Doktor Khamis Nassar žije v malej osade neďaleko Betlehema a dnes ho Maďarsko navštívilo v jeho súkromnej rezidencii, aby sa opýtalo, čo si o tom myslia palestínski politici a ľudia na maďarskej ulici. Doktor Nassar, gynekológ na dôchodku, bol prvým palestínskym vysokoškolákom, ktorý ukončil štúdium v ​​Maďarsku. Štúdium začal v roku 1967 a do vlasti sa vrátil v roku 1975.

– Ako sa pozeráš na roky strávené v Maďarsku počas mladosti a ako sa ti podarilo udržať si maďarčinu tak dobre?

– Kvôli cestovným obmedzeniam som sa do Budapešti mohol vrátiť až v roku 2017, no bol to moment, ako keby som sa vrátil domov. Celkovo som v krajine 11 rokov a môžem hrdo povedať, že ju poznám lepšie ako väčšina Maďarov. Znalosť maďarčiny sa mi podarilo udržať aj napriek tomu, že je to ťažký jazyk, nikdy som na ňu nezabudol. Keď som sa vrátil do Palestíny, priniesol som nejaké knihy a moji priatelia mi poskytli časopisy. Potom zrazu prišiel internet. V súčasnosti začínam svoj deň čítaním miestnych správ a potom končím maďarské správy. Počúvam aj maďarské správy, ale už to nebolo také dobré ako kedysi. Šport však sledujem a vždy som hrdý, keď sa maďarským športovcom darí.

Večerný pohľad na mesto Betlehem. Foto: Hungary Today.

– Ako ste sa dostali k tomu, že ste honorárnym konzulom Maďarska?

– Ani nie som si istý. Toto je úprimná odpoveď. Bol tam známy hosťujúci výskumník z Maďarska, Dr. Bella Jungbert. Bol veľmi dobre informovaný o miestnej histórii. Mali sme veľa spoločného, ​​bol hlavou Zvrchovaného rádu svätého Jána Jeruzalemského. Aj keď sme sa veľa hádali, stále sme kamaráti. Prostredníctvom neho som sa zoznámil s Imrem Kuzmom, šéfom suverénneho vojenského režimu na Malte. Nakoniec to bol on, kto sa ma spýtal: Čo by ste povedali na to, aby ste sa stali honorárnym konzulom? Ale pozor! Neexistujú žiadne peniaze, žiadne privilégiá. Len samotné vymenovanie.

– Z čoho pozostáva váš biznis?

Robím všelijaké veci, pretože cítim, že musím niečo vrátiť ľuďom v Maďarsku. Aj mne vtedy dali veľa. Čo však robím, robím vo svojom voľnom čase.

Napríklad v Palestíne existuje program pomoci s názvom Hungary Aid. Snažia sa pomáhať miestnej komunite. Hungary Helps ponúka štipendiá kresťanom, ktorých nominuje miestna komunita alebo cirkev. Snažím sa byť v tejto veci moderátorom, aby som im povedal, čo je miestne potrebné. Ďalšou iniciatívou je štipendium, kde máme v Maďarsku 200 – 250 palestínskych študentov. Posledných osem rokov pôsobím ako člen výberovej komisie, ktorá rozhoduje o tom, kto by mal dostať štipendium. Podajú žiadosť, životopis a potom pristúpime k pohovoru. Okrem mňa sú tam dvaja Maďari, maďarský veľvyslanec v Palestíne Chapa Rada a jeho zástupca a dvaja palestínski úradníci na ministerstve vysokého školstva.

Tretia vec, ktorú zdieľam, je malá reklama o Maďarsku. Ide nám to pomerne dobre, momentálne žiada o víza do Maďarska 5-6000 ľudí. Aj s tým pomáham, ale ak sa odo mňa ešte niečo bude chcieť, rád pomôžem. Ak je napríklad delegácia novinárov, ktorí chcú prísť na kávu a neformálny rozhovor, rád ich prijmem.

Nie je dnes trochu ťažké ohlásiť Maďarsko v Palestíne? Stretli sme ľudí, ktorí boli zmätení maďarskou podporou Izraelu.

– Toto ľudí nezaujíma. Pozrite, poznám bývalého prezidenta Jánosa Ádera, súčasnú prezidentku Katalin Novákovú, premiéra Viktora Orbána, ministra zahraničných vecí Petra Sigarta alebo bývalého premiéra Ferenca Gyurcsányho. Všetci prišli na návštevu. Ale Maďarsko má nejaké ekonomické ťažkosti, ekonomiku treba prestavať. Myslím si, že ročný obchod medzi Maďarskom a Izraelom prevyšuje obchod so všetkými arabskými krajinami dokopy.

