S rastúcim napätím medzi Ruskom a Ukrajinou sa svet sústreďuje na upokojenie situácie po tom, čo prezident Vladimir Putin nariadil rozmiestnenie jednotiek na východe Ukrajiny. Všetky oči sa teraz upierajú na to, čo Putin urobí ďalej.

Rusko-ukrajinský konflikt sa počas posledných dvoch dní zintenzívnil a západné krajiny uvalili na Rusko mnohé sankcie po tom, čo vyslalo svojich vojakov na východ Ukrajiny a podpísalo zmluvy o zriadení vojenských zariadení v dvoch odštiepeneckých regiónoch Luhansk a Doneck.

V čase vrcholiacej ukrajinskej krízy sa to všetko scvrkáva na vedenie Vladimíra Putina, pod ktorým Rusko zažilo dva veľké konflikty – krymskú vojnu a rusko-ukrajinský konflikt.

Prečítajte si tiež: Rusko-ukrajinská kríza: Tu je to, čo by konflikt mohol znamenať pre investorov do akcií

Rusko-ukrajinská kríza

V posledných týždňoch eskalovalo napätie medzi Ukrajinou a Ruskom a v pondelok 21. februára Rusko uznalo nezávislosť dvoch odštiepeneckých regiónov na východe Ukrajiny po tom, čo prezident Vladimir Putin podpísal dekréty o uznaní ukrajinských regiónov v „Doneckej a Luhanskej ľudovej republike“. „nezávislý“.

Tento krok eskaloval napätie v regióne, čo vyvolalo obavy z invázie Moskvy na Ukrajinu. Putin tiež nariadil ruským vojakom vstup na východ Ukrajiny v rámci misie, ktorú Kremeľ nazval „mierovou“ misiou v oblastiach podporovaných Moskvou.

Ruskom podporovaní rebeli bojujú v týchto oblastiach s ukrajinskými silami od roku 2014 a existujú obavy, že vojenské sily môžu prekročiť hranice Ukrajiny, aby obsadili povstalecké oblasti uznané Ruskom.

Čo sa stalo predtým: Krymská vojna

Vladimir Putin sa dostal do centra celosvetovej pozornosti v roku 2014, keď Rusko po referende vyslalo na Ukrajinu vojakov a anektovalo Krym.

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou už nejaký čas prebieha s bývalými rebelmi v oblasti Donbass na východe Ukrajiny. Situácia sa teraz zhoršila, keď Rusko uznalo povstalecké oblasti Luhansk a Doneck. Rusko však tieto obvinenia vyvrátilo tým, že zvažovalo inváziu v plnom rozsahu. Potom teraz Putin čelí mnohým sankciám zo strany Západu.

Prečítajte si tiež: Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou: Lietadlo spoločnosti Air India s 240 Indmi na palube pristálo na letisku v Dillí

Požiadavky Vladimíra Putina

Ruský prezident vyzval Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO), aby sa vzdala všetkých svojich vojenských aktivít vo východnej Európe. To zahŕňa požiadavku na stiahnutie práporov NATO z pobaltských štátov a Poľska.

Putin vyzval NATO, aby nikdy neakceptovalo členstvo Ukrajiny. Požadoval tiež právnu záruku, že západné krajiny sa prostredníctvom NATO alebo akejkoľvek inej organizácie zdržia expanzie na východ. Ruský prezident chce aj denuklearizáciu Spojených štátov v Európe.

Putinove požiadavky naznačujú, že Spojené štáty a ďalšie členské štáty NATO budú musieť stiahnuť svoje sily a zastaviť dodávky zbraní do krajín ako Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Slovensko.

Politika a prezidentovanie Vladimíra Putina

Vladimir Putin, narodený v Leningrade 7. októbra 1952, začal svoju kariéru ako spravodajský dôstojník v KGB v roku 1975. Po rokoch vzostupu na posty bol v roku 1994 vymenovaný za prvého podpredsedu vlády v Petrohrade.

Zorganizoval „Náš domov Rusko“ – provládnu petrohradskú pobočku, liberálnu politickú stranu, ktorú založil vtedajší premiér Viktor Černomyrdin. Putin bol neskôr vybraný za vodcu petrohradskej pobočky.

