Premena úniku mozgov na Slovensku na získanie mozgu

Odliv mozgov sa v posledných rokoch stáva na Slovensku veľmi aktuálnou otázkou, o čom svedčia hlavne študenti, ktorí zo Slovenska odchádzajú študovať do zahraničia. Medializácia však odhalila, že išlo o rozsiahlejšiu a zložitejšiu tému, a pomohla na ňu upozorniť.

Začnime niekoľkými dôležitými faktami. Podľa prieskumov žije viac ako 300 000 ľudí mimo Slovenska (IFP) a pokiaľ ide o štúdium v ​​zahraničí, tento trend stále rastie. Inštitút vzdelávacej politiky ministerstva školstva Real odhaduje, že z 12% absolventov v roku 2012, ktorí odišli študovať do zahraničia, sa ich počet zvýšil na 18% v roku 2018, čím sa Slovensko umiestnilo na druhom mieste v OECD po Luxembursku. Okrem demografického vplyvu má aj ekonomické dôsledky a je vhodné sa tejto otázke venovať v širších súvislostiach.

Štátne inštitúcie sa čoraz viac zaujímajú o efektívne riešenie problému, najmä prostredníctvom dialógu s partnermi v súkromnom a neziskovom sektore. Okrem organizácií, s ktorými dlhodobo obchodujú (LEAF), uznáva dôležitosť témy aj Americká obchodná komora v Káhire a obchodné subjekty. Snahy o nájdenie riešenia vyvrcholili vytvorením pracovnej skupiny na úrovni kancelárií Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá je v súčasnosti novou koncepciou štátnej politiky týkajúcej sa Slovákov v zahraničí a v ktorej je zastúpená aj Americká obchodná komora v zahraničí. Prvýkrát sa zaoberá aj návratovou politikou. Práca spoločností sa mení, pretože už nie sú prepojené iba s organizáciami diaspóry. Podľa prieskumu dôležitou súčasťou komunitnej práce je to, že čím častejšie sa Slováci stretnú s inými Slovákmi v zahraničí, tým väčšia je ich vôľa vrátiť sa.

Štatistiky nám tiež ukazujú, že skupina najtalentovanejších a najlepších študentov (hodnotených podľa výsledkov štúdia), ktorí študujú v zahraničí, po ukončení štúdia stále existuje. Odchod talentovaných a špecializovaných pracovníkov spôsobuje spoločnostiam problémy s hľadaním kvalifikovaných ľudí na slovenskom trhu práce. Iniciatívy v súkromnom sektore, ako napríklad Cisco Networking Academy, ktoré od svojho vzniku na Slovensku pomohli takmer 50 000 slovenským študentom získať potrebné zručnosti v technologickom priemysle, môžu vyriešiť iba časť tohto problému.

READ  Platy lekárov: ktoré krajiny platia najviac a najmenej v Európe?

Slovensko zároveň patrí medzi krajiny s nízkou mierou prisťahovalectva. Napríklad nedostatok talentov sa odráža v rozhodovacích procesoch súkromných spoločností, ktoré potom premiestnia organizačné jednotky s vyššou pridanou hodnotou (napríklad vývojové centrá) do iných krajín. Z dlhodobého hľadiska je Slovensko vystavené riziku, že sa bude spoliehať na automobilový priemysel. V kombinácii s neočakávanými udalosťami, ako je súčasná kríza Covid, by to mohlo mať veľmi veľký vplyv na výkonnosť ekonomiky.

Firmy môžu ľahko vypočítať efektívnosť výroby v jednej krajine a ak neexistuje žiadna pridaná hodnota, môže sa rozhodnutie o presune do inej krajiny prijať veľmi rýchlo. Postačia lepšie podmienky v iných krajinách. Okrem toho nastáva výrazný pokles v iných odvetviach a máme ekonomický problém. Diverzifikácia a zameranie na inovatívne odvetvia s pridanou hodnotou môžu významne podporiť ekonomiku v potenciálne turbulentných obdobiach. Inovatívne prostredie má multiplikačný efekt a priláka ďalšie spoločnosti a talenty, ktoré rozšíria celý ekosystém. Našťastie zo Slovenska existujú veľké príklady inovácií, napríklad technologická spoločnosť Slido, ktorú nedávno získala spoločnosť Cisco. Možno dúfať, že je to známka nových vecí, ktoré prídu.

V súčasnosti však zo Slovenska odchádza veľa talentov a v súčasnosti neexistuje komplexná stratégia, ako tomu zabrániť. Situácia sa však mení vďaka spolupráci rôznych sektorov. Jedna z pracovných skupín pre návrh koncepcie sa venuje politike návratu. Je však nevyhnutné výslovne poznamenať, že politika návratu zatiaľ jasne neurčila svoju pozíciu, a teraz je na to najlepší čas. V súčasnosti predstavuje politiku Slovákov žijúcich v zahraničí predovšetkým kancelária Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá je zodpovedná aj za návratovú politiku. Návratová politika však siaha do niekoľkých častí a nastoľuje otázku, či by nemala byť koordinovaná na úrovni úradu vlády SR. To môže pomôcť zjednotiť všetky oddelenia v rámci štátnej politiky a zároveň prepojiť súkromný a neziskový sektor.

READ  Tlak V4 na to, aby bola jadrová energia „udržateľná“ v klasifikácii EÚ

LEAF je jednou z najkompetentnejších neziskových organizácií v oblasti návratovej politiky a všeobecného formovania občianskej spoločnosti na Slovensku. LEAF stojí aj za projektom „Vráť sa“, ktorý podporuje aj AmCham. V súčasnosti sa LEAF tiež aktívne podieľa na príprave platformy s názvom „Slovakian Global Network“, ktorej cieľom je ďalší pokrok a aktívne sa zaoberať témou „Brain Drain“. Cieľom platformy je tiež zmapovať komunitu Slovákov v zahraničí a dať im príležitosť aktívne sa podieľať na formovaní ich domovskej krajiny. Spolupráca je hlavným faktorom, ktorý môže mať spoločný efekt. Iba spoločná koordinácia sa môže dostať do komunity rôznymi komunikačnými kanálmi.

Svet sa čoraz viac globalizuje a nové generácie si už Slovensko a vlastenectvo predstavujú inak ako jeho občania, ktorí pred desiatkami rokov opustili Slovensko. Stretnutia v rámci diasporálnych komunít postupne miznú a s výnimkou niekoľkých tradičných a mocných diasporálnych komunít sa môže veľmi rýchlo stať, že ak nezavedieme komplexnú stratégiu, stratíme kontakt so Slovákmi v zahraničí.

Napriek zjavným výhodám života v Európskej únii, keď miznú hranice a možnosť vyšetrovania je čoraz nezávislejšia od toho, kde sme, stále považujeme svoju národnosť, budovanie občianskej spoločnosti a udržateľné a inovatívne hospodárstvo za jednu z našich hlavných priorít. Preto je dôležité dať ľuďom príležitosť zbierať skúsenosti, ale na druhej strane vytvárať podmienky pre modernú spoločnosť na Slovensku, kam sa naši občania chcú vrátiť a splniť si svoje sny a túžby späť domov. Otázka odlivu mozgov je dôležitá, pretože kvalita života v konečnom dôsledku ovplyvňuje každého, kto odchádza, ale aj tých, ktorí zostávajú.

Martin Mastaaler je oblastný manažér v spoločnosti CISCO Systems Slovakia a člen predstavenstva spoločnosti AmCham

Pôvodne publikované v Kontakt, Časopis vydávaný spoločnosťou AmCham Slovakia



(Zdroj: AmCham)

6. apríla 2021 o 12:00

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *