Rozdiely v daniach v regióne strednej a východnej Európy

Spoločnosť Mazars zverejnila vydanie svojho výročného daňového sprievodcu pre strednú a východnú Európu na rok 2022, ktorý poskytuje aktuálne informácie o daniach v 22 európskych krajinách vrátane nákladov na prácu, dane zo zisku spoločností a transferového oceňovania. Publikácia ukazuje, že dane a príspevky na príjem a zamestnanosť sa v roku 2022 zvyčajne znížili, ale ich súčasné úrovne sa v jednotlivých skúmaných krajinách výrazne líšia.

Analýza spoločnosti Mazars zistila, že náklady práce klesajú takmer vo všetkých pozorovaných krajinách, ale rozsah skutočného zníženia vykazuje značné rozdiely. Základný prístup k dani z príjmu sa líši aj v regióne: niektoré krajiny majú naďalej rovné sadzby dane z príjmov (napr. Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko), iné si zachovávajú výrazne progresívne sadzby dane (napr. Rakúsko, Nemecko a Slovensko).

V uvedených krajinách sú priemerné náklady práce, ktoré zaťažujú zamestnávateľov, 15 % z celkových miezd. Stále však existujú značné rozdiely – viac ako 30 percentuálnych bodov – medzi najnižšími a nižšími ako 5 % v Rumunsku a najvyššími nad 30 % (napríklad v Českej republike, Poľsku a na Slovensku). To poukazuje na náročnosť porovnávania daňových systémov, ale tiež naznačuje, či vlády radšej prenesú bremeno nákladov práce na zamestnancov alebo zamestnávateľov.

Najpraktickejším spôsobom porovnávania systémov je takzvaný daňový klin, ktorý ukazuje, koľko percent z celkových príjmov štát dostáva vo forme daní a príspevkov. Ukazuje, do akej miery daň z príjmu práce odrádza od zamestnania, t. j. aké percento nákladov práce sa v nejakej forme odvádza do súvahy. Ukazovateľ sa pohybuje od 15 % do 51 % v závislosti od úrovne miezd a rodinného stavu pracovníkov v regióne.

„V Maďarsku vláda znížila váhu daní z príjmu z práce, aby zlepšila výkonnosť ekonomiky. Znížila tiež daň z sociálnych odvodov z 1. januára na 13%, čo spolu so zrušením príspevku na odborné vzdelávanie vo výške 1,5% pre našu krajinu ešte viac zvýši konkurencieschopnosť. Je to veľmi pozitívny krok, pretože to znamená nielen nižšie dane, ale aj menej daňových položiek, teda menej správy a riadenia spoločností,“ povedal Daniel H. Nagy, daňový riaditeľ Mazars Hungary.

Hodnota platov však nezávisí len od výšky mzdy zamestnanca, ale ako v Maďarsku aj od rodinného stavu zamestnanca: čisté platy sú oveľa vyššie pre tých, ktorí majú niekoľko detí, ale pre osamelých rodičov zostáva Maďarsko lídrom v pomere čistej mzdy a mzdových nákladov zamestnávateľa. To je obzvlášť ohromujúce pre tých s nižšími príjmami, zatiaľ čo v prípade vyšších príjmov väčšina krajín používa daňové sadzby vyššie ako Maďarsko, ktoré je 15 %. V publikácii sa spomínajú aj výhody, akými sú daňové úľavy pre matky (vychovávajúce) štyri a viac detí a pre pracujúcich do 25 rokov.

READ  Denník - politické a všeobecné spravodajské udalosti k 14. júlu

Krajiny v regióne vykazujú najväčšie rozdiely v úrovni miezd. Minimálna mzda vo V4 sa pohybuje od 500 do 650 eur; Na Balkáne a v Moldavsku je oveľa nižšia a nedá sa porovnať napríklad s Nemeckom, kde je to viac ako 1700 eur. Zatiaľ čo minimálna mzda v eurách v mnohých krajinách dramaticky vzrástla, Maďarsko minulý rok skĺzlo na dno Vyšehradskej štvorky, čo je trend, ktorý v dôsledku pokračujúceho znehodnocovania forintu pretrváva dodnes.

Priemerná úroveň miezd v súkromnom sektore v eurách výrazne vzrástla, v priemere o viac ako 12 %, pričom v Srbsku dosiahla 14 % a v Maďarsku 19 %. Priemerná hrubá mzda je v Česku najvyššia spomedzi krajín V4, nasleduje Česká republika s približne 1 300 eurami.

Najvyššia sadzba DPH v Maďarsku, Chorvátsku

Daň z obratu sa v posledných rokoch stala hlavným zdrojom príjmov štátnych rozpočtov, čo sa však v budúcnosti môže zmeniť v dôsledku pandémie hospodárskej recesie, vojny na Ukrajine a ťažkostí ovplyvňujúcich globálne dodávateľské reťazce. Pravidlá EÚ sú do značnej miery harmonizované a mnohé krajiny mimo EÚ sa snažia zapadnúť do systému EÚ. Platné daňové sadzby sa však značne líšia.

Sadzby dane z obratu v regióne zostali za posledný rok stabilné, pričom štandardné sadzby DPH dosahovali v priemere okolo 21 %. Štandardné sadzby DPH vo výške 27 % a 25 % v Maďarsku a Chorvátsku zostávajú mimoriadne vysoké.

