Milan Orek je lídrom národného konzervatívneho politického hnutia na Slovensku. Večierok je zapnutý hlasovanie S 8 percentami, o jedno percento viac ako najväčšia vládna koaličná strana Olano. Slovenského politika, ktorý je aj poslancom Európskeho parlamentu, sme sa opýtali na otázky súvisiace s národnou suverenitou, regionálnou spoluprácou Vyšehradskej štvorky a konfliktom na Ukrajine.
Slovensko sa v deň tridsiateho výročia svojej samostatnosti ocitlo v novej politickej kríze. Slová „národná suverenita“ figurovali počas slávností na poprednom mieste, je však krajina skutočne suverénna v tom, ako súčasná vláda interpretuje úlohu Slovenska v euroatlantických štruktúrach?
Súčasní lídri používajú termín „národná suverenita“ len ako povinnú deklaráciu, ktorú treba počuť pri týchto príležitostiach, ako je výročie našej nezávislosti. Ale v skutočnosti robia všetko proti suverenite svojich občanov a štátu. Žiaľ, úlohu Slovenska a jeho členstva v štruktúrach, ktorých sme dnes súčasťou, vnímajú ako absolútnu podriadenosť a dodržiavanie všetkých požiadaviek. Aj tí, ktorí sú v rozpore s našimi národnými záujmami.
Pri sledovaní vášho programu a komunikácie sa republikánske hnutie zdanlivo javí ako konzervatívne národné hnutie. Slovenská tlač a vládni predstavitelia vás však pravidelne označujú za „fašistov“. Prečo určitá miera euroskepticizmu a národnej suverenity vyvoláva silné reakcie slovenskej názorovej elity?
Republika je vlastenecké a konzervatívne hnutie, ktoré úspešne začalo rozvíriť politickú scénu. Znepokojujú to mienkotvorné médiá, globalizácia a takzvané elity. Dôvod je jednoduchý. Väčšina z nich sú zarytí progresívci, ktorí chcú vojnu, zbrane pre Ukrajinu, protiruské sankcie, ideológiu LGBTQ, imigrantov atď. Ak sa mu niektorá z členských krajín EÚ pokúsi vzoprieť, okamžite ju začne vydierať a vyhrážať sa stiahnutím peňazí a kompetencií EÚ. Republika odmieta všetky totalitné ideológie. Chceme mier, diplomatické riešenia, dobré vzťahy, rovnosť medzi krajinami, zdravú rodinnú politiku a regionálnu spoluprácu. Našim súperom sa to nepáči. Preto strašia a klamú ľudí rozprávaním o „extrémistoch“.
Hoci protimaďarská rétorika z tradične nacionalistických kruhov na Slovensku vo všeobecnosti upadá, útoky proti Budapešti z neozápadných európskych a progresívnych zdrojov pribúdajú. Zo slovenských médií, ako aj zo strany politickej ľavice prichádza obrovské množstvo nevraživosti. Myslíte si, že tieto útoky boli motivované skutočným znepokojením nad stavom demokracie v Maďarsku?
Ako som povedal, fanatických pokrokárov a „vyvrheľov“ nezaujíma demokracia ani vôľa ľudu. Ich motívom je vládnuť. To je dôvod, prečo budú bagatelizovať, cenzurovať a ničiť akúkoľvek súťaž prostredníctvom neobjektívnych správ a klamstiev, ovplyvňovať mienku prostredníctvom médií a sietí mimovládnych organizácií a podporovať „súvisiace“ subjekty. Je cenzúra sociálnych sietí zo strany amerického prezidenta azda nedostatočným príkladom? Nezastavia sa pred ničím. V strednej Európe budeme viac svedkami útokov na akúkoľvek politickú silu, ktorá chce pracovať v prospech a bezpečnosti občanov a blahobytu štátu.
Maďarsko sformulovalo svoj vlastný postoj k Ukrajine a slovenská vláda sa v reakcii na to pridala k zboru európskych odsúdení obviňujúcich Budapešť z podkopávania európskej jednoty. Myslíte si, že slovenská vláda správne vyvažuje suverénnu zahraničnú politiku so spoločným európskym postojom k vojne na Ukrajine?
Neutrálny postoj ku konfliktu a volanie po mieri a dobrých vzťahoch na zaistenie energetickej bezpečnosti je správnou rovnováhou, ktorá sa v súčasnosti vyžaduje. Pretože vojna na európskych územiach, ničenie vzťahov a neúčinné sankcie neprospievajú našim krajinám ani našim ekonomikám. Naopak, toto všetko vyhovuje len subjektom, ktoré stavajú „európsku jednotu“ do prvej línie a podporujú konflikt na diaľku. Súčasní predstavitelia slovenskej vlády majú k suverénnej zahraničnej politike veľmi ďaleko.
Foto: Facebook Milan Uhrík
Bývalý premiér Vladimír Mežiar, jeden z architektov samostatnosti Slovenska, pred pár dňami v rozhovore povedal, že dnes v krajine nie sú politické sily, ktoré by mohli definovať Slovenský štát. Je to zložitá téma, ale má pravdu? Ako sa vysporiadate s touto otázkou?
Minimálne v našom kultúrnom a politickom prostredí bol štát jedným z najdôležitejších determinantov etnického formovania, a teda aj výslednej identity. A história európskych krajín to potvrdzuje. Ale treba sa pozrieť aj na domáce a medzinárodné prostredie, ktoré bolo v čase vzniku Slovenskej republiky iné ako dnes. Čas pokročil a čakajú nás nové výzvy. Existujú tlaky, ktoré chcú zničiť naše dedičstvo, kultúru a tradície, a preto je potrebná nová vízia, ktorá môže mať podobu nových iniciatív v hospodárskej, kultúrnej, vedeckej a politickej oblasti. Jediným národným hnutím na Slovensku, ktoré má v súčasnosti skutočný potenciál prezentovať a realizovať tieto vízie, je Republika republiky.
Spolupráca V4 je v súčasnosti roztrieštená po vzore dvoch eurofilských a dvoch euroskeptických vlád a, samozrejme, Ukrajiny. To vážne bráni regionálnej spolupráci a zdá sa, že Brusel to využíva. Kto je zodpovedný za súčasnú situáciu a mohla by existovať cesta späť k znovuobjaveniu spoločného základu?
Regionálna spolupráca v strednej Európe je životne dôležitá pri presadzovaní našich záujmov, ako aj pri ochrane našich občanov a rodín a stredoeurópskeho regiónu pred bezpečnostnými hrozbami, akými sú masové a nelegálne prisťahovalectvo. Európske politické sily „na čele“ niektorých krajín, ktoré spochybňujú presadzovanie našich spoločných regionálnych záujmov, sa nestarajú o našich občanov a našu geografickú oblasť. Cestou späť k znovuobjaveniu spoločného základu je čo najskôr nahradiť týchto politikov v demokratických voľbách a obnoviť regionálnu spoluprácu aspoň vo formáte V4.
Featured image: Facebook Milan Uhrík
„Profesionálny kávový guru. Typický hráč. Obhajca alkoholu. Fanúšik slaniny. Organizátor.“
