, čo Čína zintenzívnila svoje vojenské aktivity v okolí Taiwanu – ktorý Peking považuje za svoje územie – po návšteve predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane 2. augusta.

Litva sa stala prvou krajinou, ktorá v novembri odstúpila z fóra. Krajina sa teraz podľa správ miestnych médií pripravuje na otvorenie svojej ekonomickej a obchodnej kancelárie v hlavnom meste Taiwanu Taipei 12. septembra, čo naznačuje ďalšie trhliny vo vzťahoch pobaltských štátov s Čínou.

Francesca Guerretti, analytička z Mercator Institute of China Studies (MERICS) so sídlom v Berlíne, pre DW povedala, že zbližovanie Číny s Ruskom a jej nečinnosť po invázii na Ukrajinu prispeli k už existujúcim podozreniam o Pekingu v pobaltských štátoch.

„V Európe dochádza k posunu, čo mnohých núti prehodnotiť svoj vzťah s Čínou,“ povedala.

Gretti však uviedol, že najnovšie rozhodnutia pobaltských štátov neovplyvnia obchodné vzťahy EÚ s Čínou.

Aký je účinok odchodu z fóra?

„Odchod z Estónska a Lotyšska na 16+1 neznamená, že sa zatvárajú dvere k obchodným vzťahom s Čínou. Nie je to tak ani s nimi, ani s inými krajinami EÚ,“ povedala.

Vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí vláda zdôraznila, že „Estónsko bude pokračovať v práci na nadviazaní konštruktívnych a praktických vzťahov s Čínou vrátane posilnenia vzťahov medzi EÚ a Čínou v súlade s medzinárodným systémom založeným na pravidlách a hodnotách, ako napr. ako ľudské práva“.

Lotyšsko tiež vydalo podobné vyhlásenie, v ktorom uviedlo, že krajina „bude pokračovať v hľadaní konštruktívnych a praktických vzťahov s Čínou tak bilaterálne, ako aj prostredníctvom spolupráce medzi EÚ a Čínou“.

Pripojili sa pobaltské štáty, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a krajiny mimo EÚ ako Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko. Keď sa Grécko pripojilo k fóru v roku 2019, začalo sa nazývať 17+1.

Hoci to pobaltské štáty spočiatku vnímali ako príležitosť na posilnenie obchodných vzťahov s Čínou, v posledných rokoch začalo fórum strácať na popularite, keďže napätie s Čínou a Litvou narastalo.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielus Landsbergis označil program za rozdeľujúci.

Na Twitteri napísal: „Čínsky formát 17+1 bol nadbytočný a rozdeľujúci už dávno predtým, ako Litva rezignovala. Lotyšsko a Estónsko teraz tiež zatvárajú dvere. 14+1 by mala nahradiť EÚ27+1.“

vratký vzťah

Vzťah medzi Vilniusom a Pekingom je na hrane od novembra 2021, keď Litva povolila Taiwanu otvoriť de ​​facto svoje veľvyslanectvo v krajine, čo spôsobilo, že Peking zablokoval export z Litvy a uvalil sankcie na litovských predstaviteľov.

Litva sa pripravuje na otvorenie obchodnej kancelárie na Taiwane v septembri. Ming-Yen Tsai z kancelárie zástupcu Taipei v EÚ a Belgicku pre DW povedal, že posilnená hospodárska a obchodná spolupráca Litvy s Taiwanom je plne v súlade s politikou EÚ voči Taiwanu.

„EÚ verejne vyhlásila, že Taiwan je rovnako zmýšľajúci partner a podporuje rozvoj vzťahov medzi Litvou a Taiwanom, a zdôraznila, že pomôže Litve odolávať čínskemu politickému tlaku a ekonomickému nátlaku,“ uviedol.

Estónsko a Lotyšsko nešpecifikovali dôvody ich vylúčenia z Čínskeho ekonomického fóra, ale vláda vo vyhlásení vydanom Tallinnom uviedla, že Estónsko sa „nezúčastnilo žiadneho z koordinačných stretnutí po summite fóra vlani vo februári“.

Zsuzsa Anna Ferenczy, odborná asistentka na National Dong Hwa University na Taiwane a bývalá politická poradkyňa Európskeho parlamentu, pre DW povedala, že rámec 16+1 nikdy nebol iniciatívou zdola.

„Neboli úspešní ani z hľadiska investovania v strednej a východnej Európe,“ povedala.

„Pobaltie zostáva zraniteľné voči ruskej agresii a diplomatická podpora Moskvy voči Ukrajine zo strany Pekingu nepomohla presne zdôrazniť postavenie Číny v pobaltských štátoch. Takže prehodnotenie vzťahu pobaltských štátov k Rusku a Číne nie je možnosťou, ale nevyhnutnosťou.“ perspektíva národného záujmu“.

Ovplyvní exodus z Baltského mora obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou?

Hoci Peking ešte nereagoval na odklon pobaltských štátov od rámca, Čínska obchodná komora pri Európskej únii (CCCEU) pre DW uviedla, že vývoj nespôsobí výraznú investíciu ani obchodnú paniku pre čínske spoločnosti v EÚ.

„Spolupráca medzi Čínou a SVE je sama o sebe dobrovoľná a slúži ako jeden z mnohých faktorov, ktoré spoločnosti zohľadnia vo svojich stratégiách európskej expanzie. Dlhodobý dopad na podnikanie však zostáva nejasný a môže byť ovplyvnený tým, čo sa stane v Bilaterálne vzťahy“, uvádza CCCEU.

Európska únia a Čína viedli obchodné rokovania ešte v júli, na ktorých sa obe strany dohodli na koordinácii makroekonomických politík a podpore globálnej ekonomickej stability.

Podľa Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie, bola Čína v roku 2021 aj tretím najväčším partnerom pre vývoz tovaru z EÚ (10,2 %) a najväčším partnerom pre dovoz do EÚ (22,4 %).

CCCEU uviedla, že obchodné vzťahy s Litvou budú veľmi odlišné vzhľadom na úzke väzby medzi krajinou a Taiwanom.

Geretti povedal, že rastúce napätie medzi Čínou a Litvou by mohlo byť škodlivé pre Európsku úniu.

„Keďže sme dlhodobo dokazovali, že európske dodávateľské reťazce sú vysoko prepojené, je ťažké, aby bol členský štát poškodený a nemá to žiadne dôsledky pre ostatné členské štáty,“ povedala. V tejto súvislosti bude nástroj EÚ na boj proti nátlaku nevyhnutný na to, aby bolo možné riešiť nátlakové situácie.

Firenzeová síce očakáva, že Čína bude aj naďalej používať nástroje ako ekonomický nátlak, agresívnu rétoriku a dezinformačné kampane namierené proti krajinám, ktoré obchodujú s Taiwanom, neverí však, že Čína má v úmysle zničiť vzťahy s Európskou úniou.

„Čína chce stabilitu vo svojich vzťahoch s Európou,“ povedala. „Zvýšenie ohrozenia prístupu na trh a obchodu s členskými štátmi EÚ neslúži záujmom Pekingu.“

„EÚ chce tiež zostať otvorená obchodom s Čínou, ale byť schopná brániť svoje záujmy obrannými nástrojmi a diverzifikovať svojich obchodných partnerov,“ povedala.

Strih: Leah Carter