Rusko a Čína sa dohodli na výstavbe spoločnej vesmírnej stanice na povrchu Mesiaca

Posted On: 10 marca, 2021
Posted By: Katherine Whitehead
Comments: 0

Vedúci predstavitelia dvoch vesmírnych agentúr v týchto dvoch krajinách podpísali v mene svojich národných vlád Memorandum o porozumení.

„Čína a Rusko využijú svoje nahromadené skúsenosti v oblasti vesmírnej vedy a výskumu a vývoja, ako aj využívania vesmírneho vybavenia a vesmírnych technológií na vypracovanie spoločného plánu budovania Medzinárodnej výskumnej stanice lunárneho vedy (ILRS), uviedla čínska vesmírna agentúra.

Vyhlásenie Ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Uviedol, že tieto dve organizácie majú v úmysle „posilniť spoluprácu pri vytváraní ILRS otvoreného všetkým zainteresovaným krajinám a medzinárodným partnerom s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a podporiť prieskum a využívanie vesmíru na mierové účely v prospech celého ľudstva. „

Lunárna vesmírna stanica bude podľa Roskosmosu „komplexom experimentálnych a výskumných zariadení“, ktoré boli založené na povrchu Mesiaca a / alebo na mesačnej obežnej dráhe. Zariadenia budú navrhnuté pre celý rad multidisciplinárneho výskumu vrátane „testovacích techník s potenciálom dlhodobej bezpilotnej prevádzky s možnou ľudskou prítomnosťou na Mesiaci“.

Roscosmos uviedol, že Čína a Rusko budú teraz pracovať na pláne, ako by mala byť stanica navrhnutá, vyvinutá, prevádzkovaná a plánovaná, „aby sa mohla ukázať globálnej vesmírnej komunite“.

Obe krajiny tiež podpísali dohody o vytvorení spoločného dátového centra na skúmanie Mesiaca a hlbokého vesmíru. Plánujú v budúcnosti spolupracovať na ruských misiách Chang’e-7 a Luna 27, ktorých cieľom je prieskum južného pólu Mesiaca.

Rusko bolo zakladajúcim partnerom Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) spolu s USA, ďalšími prispievajúcimi krajinami a vesmírnymi agentúrami. Rozlišujte vedecké laboratórium, ktoré sa okolo neho točí 20. výročie Nepretržitá okupácia ľuďmi v novembri minulého roku. Medzinárodná vesmírna stanica zostáva dodnes jedinou trvalo obsadenou a funkčnou vesmírnou stanicou. Na rozdiel od Ruska sa Čína nezúčastňuje na iniciatívach Medzinárodnej vesmírnej stanice, avšak Je to čiastočne kvôli federálnej legislatíve USA Okrem spolupráce s Pekingom na vesmírnych projektoch.

Rusko sleduje svoj vesmírny program Späť v Sovietskom zväze, ktorý v roku 1957 ako prvá krajina vypustila z dosahu gravitácie satelit – Sputnik 1.

Sovieti v roku 1960 vyslali uprostred vesmírnych pretekov s USA studenú vojnu na obežnú dráhu a späť späť prvé živé tvory, vrátane vesmírnych psov Belka a Strelka. Potom v roku 1961 viedol sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin Američanov do vesmíru.

V posledných rokoch sa však Rusko usilovne usilovalo o zopakovanie úspechu svojho raného vesmírneho programu a čelilo mnohým neúspechom vrátane neúspešného vypustenia sondy na pozadí Znížiť financovanie a údajnú korupciu.

Čína mala s vesmírnymi pretekmi meškanie – svoj prvý satelit vyslala na obežnú dráhu až v roku 1970, kedy USA skutočne pristáli na Mesiaci s astronautom – ale rýchlo to doháňalo.

READ Sľubná liečba ťažko liečiteľnej depresie: hlboká mozgová stimulácia

Čína, podporovaná vládnymi investíciami v hodnote miliárd dolárov, za posledné desaťročie rýchlo urýchlila svoj vesmírny program a na obežnú dráhu vypustila vesmírne laboratóriá a satelity.

V roku 2019 sa Čína stala prvou krajinou, ktorá vyslala bezpilotný rover na odvrátenú stranu Mesiaca. V júli 2020 Čína zahájila svoju prvú bezpilotnú misiu na Mars – sondu Tianwen-1, ktorá sa na obežnú dráhu Červenej planéty dostala vo februári tohto roku. Ďalším krokom bude pristátie roveru na povrch, ktoré by malo prísť v máji alebo júni.

A v decembri 2020 čínska bezpilotná misia Chang’e priniesla späť na Zem vzorky mesiaca, čo z nej robí iba tretiu krajinu, ktorá úspešne zhromaždila kamene z Mesiaca.

Taktiež prebiehajú plány na vyslanie astronautov na Mesiac do roku 2030. Ak by bola úspešná, Čína by sa stala iba druhou krajinou po USA, ktorá by na Mesiac postavila občana.

Anna Černová z CNN prispela k tejto správe.