S láskavým dovolením spoločnosti DNA Productions

Nájsť nový prístup k holokaustu je určite výzvou, no režisér Peter Pebijak vyrozprával nezvyčajný, no odhaľujúci príbeh v… Osvienčimská správanomináciu Slovenska na najlepší medzinárodný film roku 2020. Samuel Goldwyn Films uvedie film v Spojených štátoch, a hoci ho nemožno označiť za zábavné hodinky, pripomína časť histórie, ktorá si zaslúži byť ocenená.

Diváci si dnes možno neuvedomujú, že jednou z vecí, ktoré brzdia globálne pobúrenie nad genocídnym programom nacistov, je to, že rozsah zverstiev nebol počas zúriacej vojny všeobecne známy. Dá sa povedať – a to môže byť pravda – že šírenie antisemitizmu v rôznych častiach sveta by zabránilo prijatiu akýchkoľvek iných opatrení na zastavenie masakry. Ale je tiež pravda, že Nemecko sa snažilo skryť hroznú implementáciu konečného riešenia. Zástupcovia Červeného kríža navštívili niektoré koncentračné tábory, kde sa nacisti snažili utajiť, čo sa skutočne dialo.

Preto sa dvaja väzni v Osvienčime vydali na útek, a to nielen preto, aby si zachránili život, ale aby poskytli správy o tom, čo videli, z prvej ruky. Správa Vrba-Wetzler, ktorú zostavili Alfred Wetzler a Rudolf Vrba, dvaja slovenskí Židia, ktorí utiekli z Osvienčimu v roku 1944, bola jednou z prvých interných správ o masovom zabíjaní a údajne zabránila maďarskej vláde prepraviť viac ako 100 000 maďarských Židia. Do Osvienčimu počas posledných mesiacov vojny.

Ako držiteľ Oscara Syn Saulov a niektoré ďalšie grafické filmy o holokauste, Osvienčimská správa Môže to byť ťažké sledovať. Niet však pochýb o tom, že ide o dobre spracované dielo. Kinematografia je tak blízko čierno-bielej, ako sa len dá dosiahnuť s farebnou paletou plnou ľadovej šedej, nudnej hnedej a bielej a režisér pohltí divákov do bezútešnej atmosféry. Veľká časť filmu ukazuje, ako sa dvaja hlavní predstavitelia (Noel Chozur a Peter Ondrejka) schovávajú v drevených debnách a čakajú na správny okamih na útek.

Ich izolácia sa prelína s veliteľmi táborov, ktorí vypočúvajú a mučia ostatných väzňov, aby našli nezvestných Židov. Vidíme dosť táborových rituálov a brutality vodcov, aby sme pochopili nočnú moru, ale toho sa film nedotýka; Znamená to oceniť húževnatosť týchto dvoch väzňov, ktorí trvali na vyrozprávaní svojho príbehu.

Keď konečne utečú a dostanú sa do okolitých lesov, film stratí časť svojej klaustrofóbie, ale zostane primerane temný. Záverečná časť sa týka ich správy zástupcovi britského Červeného kríža (hrá ho John Hannah, známy svojimi úlohami v odľahčených filmoch ako napr. Štyri svadby a jeden pohreb A Posuvné dvere). Hannah odvádza dobrú prácu, ale film sa spolieha na výkony dvoch hercov, ktorí hrajú pozostalých. Czuczor (česká filmová hviezda, ktorá stvárnila aj Rosencrantza v britskom filme z roku 2018 Ofélia) pôsobí suverénne, vďaka čomu je film zaujímavý, a Ondrejička, ako jeho krehkejší krajan, hrá svoju rolu s nadhľadom.

Tento drásavý, ale dobre natočený film nám pripomína dôležitosť vydávania svedectva o zverstvách a nespravodlivosti, čo je téma, ktorá si zachováva aktuálnosť v našom alarmujúcom novom storočí poznačenom vzostupom autoritárskych režimov na celom svete.

Hrajú: Noel Chozor, Peter Ondrejecká, John Hannah, Jan Nedball, Florian Panzner
Réžia: Peter Bebijak
Scenáristi: Joseph Pastika, Thomas Bombeck, Peter Bebijak
Na základe knihy: Alfred Wetzler
Producenti: Rasťo Šesták, Peter Pubjak
Výkonná producentka: Natalia Rao-Gozenkiewiczova
Kamera: Martin Zieran
Výtvarník: Peter Sinek
Módna návrhárka: Katarína Štrbová Belíková
Strih: Marek Kralowski
Hudba: Mario Schneider
93 minút