„Je vidieť, že zameranie daňovej politiky je na posilnenie úlohy spotrebných daní. Je to preto, že sú menej odrádzajúce od investícií, a teda viac prispievajú k rastu. Domáci výber DPH od roku 2010 neustále klesá, čo dokazuje, že daň administratíva je schopná Výber DPH je oveľa efektívnejší ako predtým. Nepochybne je to vďaka využívaniu digitálnych dátových technológií, kde je Maďarsko v posledných rokoch priekopníkom.“

Krajiny sa čoraz viac zameriavajú na zlepšovanie efektívnosti výberu daní, využívajú digitálne technológie na boj proti zneužívaniu, keďže práve v tejto oblasti je najväčšie riziko daňových únikov. Cieľom je sledovať celkový proces predaja, odhaľovať nezdaniteľné transakcie a znižovať daňové úniky. Zavedenie online registračných pokladníc sa tiež ukázalo ako účinný nástroj na bielenie ekonomiky, po ktorom nasledujú online fakturačné služby. Podobné riešenia možno nájsť aj inde v regióne: napríklad v Rumunsku sa v posledných rokoch stalo povinným aj používanie online registračných pokladníc.

READ  Európska únia hrozí, že po rozpustení protikorupčnej jednotky Slovenska podnikne kroky, uviedla agentúra Reuters

Rozdiely v sadzbách dane z príjmu právnických osôb

Krajiny kladú úplne iný dôraz na zdaňovanie ziskov spoločností, pričom medzi najnižšou a najvyššou daňovou sadzbou je rozdiel 22 percentuálnych bodov. Najvyššiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb má Nemecko (31 %) a najnižšiu Maďarsko (9 %). Limity daňovej konkurencie ukazuje fakt, že iba jedna krajina znížila sadzbu dane z príjmu právnických osôb (z 24 % na 22 % v Grécku), aj keď treba dodať, že od budúceho roka plánuje postupne znižovať sadzbu dane z príjmov právnických osôb aj Rakúsko. . Priemerná sadzba dane v krajinách regiónu zostáva okolo 17 %.

EÚ sa tiež vedome snaží obmedziť daňovú súťaž s cieľom vytvoriť spoločný rámec pre zdaňovanie právnických osôb alebo aspoň zabrániť škodlivejším technikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Dôležitým nástrojom v tomto úsilí je Smernica proti vyhýbaniu sa daniam (ATAD, smernica 2016/1164/ES), ktorá je pre členské štáty povinná od 1. januára 2019, takže najväčšou výzvou posledných rokov je presúvanie pravidiel EÚ, napr. obmedzenie odvodov Dávka. ATAD bol zodpovedný aj za koordináciu pravidiel pre zahraničné spoločnosti (Controlled Foreign Companies, CFC).

Krajiny strednej a východnej Európy, ktoré uplatňujú tradičné zdaňovanie právnických osôb, vždy umožňujú straty vzniknuté v predchádzajúcich rokoch preniesť a započítať s kladným daňovým základom v nasledujúcich rokoch. Táto možnosť je dostupná len na vopred stanovené obdobie, zvyčajne 5-7 rokov, niekedy len 3-4 roky. Iba päť krajín umožňuje neobmedzené prevrátenie strát. Čo sa týka dane z príjmu právnických osôb, treba poznamenať, že Maďarsko a Lotyšsko stále neuplatňujú zrážkovú daň z kapitálových výnosov. V Nemecku a Rakúsku je teraz k dispozícii kolektívne zdaňovanie právnických osôb, ktoré bolo predtým možné len v Rakúsku, Poľsku a Bosne a Hercegovine.

Vplyv pandémie je najväčšou výzvou v transferovom oceňovaní

Iniciatíva BEPS (“Base Erosion and Profit Shifting”) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upozornila na skutočnosť, že daňové úrady sa musia viac zamerať na potenciálne cezhraničné transakcie v rámci korporátnych skupín. Do roku 2022, po zavedení dokumentačných povinností pre veľkých daňových poplatníkov v Čiernej Hore, budú nariadenia o transferovom oceňovaní účinné vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy okrem Moldavska. Okrem toho sa daňovníci pôsobiaci v regióne strednej a východnej Európy museli aktívne podieľať na systéme výkazníctva CBC. Správy OECD podľa jednotlivých krajín (CbCR) majú za cieľ zlepšiť transparentnosť sprístupnením informácií potrebných na posúdenie daňových rizík miestnym daňovým úradom.

READ  Denník - najdôležitejšie ekonomické udalosti do 27. júla

Mazars zistil, že najväčšou výzvou z hľadiska transferového oceňovania v minulom roku bola reakcia na dopad pandémie. Vznikajúca nová kríza narušila úroveň primerane očakávaných ziskov a nadnárodné spoločnosti museli zasiahnuť do ich cenových štruktúr. Otázkou stále zostáva, do akej miery budú daňové úrady skúmať úrovne základu dane COVID, ktoré budú výrazne nižšie ako tie, ktoré prevládali v predpandemických rokoch.

V zdaňovaní právnických osôb očakáva veľké zmeny rozhodnutie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Group of Twenty zaviesť globálnu minimálnu daň. Návrh ašpiruje na zavedenie minimálnej sadzby dane vo výške 15 % pre veľké nadnárodné korporácie od roku 2023. Aj keď môžu nastať vzostupy a pády, je jasné, že pre nadnárodné korporácie bude čoraz menšia šanca znižovať dane presúvaním ziskov a narúšaním ich základ dane.

Kompletný návod je K dispozícii tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *