Populistický bývalý premiér a jeho ľavicová strana zvíťazili v predčasných parlamentných voľbách na Slovensku, čo znamená politický návrat po kampani zameranej na proruské a protiamerické posolstvo, vyplýva z výsledkov zverejnených v nedeľu.

Štatistický úrad SR uviedol, že bývalý premiér Robert Fico a ľavicová strana Smir získali 22,9 % hlasov, čo je 42 kresiel v 150-člennom parlamente.

Verejné a vonkajšie prieskumy predpovedali tesný súboj, no napokon Fico zvíťazil s pomerne veľkým náskokom po tom, čo jeho kampaň – považovaná za najagresívnejšiu a najextrémnejšiu v jeho kariére – prilákala voličov, ktorí favorizovali krajnú pravicu.

Keďže žiadna strana nezíska väčšinu kresiel, bude potrebné zostaviť koaličnú vládu. Prezident zvyčajne požiada víťaza volieb, aby sa pokúsil zostaviť vládu, takže Fico sa zrejme opäť stane premiérom. V rokoch 2006-2010 pôsobil ako predseda vlády a opäť v rokoch 2012-2018.

Povedal: „Sme tu, sme pripravení, niečo sme sa naučili a stali sme sa skúsenejšími.“

Sobotňajšie voľby boli testom podpory tejto malej východoeurópskej krajiny susednej Ukrajine v jej vojne s Ruskom a Ficovo víťazstvo by mohlo narušiť krehkú jednotu Európskej únie a NATO.

Fico (59 rokov) sa zaviazal stiahnuť vojenskú podporu, ktorú Slovensko poskytuje Ukrajine v ruskej vojne, ak bude jeho pokus o návrat k moci úspešný. „Ľudia na Slovensku majú väčšie problémy ako na Ukrajine,“ povedal.

Krajina s 5,5 miliónmi obyvateľov, ktorá vznikla v roku 1993 po rozpade Česko-Slovenska, je od ruskej invázie vlani vo februári verným podporovateľom Ukrajiny, ktorá daruje zbrane a otvára hranice utečencom utekajúcim pred vojnou.

Slovensko odovzdalo Ukrajine svoju flotilu bojových lietadiel MiG-29 zo sovietskej éry, systém protivzdušnej obrany S-300, vrtuľníky, obrnené vozidlá a veľmi potrebné zariadenia na odmínovanie.

Získanie súhlasu s odoslaním ďalších zbraní na Ukrajinu je v mnohých krajinách čoraz ťažšie. V Kongrese USA návrh zákona, ktorý má zabrániť odstaveniu vlády vo Washingtone, vylúčil požiadavku prezidenta Joea Bidena poskytnúť vojnou zničenej krajine väčšiu bezpečnostnú pomoc.

V iných krajinách vrátane Nemecka, Francúzska a Španielska majú významnú podporu aj populistické strany skeptické voči intervencii na Ukrajine. Mnohé z týchto krajín majú nadchádzajúce národné alebo regionálne voľby, ktoré by mohli nakloniť rovnováhu medzi populárnou mienkou smerom od Kyjeva k Moskve.

Na druhom mieste sa umiestnila prozápadná Liberálna progresívna strana Slovenska so ziskom 18 % hlasov, teda 32 mandátov.

Jej predseda Michal Simica, ktorý je podpredsedom Európskeho parlamentu, uviedol, že jeho strana výsledok rešpektuje.

„To je však zlá správa pre Slovensko,“ dodal. „Horšie by bolo, keby Robert Fico zostavil vládu.“

Povedal, že by sa chcel pokúsiť o zostavenie vládnej koalície, ak Fico neuspeje.

Na treťom mieste sa umiestnila ľavicová strana Halas na čele s bývalým poslancom Fica v Smire Petrom Pellegrinim so 14,7 % (27 mandátov).

Pellegrini nahradil Fica na poste premiéra po tom, čo bol nútený odstúpiť po veľkých protivládnych pouličných protestoch v dôsledku vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018.

Pellegrini zablahoželal Ficovi k víťazstvu, povedal však, že dvaja bývalí premiéri v jednej vláde nemusia fungovať dobre. „Nie je to ideálne, ale to neznamená, že takáto aliancia nemôže vzniknúť,“ povedal.

Ďalší potenciálny koaličný partner, krajná Slovenská národná strana, jednoznačne proruské zoskupenie, získalo 5,6 % (10 mandátov).

Tieto tri strany získajú parlamentnú väčšinu 79 kresiel, ak spoja sily v koaličnej vláde.

Fico je proti uvaleniu sankcií Európskej únie na Rusko, spochybňuje, či je Ukrajina schopná vyhnať invázne ruské sily a chce zabrániť vstupu Ukrajiny do NATO. Navrhuje, aby namiesto posielania zbraní do Kyjeva Európska únia a Spojené štáty využili svoj vplyv na to, aby prinútili Rusko a Ukrajinu, aby dosiahli mierovú dohodu o urovnaní.

Ficovi kritici sa obávajú, že jeho návrat k moci by mohol prinútiť Slovensko, aby sa vzdalo svojho smerovania iným spôsobom, podobne ako Maďarsko za premiéra Viktora Orbána a v menšej miere Poľsko za PiS.