Rumunská digitálna ekonomika by mohla v roku 2030 vzrásť 3,5-krát na približne 52 miliárd eur v porovnaní so 14,8 miliardami eur v minulom roku a podľa novej správy spoločnosti McKinsey s názvom IKT a digitálny obchod boli hlavnými motormi rastu Digitálni vyzývatelia na ďalšej hranici.

Digitálna ekonomika Rumunska tak môže v roku 2030 predstavovať približne 9,6 % HDP v porovnaní s približne 6 % HDP v roku 2021.

Správa je tretím vydaním série o digitálnej ekonomike, po ktorej nasleduje Nárast digitálnych konkurentov v roku 2018 a Digitálne vyzývače sú v ďalšom normálnom režime V roku 2020 porovnajte potenciál Digitálne vyzývatelia (Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko) s ďalšími dvoma skupinami v Európe: digitálne prvenstvá (Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko a Švédsko) a 5 veľkých európske ekonomiky (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo).

Rumunsko – tretia najväčšia digitálna ekonomika v strednej a východnej Európe a druhý najväčší trh pre digitálny obchod

Správa analyzuje príležitosti, ktoré ponúka digitálna ekonomika v desiatich ekonomikách strednej a východnej Európy – malých a stredne veľkých krajinách so silným potenciálom rýchlej digitalizácie. Tri hlavné zložky digitálnej ekonomiky, ktorým sa správa venuje, sú: digitálny obchod (internetové maloobchodné výdavky na tovar a služby), Informačná a komunikačná technológia (hodnota výdavkov vlád a spoločností vo všetkých sektoroch na hardvér, softvér, infraštruktúru a súvisiace služby) a Offline výdavky na digitálne vybavenie (Napríklad PC, smartfón, IT infraštruktúra, cloud atď.).

Digitálna ekonomika týchto 10 krajín strednej a východnej Európy sa v roku 2021 odhaduje na 124 miliárd eur, pričom digitálny obchod predstavuje 68 miliárd eur, IKT – 49 miliárd eur a offline výdavky – 8 miliárd eur. Digitálna ekonomika týchto 10 krajín strednej a východnej Európy by mohla v roku 2030 dosiahnuť 330 miliárd EUR, keďže digitálny obchod, ktorý je doteraz hlavnou hnacou silou rastu, sa bude naďalej rozvíjať, zatiaľ čo nové obchodné budovanie a digitalizácia verejného sektora môžu urýchliť informácie a rast komunikačných technológií (IKT).

Digitálna ekonomika Rumunska sa v roku 2021 odhadovala na 14,8 miliardy EUR – približne 6 % HDP, podľa výskumu spoločnosti McKinsey, ak do roku 2030 dosiahne odhadovanú hodnotu 52 miliárd EUR – rumunská digitálna ekonomika by v roku 2030 mohla predstavovať takmer 9,6 % HDP. ..

Rumunsko je v súčasnosti treťou najväčšou digitálnou ekonomikou v skupine Digital Challengers po Poľsku (44 miliárd eur) a Českej republike (18 miliárd eur). Hodnota je rozdelená medzi digitálny obchod (9,8 miliardy eur), výdavky na IKT (3,5 miliardy eur) a 1,6 miliardy eur offline výdavky na digitálne produkty (napr. počítače, smartfóny, IT infraštruktúra, cloud).

Digitálny obchod predstavuje 66 % digitálnej ekonomiky Rumunska. IKT môžu byť do roku 2030 hlavnou hnacou silou rastu

V Rumunsku rástli IKT v rokoch 2017 – 2021 o približne 8 % ročne a dosiahli 3,5 miliardy EUR. Investície do tohto sektora sú však stále nízke v porovnaní s krajinami ako Poľsko (14 miliárd eur), Česká republika (9 miliárd eur) a Litva (7 miliárd eur). Rumunsko vykazuje známky rozvoja infraštruktúry IKT, čo by mohlo viesť k zvýšeniu digitálnej gramotnosti obyvateľstva. V dôsledku toho môžu byť IKT do roku 2030 hlavným motorom rastu digitálnej ekonomiky.

Digitálny obchod teda predstavuje približne 66 % celej digitálnej ekonomiky – tento sektor vzrástol o 17 % ročne, takmer zdvojnásobil sa z 5,2 miliardy EUR v roku 2017 na 9,8 miliardy EUR v roku 2021. Rozsiahly rast možno pozorovať vďaka podielu MSP napríklad predaj online, ktorý sa viac ako zdvojnásobil zo 7 % v roku 2017 na 17 % v roku 2021.

Rumunsko je po Poľsku (26,7 miliardy eur) a pred Českou republikou (9,1 miliardy eur) druhým najväčším trhom digitálneho obchodu v strednej a východnej Európe.

Priemerné výdavky na digitálny obchod na obyvateľa a miera penetrácie digitálneho obchodu však patria medzi najnižšie v regióne.

Digitálny obchod na obyvateľa v Rumunsku bol v roku 2021 približne 506 EUR, zatiaľ čo priemer digitálnych vyzývateľov bol 673 EUR. Najvyššie úrovne digitálneho obchodu na obyvateľa boli v Litve (1 064 EUR v roku 2021), nasledovalo Slovinsko (866 EUR) a Česká republika (849) EUR. euro)

V Rumunsku predstavuje digitálny údaj len 14 % z celkového maloobchodného sektora (68,9 miliardy EUR) a zvyšok predstavuje offline obchod (59,1 miliardy EUR). S mierou penetrácie 14 % má Rumunsko jednu z najnižších mier digitálneho obchodu v celkovom maloobchode v strednej a východnej Európe, s priemerom 16 % v prípade digitálnych konkurentov.

