NATO v pondelok oznámilo, že uvádza svoje sily do pohotovosti a posilňuje východnú Európu ďalšími loďami a stíhačkami, v čom Rusko označovalo ako západnú „hystériu“ v reakcii na hromadenie jednotiek na hraniciach s Ukrajinou.

Americké ministerstvo obrany vo Washingtone uviedlo, že približne 8 500 amerických vojakov bolo uvedených do zvýšenej pohotovosti a čakajú na rozkaz nasadiť sa v regióne, ak by Rusko napadlo Ukrajinu.

Napätie je vysoké po tom, čo Rusko zhromaždilo odhadom 100 000 vojakov v dosahu hraníc svojho suseda a obkľúčilo Ukrajinu silami zo severu, východu a juhu.

Rusko popiera plánovanie invázie a Moskva uvádza reakciu Západu ako dôkaz, že Rusko je cieľom a nie podnecovateľom agresie.

Prezident Joe Biden, presadzujúci transatlantickú jednotu, usporiadal v pondelok 80-minútový bezpečný videohovor s niekoľkými európskymi lídrami zo situačnej miestnosti Bieleho domu, aby prediskutoval ukrajinskú krízu.

Biden povedal novinárom „mal som veľmi, veľmi, veľmi dobré stretnutie“ s Európanmi, medzi ktorými boli aj lídri Nemecka, Francúzska, Talianska, Británie a Poľska. Povedal, že panuje „úplná jednomyseľnosť“.

Vo vyhlásení Bieleho domu sa uvádza, že lídri „diskutovali o svojom spoločnom úsilí odradiť ďalšiu ruskú agresiu proti Ukrajine, vrátane príprav na uvalenie obrovských následkov a vážnych ekonomických nákladov na Rusko za takéto akcie, ako aj na posilnenie bezpečnosti na východnom krídle NATO“.

Generálny tajomník Jens Stoltenberg privítal sériu nasadení ohlásených členmi aliancie v posledných dňoch a povedal, že NATO prijme „všetky potrebné opatrenia“.

„Vždy budeme reagovať na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia, vrátane posilnenia prostredníctvom našej kolektívnej obrany,“ uviedol Stoltenberg vo vyhlásení.

Na tlačovej konferencii povedal, že posilnená prítomnosť na východnom krídle NATO by mohla zahŕňať aj rozmiestnenie bojových skupín na juhovýchode aliancie.

NATO má zatiaľ asi 4000 vojakov v mnohonárodných práporoch v Estónsku, Litve, Lotyšsku a Poľsku, ktoré podporujú tanky, protivzdušná obrana a spravodajské a sledovacie jednotky.

Americkí predstavitelia uviedli, že Pentagon dokončuje úsilie o identifikáciu konkrétnych jednotiek, ktoré by mohol nasadiť na východnom krídle NATO.

O jednom z úradníkov by sa dalo povedať až 5000, zatiaľ čo diplomat NATO povedal, že Washington zvažuje v najbližších týždňoch postupný presun niektorých jednotiek umiestnených v západnej Európe do východnej Európy.

Dánsko, Španielsko, Francúzsko a Holandsko plánovali alebo zvažovali vyslanie jednotiek, lietadiel alebo lodí do východnej Európy, uviedlo NATO. Ukrajina má spoločné hranice so štyrmi krajinami NATO: Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom.

Poľský predstaviteľ povedal, že Varšava urobí čiaru pri vyslaní vojakov na Ukrajinu.

RASTÚCE NAPÄTIE

S rastúcim napätím Británia uviedla, že sťahuje niektorých zamestnancov a závislých osôb zo svojho veľvyslanectva na Ukrajine, deň po tom, ako Spojené štáty oznámili, že nariaďujú rodinným príslušníkom diplomatov, aby odišli. Americkí diplomati môžu odísť dobrovoľne.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov obvinil Západ z „hystérie“ a zverejňovania informácií „prešpikovaných klamstvami“.

„Čo sa týka konkrétnych akcií, vidíme vyhlásenia Severoatlantickej aliancie o posilnení, stiahnutí síl a zdrojov na východné krídlo. To všetko vedie k tomu, že napätie rastie,“ povedal.

„Toto sa nedeje kvôli tomu, čo robíme my, Rusko. Toto všetko sa deje kvôli tomu, čo robí NATO a USA, a kvôli informáciám, ktoré šíria.“

Globálne akciové trhy skĺzli, keďže vyhliadka na ruský útok potlačila dopyt po rizikovejších aktívach, ako je bitcoin, a posilnila dolár a ropu. Rubeľ sa dostal na 14-mesačné minimum voči doláru a ruské akcie a dlhopisy sa prepadli.

Rusko využilo nahromadenie svojich jednotiek na zatiahnutie Západu do diskusií po tom, čo predložilo požiadavky na prekreslenie bezpečnostnej mapy Európy. Chce, aby NATO nikdy nepripustilo Ukrajinu a stiahlo vojská a zbrane z bývalých komunistických krajín vo východnej Európe, ktoré sa k nemu pripojili po studenej vojne.

Washington tvrdí, že tieto požiadavky nie sú počiatočné, ale je pripravený diskutovať o iných myšlienkach týkajúcich sa kontroly zbraní, rozmiestnenia rakiet a opatrení na budovanie dôvery.

Rusko tento týždeň čaká na písomnú odpoveď USA po tom, ako rozhovory minulý piatok – štvrté kolo tento mesiac – nepriniesli žiadny prielom.

‚BOLESTIVÝ, NÁSILNÝ A KRVAVÁ‘

Na otázku, či si myslí, že hrozí invázia, britský premiér Boris Johnson povedal vysielateľom, že spravodajstvo je „v tomto bode dosť pochmúrne“, ale „rozum môže stále zvíťaziť“.

Zopakoval varovania Západu, že invázia na Ukrajinu bude pre Rusko „bolestivý, násilný a krvavý biznis“.

Spojené štáty a Európska únia sa obávajú ruských zámerov od doby, keď v roku 2014 obsadilo Krym a podporovali separatistov bojujúcich proti vládnym silám na východe Ukrajiny, oznámili Rusku, že ak zaútočí znova, budú čeliť ochromujúcim trestom.

Ministri zahraničných vecí EÚ na stretnutí v Bruseli varovali Rusko, že bude čeliť „masívnym“ následkom, ale sú rozdelení v názore, aké tvrdé byť voči Moskve, a nepovedali, aké to môže mať následky.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal predsedovi EÚ Charlesovi Michelovi, ktorý bol tiež na telefonáte s Bidenom, že pre Kyjev je dôležité, aby EÚ preukázala jednotu.

„Ukrajina nepodľahne provokáciám a spolu so svojimi partnermi zostane pokojná a zdržanlivá,“ uviedol jeho úrad.

Európska komisia, výkonný orgán EÚ, navrhla balík finančnej pomoci vo výške 1,2 miliardy eur (1,36 miliardy USD), ktorý má Ukrajine pomôcť zmierniť následky konfliktu.

Ruská delegácia uviedla, že politickí poradcovia z Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka sa v stredu stretnú v Paríži na rokovaniach o vyriešení konfliktu na východnej Ukrajine, v ktorom od roku 2014 zahynulo približne 15 000 ľudí. Predchádzajúce snahy nepriniesli žiadny prielom.