V roku 1999 ho prezident Jeľcin vymenoval za jedného z troch prvých podpredsedov vlády a potom úradujúceho predsedu vlády vo vláde Ruskej federácie. O týždeň neskôr sa Putin stal predsedom vlády na plný úväzok. Úradujúcim prezidentom sa stal po Jeľcinovej rezignácii neskôr v tom istom roku. Putin sa stal prvým ruským prezidentom 7. mája 2000. Úrad zastával do roku 2008 v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach štyroch rokov, po ktorých dostal Putin podľa ruskej ústavy zákaz na tretie funkčné obdobie.

V roku 2012 sa uchádzal o tretie prezidentské obdobie po sebe a v roku 2018 bol znovu zvolený, po čom v roku 2020 predložil ústavný dodatok, ktorý Putinovi umožňuje kandidovať na prezidenta až do roku 2036.

Prečítajte si tiež: Rusko-ukrajinská kríza: Tu je návod, ako by mohla ovplyvniť geopolitiku a globálnu ekonomiku

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou: vplyv na globálne trhy

Od zhoršenia rusko-ukrajinskej krízy a uvalenia sankcií na Rusko zo strany západných krajín zostali trhy na domácom aj medzinárodnom trhu v stave vysokej pohotovosti.
Indické trhy: Aj keď je trend na indických trhoch vzostupný, zakladateľ Tradinga Parth Niyati verí, že v dôsledku tejto krízy bude počas budúceho mesiaca vysoká volatilita.

Podľa Niyatiho je celkový trend vzostupný, ale v priebehu budúceho mesiaca by mohla nastať vysoká volatilita, takže krátkodobí obchodníci by mali zostať slabí, zatiaľ čo dlhodobí investori by túto korekciu mali považovať za nákupnú príležitosť.

Hovorí tiež: „Sme veľmi optimistickí, pokiaľ ide o kapitálové statky, infraštruktúru, nehnuteľnosti, bankovníctvo, spotrebný tovar a priestory pre automobilové doplnky, takže investorom radíme, aby hľadali možnosti nákupu v týchto oblastiach.“

Globálne trhy: Na medzinárodných trhoch investori hľadajú bezpečné útočisko, keďže globálne akcie klesli a ceny ropy vzrástli kvôli ukrajinskej otázke. „Sme oveľa bližšie k vojenskej intervencii, čo, samozrejme, uberie veľa rizika z nálady na trhu,“ hovorí Carlos Casanova, hlavný ázijský ekonóm UBP.

Ďalej dodáva, že krátkodobé výkyvy na globálnych trhoch boli spôsobené geopolitickými faktormi a americká centrálna banka bola „nemilosrdná“. Povedal tiež, že dôsledky toho budú – vyššie ceny ropy, predaj akcií a prílev investorov do bezpečných aktív, ako je japonský jen.

Nedávna správa od Goldman Sachs uviedla, že existuje priestor na zvýšenie rizikovej prémie vo všetkých sektoroch v prípade vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Ďalej poznamenal, že ich očakávania o tom, do akej miery budú globálne trhy závisieť od toho, koľko bude rubeľ znehodnocovať. „Na tomto základe je rubeľ stále viac ako 10 percent vzdialený od extrémne podhodnotenej úrovne za posledné dve desaťročia,“ uviedli analytici Dominic Wilson, Ian Tomb a Kamaksya Trivedi.

Porastú ceny ropy?

Podľa Moody’s eskalácia napätia pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice pravdepodobne vytlačí ceny ropy vyššie, ako už sú.

Výskumná firma sa tiež domnieva, že rast cien ropy nie je možné dlhodobo udržať „v dôsledku obmedzenej schopnosti ekonomík absorbovať vysoké náklady na ropu a pokračovať v raste“.

Výskumná firma vysvetľuje, že trvalo vysoké ceny ropy môžu ovplyvniť ekonomický rast a prepojiť nahradenie s alternatívnymi zdrojmi energie, čím sa ceny ropy vrátia späť do rozsahu možných reinvestícií.

Ďalej sa v ňom uvádza, že „Geopolitický vývoj, ktorý zhoršuje neistotu dodávok, ženie hore ceny ropy. Cena ropy okolo 90 dolárov za barel už odráža pokračujúcu neistotu ohľadom výsledku rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom, zvýšené riziká na Blízkom východe a napätie cez hranice Ruska a Ukrajiny.