Ruské veľvyslanectvo v Bratislave je podľa analýzy Medzinárodného republikánskeho inštitútu na Facebooku najaktívnejšie v porovnaní s inými ruskými a čínskymi ambasádami v celej Európskej únii.

Inštitút sa vo svojej analýze zameral na aktivitu ruských a čínskych veľvyslanectiev v Európe na Facebooku – pričom vylúčil Twitter, ktorý je tiež vplyvným nástrojom sociálnych médií.

Zúčastnilo sa Veľvyslanectvo Ruska v Bratislave 4663 príspevkov Odo dňa, keď Rusko 24. februára 2022 napadlo Ukrajinu, do 10. marca 2023, pričom počet dennej pošty v niektorých dňoch prekročil 10.

Na druhom mieste v rebríčku inštitútu sa umiestnilo čínske veľvyslanectvo v Paríži s 3 275 pracovnými miestami, za ním nasleduje ruské veľvyslanectvo v Bukurešti s 2 965 pracovnými miestami. Ruské veľvyslanectvo však bolo v Česku takmer neviditeľné, priemerne jeden zásnub za týždeň.

Podľa politológa Grigorija Misennikova „je to len ďalší znak toho, že ruská diplomacia pociťuje na Slovensku výhodnejšie podmienky ako v iných európskych krajinách.“

Po obsahovej stránke Veľvyslanectvo Ruska aktívne presadzuje ruské záujmy a svoje pôsobenie na Ukrajine obhajuje konšpiračnými teóriami. „Jednou z úloh Spojených štátov a ich spojencov je vytvoriť biologické prostriedky schopné selektívne infikovať rôzne etnické skupiny, najmä Slovanov,“ informovalo veľvyslanectvo 10.

Zároveň sa zdá, že Slovensko má iných hráčov s väčším vplyvom na šírenie prokremeľskej propagandy. Napríklad politici a členovia hnutia Republika šírili nepravdy o masakre civilistov v Buci a Putinove prejavy prekladali do slovenského jazyka.

Ruská ambasáda podľa Mysnikova poskytuje slovenským konšpirátorom témy na diskusiu a podklady pre ich argumenty. „Ruská diplomacia vie, že jej posolstvá tu nájdu veľkú odozvu nielen medzi obyvateľstvom, ale aj medzi niektorými politikmi či inými vysokými aktérmi,“ povedal Mizenkov.

Minulý rok bol napríklad prokurátor Marosh Jelinka zapletený do sprisahania ruského veľvyslanectva.

(Michal Hudek | EURACTIV.sk)