Ursula Patz je proti ruskej vojne na Ukrajine. Je však tiež vehementne proti sankciám voči Moskve, ktoré podľa nej ohrozia jej mesto.

„Tresty, ktoré vám viac ublížia, sú nezmyselné,“ povedal 76-ročný muž. Ropné embargo „Rusku neublíži – ropu predá len niekomu inému“.

Batz pracoval 16 rokov v ropnej rafinérii v severovýchodnom nemeckom meste Schwedt, čo potenciálne spôsobilo vedľajšie škody v európskej kampani represívnych opatrení proti Rusku.

Spor sa točí okolo embarga Európskej únie na dovoz ruskej ropy, ktoré má pripraviť prezidenta Vladimira Putina o príjmy na financovanie jeho vojny na Ukrajine. Opatrenie, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára, má v Nemecku širokú podporu, no spochybňuje budúcnosť rafinérie Schwedt.

„Ľudia sa tu cítia ako pešiaci, ktorí sa obetujú v nejakej hre,“ povedal Jens Cobain, zástupca kresťanských demokratov, ktorý zastupuje mesto.

Sporom je závislosť rafinérie od ruskej ropy. Nachádza sa na vrchole ropovodu Družba, ktorý prepravuje ropu asi 4000 kilometrov z Almeťjevska v strednom Rusku priamo do Schwedtu. Závod je pripravený na prevádzku na úrovni ruskej ropy „Ural“, ktorá obsahuje vysoké percento síry.

To, čo však ešte viac komplikuje, je to, že ho vlastní Rusko: ropná spoločnosť kontrolovaná Kremľom Rosnefť ovláda 54 percent svojich akcií a má malý záujem o spracovanie rudy z iných zdrojov.

Mnohí vo Schwedte sa obávajú, že rafinéria, známa ako PCK, bude nútená zatvoriť, ak stratí prístup k ruskej rope. „Toto by bol scenár z nočnej mory,“ povedala starostka mesta Ankatherine Hobbyová. „Ľudia sa tu boja o svoju existenciu.“

Najväčší zamestnávateľ spoločnosti Schwedt, PCK, má 1 200 zamestnancov. Hope povedal, že ďalšie stovky pracujú na dodatočných službách, ako sú potrubia, výmenníky tepla, čerpadlá a chladiace jednotky pre závod.

„Všetky tieto zamestnania budú ovplyvnené, všetci títo ľudia majú rodiny,“ povedala. Navyše „asi 80 percent mesta je zásobovaných diaľkovým vykurovaním z elektrárne BCK“. Povedala, že stále nie je jasné, ako budú domy vykurované, ak prestanú fungovať.

Obyvatelia Schwedtu sa obávajú zopakovania hospodárskych otrasov v regióne po zjednotení Nemecka v roku 1990. „Vo východnom Nemecku čelia druhému priemyselnému úpadku,“ povedal Koppen. „A nevezmú ju ležať.“

Schwedt odráža vrcholy a pády regiónu. Mesto bolo takmer úplne zničené pri sovietskom postupe počas druhej svetovej vojny. Potom v 50. rokoch 20. storočia sa mladí ľudia z celého východného Nemecka zhromaždili v Schwidte, aby znovu vybudovali mesto a založili PCK, skratku pre „Petrochemical Combines“ alebo množné číslo.

Schwedt prišiel zosobniť blízke vzťahy medzi Ruskom a Nemeckou demokratickou republikou. Miestne noviny zo 60. rokov 20. storočia sprostredkovali svoje nadšenie, keď v roku 1963 PCK napojili na novovybudovaný ropovod Družba.

„Dorazil olej!“ Na titulnej strane v príspevku PCK bolo napísané „Young Builder“. „Sláva a česť staviteľom najdlhšieho ropovodu na svete!“

Drogba, ktorá naďalej dodáva štvrtinu nemeckej ropy, mala pre Batz vždy pozitívne konotácie. „To znamená priateľstvo v ruštine – aké krásne slovo,“ povedala. „Znamená to niečo dobré.“

Čoskoro po uvedení online v roku 1964 sa spoločnosť PCK Corporation etablovala ako hlavný dodávateľ v regióne pre benzín, naftu, letecký petrolej a vykurovací olej. Veľkí spotrebitelia – ako napríklad medzinárodné letisko v Berlíne – sa stále spoliehajú na jej produkty.

Keď Nemecko podpísalo zákaz, v Schwerte zavládlo všeobecné pobúrenie. Niektorí sa pýtali, prečo nenasledovala príklady Maďarska, Česka a Slovenska, ktoré sú tiež prepojené s Družbou, ale vyjednali dočasné výnimky zo zákazu dovozu, ako dôvod uvádzajú nedostatok alternatív k ruskej rope.

„Ľudia nedokážu pochopiť, prečo Nemecko prijalo dobrovoľné rozhodnutie s týmto zákazom,“ povedal Hoebe. „Všetci odsudzujú túto vojnu, ale ľudia tiež bojujú o svoju prácu.“

Populisti z pravej aj ľavej strany zachytili nespokojnosť. Krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko vyvesila v meste plagáty so sloganom: „Ak zomrie PCK, zomrie aj Schwedt.“

Kancelár Olaf Schulz trvá na tom, že vláda pracuje na ochrane budúcnosti PKK. Úradníci prisľúbili, že bude pokračovať v spracovaní ropy v budúcom roku a v roku 2024 a že pracovné miesta budú chránené.

Za týmto účelom skúmajú alternatívne spôsoby zásobovania rafinérie, predovšetkým potrubím zo severovýchodného prístavu Rostock.

Zástupca Cobain však povedal, že to problém nevyrieši. Povedal, že ropovod môže prepraviť len 19 000 z 32 000 ton ropy denne, ktoré spoločnosť potrebuje.

„Prístav Rostock nie je dostatočne hlboký na to, aby prijal ropné tankery,“ povedal. Dodal, že ropu bude treba doviezť do Wilhelmshavenu v Severnom mori a previesť na menšie lode. „Nemáme lode.“

PCK tiež dúfa, že získa ropu z Kazachstanu, a hľadá dodávky cez poľský prístav Gdansk. „Poliaci však tvrdia, že nám nechcú dodať závod, kým Rosnefť stále vlastní závod,“ povedal pracovník BCK, ktorý si neželal byť menovaný. „A nemôžeme to len tak zahodiť.“

Z dlhodobého hľadiska chce Berlín zabezpečiť budúcnosť PCK tým, že ho premení na „zelenú rafinériu“. Dve spoločnosti – Enertrag, spoločnosť zaoberajúca sa veternou energiou, a Verbio, výrobca biopalív, ktorý už má prevádzky v Schwedte – prejavili záujem o prevzatie podielov v PCK.

S ich účasťou, povedal Hubei, by rafinéria mohla produkovať „zelený vodík“, ktorý by sa dal kombinovať s oxidom uhličitým zachyteným z atmosféry na výrobu udržateľných syntetických palív – vrátane „elektronického petroleja“ pre lietadlá.

Prechod spoločnosti PCK však potrvá roky. Medzitým hrozí ropné embargo, ktoré môže mať pre rafinériu krátkodobé následky.

Prešli tri mesiace [since the embargo was agreed] „A stále počúvame tie isté sľuby,“ povedal Hubei. „čas beží.“