Tisícky slovenských demonštrantov vyšli do ulíc Bratislavy, aby odsúdili sériu kontroverzných rozhodnutí vlády, ktoré sú podľa nich dôkazom erózie právneho štátu a demokratických slobôd v krajine.

Tri udalosti v posledných dňoch rozpútali zadržiavanú frustráciu z koaličnej vlády Roberta Fica, kde sa jeho ľavicová nacionalistická strana Smir spolieha na spojencov vrátane extrémnej Slovenskej nacionalistickej strany.

Prvým krokom bola čistka riaditeľov Slovenského národného divadla a Národnej galérie zo strany krajne pravicovej ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorá pochádza zo Slovenskej národnej strany. Minister kultúry ich vylúčenie zdôvodnil „politickou aktivitou“, ako aj uprednostňovaním cudzincov pred slovenskými umelcami v rámci kultúrnych inštitúcií. Jej odporcovia ju obvinili z brutálneho zásahu proti slobode prejavu.

Po druhé, manévre ministra spravodlivosti Borisa Suska zabezpečili minulú stredu prepustenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika z väzenia. Kováčik bol v roku 2022 odsúdený na 14 rokov väzenia, potom bol trest znížený na osem rokov za prijatie úplatku v hodnote 50-tisíc eur. Minister spravodlivosti vo Ficovej vláde podal na Najvyšší súd mimoriadne dovolanie, aby zabezpečil jeho prepustenie, opatrenie, ktoré politickí oponenti označili za bezprecedentné.

Po tretie, Fico v auguste povedal, že zruší Národnú protizločinečnú agentúru (NAKA) – špecializovanú agentúru zaoberajúcu sa závažnou trestnou činnosťou a korupciou, ktorá sa zaoberala prípadmi samotného premiéra.

„Slovensko je pod útokom vlastnej vlády“

Organizátori protestu v Bratislave hovoria o približne 10 000 ľudí Vyšli do ulíc v pondelok odsúdiť tieto kroky, ktoré považujú za útok na slovenskú demokraciu. Podobný počet by mal protestovať aj v utorok.

„Uplynulé dni nám ukázali, že obrovská lavína, ktorú táto vláda prináša, je priamym útokom na naše inštitúcie, na právny štát a spravodlivosť a v konečnom dôsledku na slobodu umenia a kultúry,“ povedala Lucia Jár, členka spolku. Európsky parlament za liberálnu opozičnú stranu Progresívne Slovensko uviedol pre Euronews.

Dodala: „Ľudia reagujú, opozícia reaguje a my všetci sa musíme jasne postaviť proti tomu, čo sa deje.“

Strana progresívneho jara na Slovensku žiada, aby sa budúci týždeň v Bratislave konali dve mimoriadne schôdze parlamentu s možnosťou vyslovenia nedôvery ministrom Šimkovićovej a Susko.

„Dôvody sú jasné. Slovensko je v podstate pod útokom vlastnej vlády,“ povedal Jar.

Ficova strana Smer a jej dvaja koaliční partneri momentálne obsadzujú v parlamente 79 kresiel zo 150 kresiel, čo znamená, že vyslovenie nedôvery pravdepodobne neuspeje. Yaar však pre Euronews povedal, že nespokojnosť rastie aj vo vládnych radoch.

„Počujeme, že ľudia vo vláde nie sú veľmi spokojní s tým, čo sa deje, pretože tieto kroky sú v krajine určite bezprecedentné,“ povedala.

Európska poslankyňa za stranu Progresívne Slovensko Veronika Seferová Ostrehonová pre Euronews uviedla, že tieto protesty boli reakciou na mesiace systematického úsilia o podkopávanie právneho štátu.

„Nie je to o jednej veci, ide o komplexný reformný proces (Ficova) celého systému,“ povedala s tým, že Brusel musí zostať ostražitý, pokiaľ ide o pretrvávajúce porušovanie princípov právneho štátu.

V súvislosti s vládou sprostredkovaným prepustením bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčka povedala: „To je v priamom rozpore s deľbou moci, ktorá by mala existovať v európskom členskom štáte Európskej únie.“

reklama

Brusel sa pripravuje na reformy FICO

Nie je to prvýkrát, čo sa premiér Fico musí vysporiadať s vypuknutím masových protestov proti jeho vláde. V roku 2018 bol Fico nútený odstúpiť pre vlnu masových protestov, ktorú vyvolala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej.

Dnešné sťažnosti demonštrantov poukazujú na rastúce obavy z demokratického spiatočníctva, odkedy sa Fico vlani v októbri vrátil k moci ako premiér – tretíkrát vo svojej politickej kariére.

Ako ľavicovému nacionalistovi sa Ficovi podarilo opatrne prešľapovať vo svojej prudkej nacionalistickej politike a západných skeptických postojoch, pričom sa vyhýbal akýmkoľvek strašným následkom z Bruselu.

Ušiel len o vlások Pokus o atentát Vlani v máji ho strelili zblízka do brucha pri zdravení priaznivcov v meste Händelová.

reklama

V posledných mesiacoch presadil kontroverzné reformy súdnictva vrátane novely trestného zákona a zrušenia špeciálnej prokuratúry. Tento krok vyvolal silné odsúdenie a rozsiahle protesty. Protesty Počas zimných mesiacov.

Vláda sa tiež dostala pod paľbu pre reformu verejnoprávnej RTVS, o ktorej premiér tvrdil, že bola použitá ako zbraň proti jeho výkonnej vláde – na vytvorenie nového vysielateľa SVTR. Od najkontroverznejších častí reformy sa však po kritike z Bruselu upustilo.

Európska komisia zatiaľ odmietla špekulácie, že by v reakcii na zvrátenie mohla Slovensku zmraziť eurofondy, ako to urobila v minulosti na potrestanie vlády Viktora Orbána v Maďarsku, pričom v júli uviedla, že uprednostňuje „dialóg“.

Odborníci však tvrdia, že pre Brusel je čoraz ťažšie zatvárať oči pred Ficovým rozdeľujúcim súborom reforiem.

reklama

„Európska komisia si dávala veľký pozor, aby nenaznačila líniu útoku na (slovenskú) vládu, čo sťažil nedávny pokus o atentát na samotného Fica,“ povedal Anton Spišák, politológ Centra pre európske záležitosti. Reforma, povedal Euronews.

„Musia urobiť tenkú čiaru medzi legitímnou kritikou konania vlády, ktoré je v rozpore s niektorými základnými princípmi Európskej únie, a neustupovaním voči nenávisti voči samotnému Ficovi.“

Dodal: „Ale verím, že s týmito nedávnymi opatreniami, ktoré sa zdajú byť úprimným a jasným útokom na štátne inštitúcie, bude musieť výbor skôr či neskôr konať.“

Euronews kontaktoval Európsku komisiu so žiadosťou o vyjadrenie, no zatiaľ nedostal odpoveď.

reklama