Ministri energetiky Európskej únie sa v piatok dohodli na zdanení ziskov energetických spoločností v rámci balíka núdzových opatrení zameraných na zmiernenie vplyvu vyšších cien energií na podniky a spotrebiteľov.

Energetická kríza v Európe, ktorú prehĺbilo pravidelné odrezávanie častí dodávok energie zo strany Ruska, aby ho potrestalo za dotovanie Ukrajiny, viedla k historicky vysokým účtom za kúrenie a elektrinu v 27-člennom bloku.

Minulý mesiac vyšli desaťtisíce Európanov do ulíc v najmenej štyroch krajinách – Českej republike, Slovensku, Nemecku a Belgicku – na protest proti prudko stúpajúcim cenám energií a rekordnej inflácii. S blížiacou sa zimou sú vlády pod čoraz väčším tlakom, aby ochránili Európanov pred výpadkami a bankrotmi a zároveň zabezpečili, že energia bude naďalej prúdiť od alternatívnych dodávateľov.

Opatrenia, ktoré schválili ministri energetiky bloku, sa zamerali na zdanenie ziskov energetických spoločností – výnosy z nich budú použité na financovanie dávok pre podniky a domácnosti, ktoré majú problémy – a povinné zníženie spotreby elektriny. Ministri sa však zastavili pred zavedením stropu na cenu plynu – o drastickejšie opatrenie, o ktoré sa mnohí členovia bloku usilovali, o ktorom zástancovia tvrdia, že by nielen pomohlo spotrebiteľom platiť účty za energiu, ale aj znížilo tieto účty.

„Dnes sme dokončili ďalší kúsok skladačky, ale určite nie posledný,“ povedal v piatok novinárom Josef Sekila, český minister energetiky, ktorý viedol rokovania o legislatíve. Sme v energetickej vojne s Ruskom, čo silne ovplyvňuje aj náš priemysel. Zo strany Európskej únie je potrebná väčšia koordinácia.“

Ministri energetiky na piatkovom stretnutí v Bruseli sa dohodli na obmedzení príjmov od dodávateľov jadrovej a obnoviteľnej energie na 180 dolárov za megawatthodinu, ako aj na „solidárnej“ dani pre spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá. Očakáva sa, že kombinované dane prinesú približne 140 miliárd dolárov, ktoré budú smerované na dotácie. Prvýkrát vo svojej histórii blok zaviedol politicky citlivé zníženie spotreby energie.

Tie kroky by boli ešte pred pár mesiacmi nepredstaviteľné, no zima sa nezadržateľne blíži. Naliehavosť krízy bola zdôraznená tento týždeň, keď Zistené netesnosti v plynovodoch spájajúcich Rusko s Nemeckom, ktoré európski predstavitelia obviňujú zo sabotáže, čo poukazuje na krehkosť jeho infraštruktúry.

V piatok schválené opatrenia niektorým krajinám EÚ nestačia. V liste výkonnej zložke bloku začiatkom tohto týždňa ministri energetiky z 15 z 27 členských štátov vyzvali na všeobecný strop cien plynu – niečo, čo bohatšie štáty ako Nemecko a Holandsko odmietajú.

V liste výboru uviedli, že obmedzenie cien plynu je „jediným opatrením“ na „zníženie inflačného tlaku, riadenie očakávaní a poskytnutie rámca v prípade potenciálnych prerušení dodávok a obmedzenie ďalších ziskov v sektore“.

Niektorí experti však varovali, že takéto opatrenie by sa mohlo vrátiť späť.

„Akýkoľvek zásah zameraný na obmedzenie cien energií predstavuje riziko, že odstráni hlavný stimul – vyššie ceny – na zníženie dopytu, čím sa Európa zhorší,“ povedal Simon Tagliabitra z bruselského ekonomického výskumného inštitútu Bruegel. Európa sa musí pripraviť na nový normál bez ruského plynu. Na budúcu jar, aby sme získali 150 miliárd kubických metrov plynu, ktoré potrebujeme, musíme zvýšiť dovoz alternatívnych dodávok a udržať nízky dopyt.

„Akékoľvek opatrenie, ktoré dnes podnikneme, by nemalo poškodiť našu schopnosť tak urobiť,“ dodal.