Chapa Kurosi, predseda Valného zhromaždenia OSN, uviedol, že Bezpečnostná rada OSN neodráža dnešnú realitu, je paralyzovaná a neschopná vykonávať svoju primárnu funkciu udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť, keď jeden z jej stálych členov zaútočil na svojho suseda.

Korosi povedal, že je to „veľmi vážna lekcia“ do budúcnosti, keď hovoríme o tom, ako zlepšiť výkonnosť globálnych organizácií.

Povedal, že otázka reformy Bezpečnostnej rady OSN je „horľavá“ a „zaväzujúca“, pretože zloženie Bezpečnostnej rady odráža „výsledok druhej svetovej vojny“.

Pred návštevou Indie povedal PTI, že „Bezpečnostná rada, ktorá bola v tom čase zriadená“ a vzhľadom na primárnu zodpovednosť za udržiavanie „medzinárodného mieru a bezpečnosti a predchádzanie vojnám je teraz paralyzovaná“.

Korosi pricestuje do Indie v nedeľu na trojdňovú návštevu na pozvanie ministra zahraničných vecí S. Jaishankara. Ide o jeho prvú bilaterálnu návštevu ktorejkoľvek krajiny od jeho nástupu do funkcie predsedu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v septembri 2022.

India je na čele dlhoročných snáh o reformu Bezpečnostnej rady a tvrdí, že si právom zaslúži kreslo stáleho člena Organizácie Spojených národov.

V 77-ročnej histórii Organizácie Spojených národov sa zloženie Bezpečnostnej rady zmenilo iba raz – v roku 1963, keď Valné zhromaždenie rozhodlo o rozšírení rady z 11 na 15 členov, pričom pribudli štyri nestále kreslá. .

„Odvtedy sa svet zmenil. Geopolitické vzťahy vo svete sa zmenili, ekonomické zodpovednosti vo svete v niektorých krajinách, vrátane Indie, vrátane niektorých veľmi silných rozvojových krajín, sa skutočne zmenili,“ povedal Korosi.

„Takže zloženie Bezpečnostnej rady neodráža dnešnú realitu,“ povedal a dodal, že nehovoriac o „celom kontinente s viac ako 50 krajinami, Afrike“, ktorý nie je v (rade) z hľadiska stálych členov.

Na otázku, či má nejakú nádej pohnúť sa vpred v dlho očakávanej reforme Bezpečnostnej rady OSN, Korosi odpovedal kladne.

„Áno, mám nádej,“ povedal s tým, že reforma OSN zahŕňa niekoľko oblastí a že Bezpečnostná rada je jej „veľmi dôležitou“ súčasťou.

Korosi zdôraznil, že dôvodom nádeje na reformy Bezpečnostnej rady je to, že táto téma je na programe už desaťročia a rokovania prebiehajú už niekoľko rokov. Povedal, že krajiny na celom svete by chceli vidieť Organizáciu Spojených národov, organizáciu, ktorá ich financuje, uspokojuje ich potreby, pomáha im prekonávať mnohostranné krízy, zmierňovať konflikty vo svete a ukončiť vojny.

„Ale práve na túto otázku, naliehavosť a konkrétne kroky, ktoré treba urobiť pri reforme Bezpečnostnej rady“ poukázalo a naliehalo viac ako 70 svetových lídrov počas zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni v septembri minulého roka.

Viac ako tretina členov Organizácie Spojených národov sa touto otázkou zaoberala priamo. Takže je úplne jasné, že existuje tlak na členstvo. „Mám nádeje,“ povedal.

Korosi predtým poznamenal, že počas týždňa na vysokej úrovni v septembri 2022 tretina svetových lídrov zdôraznila naliehavú potrebu reformy rady – viac ako dvojnásobok počtu v roku 2021.

Korosi povedal, že krajiny na celom svete by chceli, aby Organizácia spojených národov, organizácia, ktorú financujú, napĺňala ich potreby a pomáhala im prekonávať mnohostranné krízy, zmierňovať konflikty vo svete a ukončiť vojny.

Korosi vymenoval stáleho predstaviteľa SR pri OSN Michala Mlinara a stáleho predstaviteľa štátu Kuvajt Tariqa Mam Albaniho za spolupredsedov medzivládnych rokovaní o reforme BR OSN.

Povedal, že ich požiadal, aby urobili všetko pre to, aby sa pokúsili presvedčiť členov OSN, že je ich zodpovednosťou a procesom riadeným členstvom dosiahnuť reformy Bezpečnostnej rady OSN.

Ale ak naozaj chcú výsledky, môžu uvažovať trochu inak, pokiaľ ide o to, či môžu alebo nemôžu robiť kompromisy. Ak nie, šanca je veľmi malá. „Ale mám nádej,“ povedal.

„Ak táto organizácia zlyhá kvôli Bezpečnostnej rade, kvôli ktorejkoľvek inej časti, zlyhá celá organizácia,“ povedal s tým, že v stávke je dôveryhodnosť Organizácie Spojených národov.

Krajiny G4 z Indie, Brazílie, Japonska a Nemecka minulý týždeň na stretnutí medzivládnych rokovaní o reforme Bezpečnostnej rady povedali, že „neformálne sa stretávame už 15 rokov, bez toho, aby sme niečo konkrétne ukázali pre naše úsilie“. Povedali: „Nemáme ani nulový návrh štandardizácie pozícií priradených zainteresovaným zainteresovaným stranám, na ktorých by sme mohli založiť naše diskusie. Nemáme jediný faktický popis alebo záznam o činnosti IGN.“

G4 uviedla, že rozšírenie stálych aj nestálych kategórií členstva v Bezpečnostnej rade je „zďaleka tým, ktorý má najväčšiu podporu zo strany členských štátov a je jediným spôsobom, ako urobiť Radu reprezentatívnejšou, efektívnejšou, transparentnejšou a legitímnejšou“. Koroshiho návšteva sa zhoduje s výročím atentátu na Mahátmu Gándhího 31. januára, ktorý pripadá na Deň mučeníkov.

Kurosi položí veniec na Raj Ghat na pamiatku Gándhího smrti. Jaishankar, generálny tajomník OSN Antonio Guterres a Korosi minulý mesiac spoločne odhalili bustu Gándhího na rozľahlých severných trávnikoch sídla OSN.

Korosi povedal, že by bol „veľmi hrdý“, keby mohol položiť veniec v Raj Ghat.

Gándhího označil za „jedného z mojich prorokov“ z hľadiska politickej filozofie a riešení prostredníctvom mieru, tradícií, spolupráce a budovania na kultúrnych hodnotách.

Korosi povedal, že toto sú problémy, ktoré priniesol do globálnej komunity a „tieto hodnoty sú stále naše a stále sú veľmi platné.“

(Tento príbeh nebol upravený pracovníkmi Business Standard a je automaticky generovaný zo zdieľaného informačného kanála.)