Ďalšia vec je, že naša povesť, povesť Arabov, nie je v strednej Európe veľmi dobrá. Izraelčania sú na tom oveľa lepšie. V týchto krajinách, v Maďarsku, Srbsku, na Slovensku atď., často zovšeobecňujú, keď hovoria o Palestíne. Obviňujú nás z korupcie, pričom nejde o problém obmedzený na arabské krajiny, vo väčšine vlád je určitá korupcia. Rovnako arabské krajiny majú prehľad o Maďarsku, ale Maďari chcú len uplatniť svoje práva. Arabská mienka nepozná situáciu v Maďarsku ani politicky, ani v každodennom zmysle.

Poviem vám niekoľkými slovami, ako podobné sú dejiny Uhorska a Palestíny. Po Versailleskej mierovej zmluve z roku 1920 Maďarsko stratilo dve tretiny svojho územia. Nikto to nepopiera. V roku 1948 stratila Palestína takmer 80 % svojej pôdy. Maďarsko má desať miliónov obyvateľov, ale za jeho hranicami žije aj približne 5-6 miliónov ľudí maďarského pôvodu. To isté so Západným brehom: žije tu asi 6 miliónov ľudí a ďalších 6-7 miliónov, ktorí sa nemôžu vrátiť. Maďarské príslovie hovorí, že právo vždy stojí na strane silnejšieho zákona. Izrael je oveľa silnejší a my s tým nemôžeme nič robiť.

Vezmime si napríklad včerajšie správy, keď sa Izrael priznal k zabitiu palestínsko-americkej novinárky Shireen Abu Akleh. Málokto o tom vie. Priznali to však len ako nehodu. To je to, o čom hovoria – kto môže vyhrať médiá, môže vyhrať aj vojnu.

Miesto v meste Jenin, kde izraelské sily zabili palestínsko-americkú novinárku Shireen Abu Akleh. Foto: Maďarsko dnes

Niečo podobné sa deje aj na Ukrajine. Zelenskyj sa sťažuje na útoky zo všetkých strán. Ale zdá sa, že zabudol, čo sám urobil maďarskej komunite vo svojej krajine. Niektorí sa však stále zameriavajú na Maďarsko pre jeho úzke väzby s Izraelom.

– Dostali ste za svoju prácu nejaké uznanie?

– Áno, mám, Maďarský rád za zásluhy. Dostal som príkaz od premiéra Viktora Orbána, ale dostal som ho od podpredsedu vlády Solta Semlina počas jeho návštevy tu. Toto ocenenie som dostal ako uznanie za moju prácu v oblasti palestínsko-maďarských vzťahov.

Khamis Nassar, honorárny konzul Maďarska v Palestíne. Foto: Maďarsko dnes

Viete, že asi 200 metrov od môjho domu bol izraelský vojenský kontrolný bod. Vojaci sem chodili denne od roku 2002 do roku 2012. Môj dom bol v minulosti dvakrát zastrelený. V roku 2006, keď mala moja dcéra len sedem rokov, sa zranila. Vystrelili z nášho okna zvonku a guľka sa odrazila od steny a zasiahla ju do nohy. Z nehody obvinili výstrely, o ktorých sa hovorilo, že prišli z môjho domu, ale odtiaľto sa určite nestrieľalo. Keď som sa stal honorárnym konzulom, nesmel som pred domom vyvesiť maďarskú vlajku. Povedali, že to môžete urobiť iba na ambasáde. Ale aj tak som to urobil a odvtedy sa nikto neodvážil vniknúť k nám. Aj keď to skúšali dvakrát. Prvýkrát som im vyšiel v ústrety a povedal som im, že toto je cudzia suverénna krajina, je to maďarská zem. Keď prišli druhýkrát, požiadal som dôstojníka, aby prišiel k oknu. Povedal som: „Vieš, čo znamená táto vlajka? Prepáč, musíš ísť.“

Všeobecný názor je, že nenávidíme Izraelčanov. Nemám, úprimne povedané, nemám. Po návrate z Maďarska som dva a pol roka pracoval v izraelskej nemocnici. Tu som sa naučila pracovať s ultrazvukom. Mal som veľmi dobrého učiteľa, izraelského lekára. Musím povedať, židovský doktor. Mali sme veľmi dobrý vzťah. Ale spôsob myslenia súčasnej armády a pocit nadradenosti Izraelčanov sa mi nepáči. Tvrdiť, že oni sú tí vyvolení, si so mnou neškrtne.

