Demonštranti vyšli do ulíc, keď sa v Bielorusku v nedeľu konalo referendum o prijatí novej ústavy, ktorá by sa vzdala svojho nejadrového štatútu v čase, keď sa krajina stala základňou pre inváziu ruských síl na Ukrajinu.

Hlasovanie, ktoré by takmer určite prešlo pod prísne kontrolovaným prezidentom Alexandrom Lukašenkom, by mohlo vidieť jadrové zbrane na bieloruskej pôde po prvý raz, odkedy sa ho krajina vzdala po páde Sovietskeho zväzu.

To zvyšuje stávku v čase, keď Lukašenko zaostáva za vojenským útokom ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu, ktorý predtým hral úlohu sprostredkovateľa medzi týmito dvoma susedmi.

Referendum vyvolalo vo viacerých mestách protivojnové protesty, ľudia skandovali „Nie vojne“, solidárne trúbili autá a ľudia kládli kytice žltých a modrých kvetov k ukrajinskej vlajke.

Ochrancovia ľudských práv uviedli, že bolo zatknutých najmenej 290 ľudí.

Protesty v Bielorusku do značnej miery pominuli po tom, čo Lukašenko spustil násilný zásah proti nesúhlasu proti jeho 28-ročnej vláde. Masové protesty vypukli v roku 2020 po sporných voľbách, ktoré podľa oponentov zmanipuloval Lukašenko.

Lukašenko v nedeľu vo volebnej miestnosti povedal, že by mohol požiadať Rusko o vrátenie jadrových zbraní Bielorusku.

„Ak (Západ) prenesiete jadrové zbrane do Poľska alebo Litvy k našim hraniciam, vrátim sa k Putinovi, aby som mu vrátil jadrové zbrane, ktorých sa vzdal bez akýchkoľvek podmienok,“ povedal Lukašenko.

Lukašenko sa po protestoch v roku 2020 obrátil na Rusko, aby získal pôžičky, ktoré kompenzujú vplyv západných sankcií.

Jeho protikandidátka vo voľbách v roku 2020, exilová opozičná líderka Svjatlana Tsychanoskaja, vyzvala Bielorusov, aby využili hlasovanie v referende na protest proti vojne proti Ukrajine.

„Dlho som nevedel, ako začať túto výzvu. Pretože ako môžete od ľudí, ktorí už rok a pol žijú v strachu? Vojna, do ktorej sme boli zavlečení pred dvoma dňami, požadovať skutky odvahy,“ uviedol v súkromnom liste.

„Ale Bielorusi doteraz verejne nedeklarovali, že sú proti, ani to svojim konaním Ukrajincom nepreukázali. Mám právo vás žiadať, aby ste konali? Pravdepodobne nie. Ale neodpustím si ak to neskúsim.“

Na videách a fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach sa ľudia zhromaždili vo volebných miestnostiach v Minsku a ďalších mestách v Bielorusku, aby protestovali.

45-ročná Elena povedala: „Teraz, pri všetkej tej hrôze a hrôze, v ktorej žijeme, nemôžeme veľa urobiť. Ale neodpustím si, ak sa o niečo nepokúsim. Už sme považovaní za spolupáchateľov.“ Do volebnej miestnosti prišli s niekoľkými desiatkami ľudí. Z bezpečnostných dôvodov odmietla poskytnúť viac osobných informácií.

Západ už povedal, že neuzná výsledky referenda, ktoré sa koná na pozadí komplexného zásahu proti domácim oponentom vlády. Podľa ľudskoprávnych aktivistov bolo k nedeli v Bielorusku viac ako tisíc politických väzňov.

V nedeľu sa vo volebných miestnostiach predvádzali amatérske kapely, v bufetoch sa predávalo lacné jedlo a alkohol.

Nová ústava udelí právomoci Celobieloruskému ľudovému zhromaždeniu, ktoré zriadil Lukašenko a ktoré obývajú lojalisti strany, miestne rady, úradníci a aktivisti v provládnych organizáciách.

Prezidentovi by to po odchode z funkcie poskytlo aj doživotnú imunitu voči trestnému stíhaniu.

Napísal Matthew Williams; Strih Alison Williams a Richard Chang

Naše kritériá: Thomson Reuters Trust Principles.