posledný:

• Rusko tvrdí, že rozmiestnilo hypersonické riadené strely.

• Organizácia Spojených národov tvrdí, že v súčasnosti je na Ukrajine vysídlených 10 miliónov.

• Turecký minister uviedol, že Rusko a Ukrajina napredujú v mierových rokovaniach.

Ruské a ukrajinské sily v nedeľu bojovali o kontrolu nad prístavným mestom Mariupol, informovali miestne úrady.

Mariupol má za sebou jedny z najťažších bombardovaní od ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. A mnohí z jeho 400 000 obyvateľov sú tam stále uväznení s malým množstvom jedla, vody a elektriny, ak vôbec.

Guvernér okresu Pavlo Kirilenko uviedol, že boje v meste v nedeľu pokračovali bez ďalších podrobností.

Rusko vyzvalo ukrajinské sily v Mariupole, aby zložili zbrane s tým, že sa odohráva „strašná humanitárna katastrofa“.

Povedala, že obrancom, ktorí tak urobili, bol poskytnutý bezpečný prechod mimo mesto a humanitárne koridory budú z Mariupolu otvorené v pondelok o 10:00 moskovského času.

Ukrajinská vicepremiérka Irina Verychuk uviedla, že z ukrajinských miest bolo v nedeľu evakuovaných cez humanitárne koridory 7295 ľudí, z toho 3985 z Mariupolu. Povedala, že vláda plánuje v pondelok poslať do Mariupolu takmer 50 autobusov na ďalšie evakuácie.

Rusko a Ukrajina uzavreli počas vojny dohody o humanitárnych koridoroch o evakuácii civilistov, ale navzájom sa obviňovali z opakovaného porušovania týchto koridorov.

Dobytie Mariupolu pomôže ruským silám zabezpečiť pozemný koridor na Krym, ktorý Moskva anektovala od Ukrajiny v roku 2014.

Mestská rada na svojom kanáli Telegram v sobotu neskoro večer uviedla, že za posledný týždeň bolo do Ruska „deportovaných“ niekoľko tisíc obyvateľov. Ruské tlačové agentúry uviedli, že autobusy prepravujúce stovky ľudí v posledných dňoch kontaktovali Moskvu s utečencami z Mariupolu do Ruska.

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomas Greenfieldová pre CNN povedala, že správy o deportácii sú „znepokojujúce“ a „neuveriteľné“, ak sú pravdivé, ale uviedla, že Washington ich ešte musí potvrdiť.

Rada Mariupolu informovala, že ruské sily v sobotu bombardovali umeleckú školu, v ktorej sa ukrývalo 400 obyvateľov, no počet obetí zatiaľ nie je známy.

Agentúra Reuters nemohla tieto obvinenia nezávisle overiť. Rusko popiera, že by sa zameriavalo na civilistov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu nazval obliehanie Mariupolu vojnovým zločinom a „terorom, ktorý zostane v pamäti po stáročia“.

Grécky generálny konzul v Mariupole, posledný diplomat EÚ, ktorý evakuoval mesto, uviedol, že sa pridáva k miestam, o ktorých je známe, že boli zničené vo vojnách.

„To, čo som videl,“ povedal, „dúfam, že to nikto nikdy neuvidí.“

Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že cieľom ruskej „špeciálnej operácie“ je odzbrojiť Ukrajinu a vykoreniť ľudí, ktorých nazýva nebezpečnými nacionalistami. Západné krajiny to opísali ako tvrdú vojnu voľby a uvalili sankcie s cieľom ochromiť ruskú ekonomiku.

Ukrajina a jej západní podporovatelia tvrdia, že ruské pozemné sily dosiahli minulý týždeň malý pokrok a svoje úsilie namiesto toho zamerali na delostrelecké a raketové útoky.

Zelenského poradca Oleksij Aristovič uviedol, že konflikt bol za posledných 24 hodín relatívny pokoj, pričom „prakticky neboli žiadne raketové útoky na [Ukrainian] Povedal, že predné línie sú „prakticky zmrazené“.

10 miliónov vysídlených po celej Ukrajine

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že na Ukrajine bolo vysídlených 10 miliónov ľudí, vrátane asi 3,4 milióna, ktorí utiekli do susedných krajín, ako je Poľsko. Predstavitelia v oblasti uviedli, že dosiahli kapacitu pohodlne ubytovať utečencov.