Rumunsko je po Poľsku druhým najväčším trhom digitálneho obchodu v strednej a východnej Európe, pričom Rumuni míňajú v priemere okolo 500 eur na obyvateľa (asi o 25 % menej digitálnych výdavkov ako v podobných krajinách). Pandémia COVID-19 výrazne urýchlila šírenie digitálneho obchodu. Viedlo to aj k veľkému posunu od dobierky k online platbám kartou. Zaznamenali sme nárast objemu kartových transakcií o viac ako 60 percent od roku 2019 do roku 2021. Najvzdialenejšou krajinou zostáva Bukurešť, ktorá predstavuje 45 % týchto transakcií. Prenikanie digitálneho obchodu v Rumunsku sa ešte musí zvýšiť o viac ako polovicu, aby sa dosiahla súčasná digitálna úroveň (23 %) a zdvojnásobila sa dosah na úroveň globálnych lídrov, akými sú Spojené kráľovstvo alebo Čína (~ 30 %)“, Hovorí Ovidiu Tișlerpridružený partner spoločnosti McKinsey & Company Bukurešť.

Používanie inovácií, ktoré poskytujú vynikajúce pohodlie (platby, jednorazové kanály, rýchle doručenie a vrátenie tovaru, personalizácia na základe údajov), by Rumunsku mohlo pomôcť zdvojnásobiť veľkosť trhu digitálneho obchodu a v roku 2030 dosiahnuť 19,6 miliardy EUR.

Správa ukazuje, že najdôležitejšími kategóriami digitálneho obchodu v Rumunsku sú domáce potreby a elektronika (39 % podiel na digitálnom obchode), dopravné služby (31 %) a odevy (14 %). Počas rokov pandémie bol však najrýchlejší rast zaznamenaný v kategórii potravín, kde vzrástol zo 123 miliónov EUR (2 % podiel na digitálnom obchode) v roku 2019 na 389 miliónov EUR v roku 2021 (4 % podiel na digitálnom obchode).

Najvyššia miera digitálneho využitia je v zábave, po ktorej nasleduje cestovanie.

Export ako prispievateľ k rastu digitálneho obchodu

Hodnota maloobchodného vývozného predaja digitálnych konkurentov prostredníctvom digitálnych kanálov predstavovala v roku 2021 viac ako 12 miliárd eur, čo zodpovedá približne 10 % celkovej domácej spotreby.

V rámci skupiny majú najväčší podiel exportu na celkovom predaji obchodu s digitálnym tovarom Rumunsko a Česká republika. Je to hlavne kvôli tomu, že dve z týchto krajín majú zastúpenie v iných krajinách: eMag (pôsobí v Maďarsku a Bulharsku) a Alza (pôsobí v Nemecku, Rakúsku, na Slovensku a v Maďarsku).

„Rumunsko vyniká v skupine Digital Challengers ako krajina s najväčším podielom exportu v digitálnom obchode (24 %, na základe našej analýzy) a pozitívnou obchodnou bilanciou. Je to z veľkej časti spôsobené pôsobením eMAG v Bulharsku a Maďarsku. Keď služby predané prostredníctvom digitálneho obchodu sú zahrnuté, Odhadovaný celkový exportný trh pre Digital Challengers je približne 12 miliárd EUR (tovar a služby spolu). Výsledkom je, že výhody z exportu digitálnych služieb, ako sú hry, médiá, zhromaždenia a cestovný ruch, môžu pomôcť Rumunsku získať väčšiu exportnú hodnotu“, Hovorí Ovidiu Tișler, Pridružený partner McKinsey & Company Bukurešť.

Pokročilejšia digitalizácia vytvára väčšiu ekonomickú flexibilitu

Zatiaľ čo digitalizácia verejného sektora napreduje, stredná a východná Európa stále zaostáva za digitálnymi podnikateľmi a veľkou päťkou európskych krajín v penetrácii e-governmentu (59 % vs. 63 % vs. 81 % jednotlivcov). Penetrácia elektronickej verejnej správy v Rumunsku je 15 %, čo je najmenej spomedzi všetkých európskych krajín.

Analýza ukazuje, že krajiny s vyššou digitalizáciou zaznamenali počas prvých vĺn pandémie COVID-19 v priemere menej závažné ekonomické spomalenie: pokles HDP o 2,3 % v prípade digitálnych priekopníkov v porovnaní s poklesom HDP o 3,9 % v prípade digitálnej konkurencie. Investíciami do digitalizácie inštitúcií a vlády môžu krajiny lepšie reagovať na krízy a zmierňovať ich vplyv na ich ekonomiky.

Jedno jasné ponaučenie z pandémie je, že digitalizácia umožňuje hospodársky rast a poskytuje odolnosť v časoch krízy. Krajiny so silnou digitálnou ekonomikou sú flexibilnejšie, aby sa rýchlo prispôsobili zmenám a novým požiadavkám, a tak môžu využiť príležitosti, ktoré sa naskytnú.‚, dodáva Ovidiu Tișler.

K dispozícii je úplná správa priamo tu.