Americkí predstavitelia vo štvrtok uviedli, že Rusko už druhýkrát bombardovalo ukrajinské mesto Odesa, odkedy Moskva odstúpila od dohody sprostredkovanej OSN a Tureckom, ktorá Ukrajine umožňovala vyvážať obilie.

Ukrajina povedala Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, že ruské údery zasahujú prístavy s viac ako miliónom ton potravín. Nezávislý Kyjev cvrlikať.

Hovorca Národnej bezpečnostnej rady John Kirby vo štvrtok novinárom povedal, že toto bola celkovo tretia noc, kedy Moskva zaútočila na ukrajinské pobrežné mestá. Rusko v pondelok odstúpilo od dohody s Ukrajinou. Štrajky mohli zasiahnuť až 60 000 ton obilia.

Rusko v stredu uviedlo, že s loďami smerujúcimi na Ukrajinu bude zaobchádzať ako s loďami prevážajúcimi potenciálne vojenské zásoby, čo vyvolalo obavy, že Moskva by mohla zaútočiť na komerčné plavidlá. Národná bezpečnostná rada v stredu večer oznámila, že Rusko položilo ďalšie námorné míny vo vodách vedúcich do ukrajinských prístavov, čo by mu mohlo umožniť zaútočiť na obchodnú lodnú dopravu a obviniť Ukrajinu.

Kirby uviedol, že NSC vydala informácie, aby sa podelila o varovanie pred nebezpečenstvom v Čiernom mori a možným nedostatkom potravín.

„Je to kvôli jednej a iba jednej párty,“ povedal Kirby. „Mysleli sme si, že je dôležité, aby sa to dostalo na verejnosť.“

Spojené štáty v súčasnosti nemajú v Čiernom mori žiadne aktíva. Turecko uzavrelo Bospor pre vojnové lode z nečiernomorských krajín krátko po ruskej invázii na Ukrajinu.

Zástupkyňa tlačovej tajomníčky Pentagonu Sabrina Singhová vo štvrtok novinárom povedala, že Pentagon nalieha na Rusko, aby sa opäť pripojilo k dohode o obilí. Ceny obilia sa už v reakcii zvýšili, dodala.

Fotografia ministerstva obrany Spojeného kráľovstva

„Odkaz, ktorý Vladimir Putin vysiela týmto krajinám, je, že je mu to jedno,“ povedal Singh. „Pokračuje v tejto nespravodlivej a neopodstatnenej vojne, ktorá sa zdá byť jeho prioritou, a nie myšlienkou, že by na svete mohli byť ďalšie hladné krajiny, pretože vytiahol Rusko z dohody o obilí.“

Jednou z obáv, že nedochádza k žiadnej dohode o obilninách, je potenciál hladovania v krajinách s nízkymi príjmami, ktoré sú závislé od potravín, ktoré pochádzajú z ukrajinského obilia. Zatiaľ čo iné zdroje obilia vzrástli v reakcii na rusko-ukrajinskú vojnu, poľnohospodárstvo môže kolísať a zdroje obilia sa môžu ľahko zastaviť v dôsledku padajúcich riek alebo iných klimatických problémov, povedal predtým profesor Campbell University Sal Mercogliano pre USNI News.

S nárastom obilia z Ukrajiny a iných zdrojov došlo k určitému previsu ponuky, čo stlačilo ceny pšenice. Päť krajín EÚ – Poľsko, Bulharsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko – zakázalo dovoz ukrajinského obilia, hoci povolia obilie cestovať cez svoje krajiny, Informovala o tom PBS. Zákaz je spôsobený nadmerným množstvom ukrajinského obilia v krajinách, čo spôsobilo pokles cien obilia, čo poškodilo farmárov.

Dohoda o obilí je dôležitá pre Ukrajinu, ktorá sa pre svoju ekonomiku spolieha na export, informovali už skôr USNI News.

V rámci dohody uzavretej medzi OSN a Tureckom dokázala Ukrajina vyviezť 32 856 036 ton potravín, pričom kukurica tvorila 51 percent, po ktorej nasledovala pšenica s 27 percentami. Podľa Organizácie Spojených národov

Kým obilie ide do krajín s nízkymi príjmami, dostalo sa aj do viacerých vyspelých krajín, ktoré môžu obilie využiť a spracovať ako potravu pre iné krajiny.

Prvými piatimi destináciami prepravy boli Čína, Španielsko, Turecko, Taliansko a Holandsko.
Svetový potravinový program OSN nakupuje 80 percent obilia z Ukrajiny. Obilie potom poputujú do Etiópie, Jemenu, Afganistanu, Sudánu, Somálska, Kene a Džibuti. Európska únia. Svetový potravinový program pred vojnou kupoval 50 percent pšenice z Ukrajiny.

Súvisiace