Bohužiaľ, palestínske médiá nie sú dostatočne silné na to, aby dokázali sprostredkovať pocity obyčajných ľudí, pričom zároveň je situácia čoraz zložitejšia. Za starých čias sme mali priamu okupáciu. Dnes tu máme jednu skrytú. Predtým, ako sme mohli ísť do Jeruzalema, je to dnes možné len so špeciálnym povolením. Chcel by som ísť aj do Tel Avivu, maďarská ambasáda tam organizuje množstvo podujatí, na ktoré ma často pozývajú. Ale nie je mi to dovolené.

– V minulých dňoch som sa stretol s viacerými palestínskymi politikmi a bol som prekvapený, keď som sa dozvedel, že vládne atmosféra nedôvery voči maďarskej vláde. Hovoria, že máme veľmi blízko k Izraelu a chceme tam otvoriť veľvyslanectvo a navyše sme zablokovali niekoľko rezolúcií EÚ odsudzujúcich zaobchádzanie Izraela s Palestínčanmi. Čo si o tom myslíš?

Maďarské vlády zastupujú maďarské záujmy. Hlavným záujmom Maďarska je hospodársky rozvoj. A nezabúdajme, že v Maďarsku je veľmi silná židovská komunita a Arabi zase taký vplyv neuplatňujú. To ovplyvňuje maďarskú verejnú mienku. Čo sa týka maďarského veľvyslanectva v Jeruzaleme, naďalej všetkým vysvetľujem, že Maďarsko tam svoje veľvyslanectvo nepresťahovalo. Otvorili kanceláriu pre zahraničný obchod, dokonca aj v západnom Jeruzaleme, a nie vo východnom. Veľa ľudí to nechce pochopiť.

Foto: Maďarsko dnes

Môže mať maďarská vláda politiku, ktorá je priateľská k Izraelu a nepoškodzuje Palestínčanov?

– O to tu nejde. Ak sa starám o záujmy svojej krajiny, nie je rozhodujúce, čo hovoria ostatní. Kritici tiež zabúdajú, že izraelsko-maďarské priateľstvo má veľa predpokladov.

– Keď sa rozprávate s obyčajnými Palestínčanmi, väčšina z nich nebude sledovať, čo sa deje v Maďarsku. Ale medzi tými, ktorí to robia, aké sú najznámejšie veci o Maďarsku?

Tri veci: Je to krásna krajina, ľudia sú dobrí a sú proti masovej imigrácii. Toto vedia.

– Ďalšia vec, ktorá sa objavila, je, že protiimigračná politika maďarskej vlády je protimoslimská. Sú proti imigrácii, pretože väčšina prichádzajúcich sú moslimovia.

Maďarskí predstavitelia často tvrdia, že chcú zachovať kresťanské základy svojho štátu. Som za prisťahovalectvo, ale s veľmi dôležitým upozornením: Ak prídete do mojej krajiny, musíte žiť tak, ako žijem ja. Nie je dovolené zmeniť spôsob, akým bežní ľudia žijú svoje životy. Nie je tvoja vec, či jem bravčové alebo pijem víno. Nie je tvoja vec, či nosím dlhé nohavice alebo šortky. Imigrácia teda nie je problém sama o sebe.

Palestínska žena čmárajúca na kus papiera v meste Hebron. Foto: Maďarsko dnes

Vaši ministri nevedia, že v Palestíne pôsobí iniciatíva maďarskej vlády. To nevedia ani niektorí členovia kresťanského spoločenstva. Čo nám tu môžete povedať o týchto programoch?

– Maďarská vláda robí veci naozaj dobre, ale je veľmi slabá v reklame. Maďarský program pomoci poskytol pred pol rokom katolíckym školám u nás aj v Jordánsku pol milióna eur. Ročne ponúkajú aj 60 štipendií kresťanom. Inými slovami, to, čo robia, je naozaj vynikajúce, ale svoje úspechy nepropagujú efektívne. Ak kýchne Američan alebo Brit, vie to celý svet. Ale keď niečo dokážu Maďari, nikto o tom nepočuje.

Rozhovor bol vedený v maďarskom jazyku.

Odporúčaný obrázok: Maďarsko dnes

Žiadna časť rozhovoru ani fotografie nesmú byť reprodukované ani opätovne publikované bez písomného súhlasu šéfredaktora Hungary Today.