Myšlienky v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady, kde predstavitelia Maďarska a Slovenska urobili nepríjemné vyhlásenia o Ukrajine.

Ťažké diskusie a nepríjemné vyhlásenia niektorých lídrov susedných krajín na zasadnutí Európskej rady o pokračujúcej finančnej a vojenskej podpore Ukrajine by nemali byť dôvodom na paniku v ukrajinskej spoločnosti.

Správanie Viktora Orbána a Roberta Fica má svoje logické a praktické opodstatnenie. Orbán hovorí jazykom Bruselu a teraz sa snaží vyjednávať o uvoľnení „maďarských fondov“, ktoré im Brusel zadržal v reakcii na ich porušenie demokratických princípov. Európe sa chváli svojimi kontaktmi s Putinom a Čínou, oznamuje, že zadržiava pomoc Ukrajine a uvaluje sankcie na Rusko. Je zrejmé, že Orbán si chce zachovať svoju domácu politiku, zostať otvorene pragmatický a maximalizovať potenciál svojej zahraničnopolitickej cesty.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že napriek hrozbám Budapešti diskusia nepriniesla žiadne zmeny v záveroch Európskej rady o Ukrajine.

Fico verí, že prvé zasadnutie Európskej rady po jeho volebnom víťazstve je výbornou príležitosťou dokázať svojim voličom, že je oddaný svojim volebným sľubom aspoň na začiatku svojej vlády. Hlasné, priame vyhlásenia namierené do tvárí lídrov inštitúcií EÚ a členských štátov mali byť pre jeho voličov atraktívne. Teraz majú byrokrati a ťažké váhy EÚ čas pred ďalším zasadnutím Európskej rady v decembri, aby sa pokúsili „opraviť“ postoj Slovenska k balíku finančnej podpory pre Ukrajinu a k spoločnej pozícii EÚ k zahraničnej a obrannej politike.

Rovnako ako v Budapešti musíme byť pripravení na pragmatický, niekedy až cynický postoj Bratislavy. Ale to by nemal byť dôvod na paniku, pokiaľ Kyjev prejaví maximálny pragmatizmus a logické myslenie v dialógu s ťažkými a nepohodlnými partnermi.

Príbeh pokračuje

Musíme tiež veriť v silu európskej jednoty a solidarity s Ukrajinou a v schopnosť európskych partnerov „tlačiť“ na otázky, ktoré sú v rozpore s hodnotami a strategickými záujmami EÚ.

Na druhej strane, rozsah efektivity ukrajinskej diplomacie na maďarských a slovenských koľajach v súčasnosti vyvoláva mnohé otázniky. Stále neexistuje veľvyslanec Ukrajiny v Maďarsku. Negatívny je aj náš veľvyslanec na Slovensku. Oficiálna reakcia Kyjeva na podanie ruky medzi Orbánom a Putinom v Číne nebola primeraná. Prekvapivé bolo aj mlčanie zahraničnopolitických expertov o zámeroch Ficovej vlády porušiť vtedy podpísané a nahlas medializované bilaterálne a multilaterálne deklarácie podpory Ukrajine, aspoň pokiaľ ide o zbrojenie a finančnú pomoc. Ukazuje sa, že čisto politické vyhlásenia s krajinami EÚ a NATO v rokoch 2019 – 2021 boli len o niečo viac ako trik a imidžové rozhodnutie, ktoré bolo takmer určite ovplyvnené výmenou vlád v partnerských krajinách.

Príklady Slovenska a Maďarska opäť dokazujú hodnotu systematickej, viacúrovňovej a hĺbkovej diplomacie, a nie jednorazových vyhlásení. Dúfam, že toto ponaučenie sa zohľadní pri príprave a uzatváraní takzvaných bilaterálnych bezpečnostných dohôd. Slovensko raz dokonca oznámilo, že sa zaradí do zoznamu krajín, s ktorými by Ukrajina mala takéto zmluvy uzavrieť. Diplomacia by nemala byť výkon, ale efektivita!

Text je publikovaný so súhlasom autora.

Doručujeme svetu hlas Ukrajiny. podporuje Nás jednorazovým darom, alebo sa staňte sponzora!

Prečítajte si pôvodný článok na Nový hlas Ukrajiny