Úrad OSN pre ľudské práva uviedol, že do sobotňajšej polnoci bolo vo vojne zabitých najmenej 902 civilistov, hoci skutočný počet môže byť podľa neho oveľa vyšší. Ukrajinská prokuratúra uviedla, že zabitých bolo 112 detí.

„Chcem, aby sa vojna skončila, chcem ich.“ [Russian forces] „Opustil Ukrajinu v mieri,“ povedala 87-ročná Margarita Morozová, ktorá prežila nacistické nemecké obliehanie Leningradu v druhej svetovej vojne a posledných 60 rokov žila v Charkove na východe Ukrajiny.

„Ukrajina je nezávislá krajina. Čo tu robia?“

Zelenskyj pripomína výzvu holokaustu v Izraeli

V nedeľu Zelenskyj vzniesol emotívnu prosbu izraelským zákonodarcom o Zoom. Ruskú inváziu do svojej krajiny prirovnal k činom nacistického Nemecka a povedal, že je čas, aby sa Izrael, ktorý sa ukázal ako hlavný sprostredkovateľ medzi Ukrajinou a Ruskom, konečne postavil na jednu stranu.

Povedal, že Izrael by mal nasledovať príklad svojich západných spojencov uvalením sankcií a poskytnutím zbraní Ukrajine.

„Dlho sa možno pýtať, prečo od vás neprijímame zbrane alebo prečo Izrael neuvalil sankcie na Rusko, prečo nevyvíjate tlak na ruských podnikateľov,“ povedal. „Je to vaša voľba, drahí bratia a sestry.“

Zelenskyj tiež obvinil Putina, že sa snaží zaviesť „konečné riešenie“ proti Ukrajine – pričom použil nacistický výraz pre plánovanú genocídu šiestich miliónov Židov počas druhej svetovej vojny.

„Pamätáš si to a určite na to nikdy nezabudneš,“ povedal. „Ale mali by ste teraz počuť, čo prichádza z Moskvy. Teraz hovoria tie isté slová: ‚Konečné riešenie‘. Ale tentoraz je to o nás, v ukrajinskej otázke.“

Vzhľadom na veľkú židovskú populáciu na Ukrajine aj v Rusku sa Izrael obáva znepriatelenia si oboch strán. Izrael má tiež dobré pracovné vzťahy s ruskou armádou v susednej Sýrii – obe strany udržiavajú špeciálnu horúcu linku, aby zabezpečili, že ich vzdušné sily nebudú v konflikte.

Izrael poskytol Ukrajine tony humanitárnej pomoci a koncom tohto týždňa sa chystá otvoriť špeciálnu poľnú nemocnicu na západe Ukrajiny. Odmietla však prosby o poskytnutie zbraní alebo uvalenie sankcií na Rusko alebo jeho oligarchiu, z ktorých niektorí sú Židia a majú silné väzby na Izrael.

Prebiehajú diplomatické snahy

Turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu, ktorý sa podobne ako Izrael pokúšal v konflikte pôsobiť ako sprostredkovateľ, uviedol, že Rusko a Ukrajina sú blízko k dohode o „kritických“ otázkach.

Kyjev a Moskva minulý týždeň informovali o určitom pokroku v rozhovoroch smerom k politickému vzorcu, ktorý by zaistil bezpečnosť Ukrajiny a zároveň ju držal mimo NATO – kľúčovú ruskú požiadavku – hoci obe strany obvinili tú druhú, že veci odkladajú.

Ruské sily tiež utrpeli veľké straty vo vojne a dlhé rady jednotiek, ktoré obliehali hlavné mesto Kyjev, boli zastavené na predmestí. Ukrajinská armáda v nedeľu uviedla, že bojové straty Moskvy zahŕňajú 14 700 vojakov a 476 tankov.

Naposledy Rusko priznalo 2. marca zabitie takmer 500 svojich vojakov. Agentúra Reuters nemohla nezávisle overiť počet obetí.

Zelenskyj v rozhovore pre CNN potvrdil, že je pripravený rokovať s Putinom a že vojna sa neskončí bez rokovaní.

„Musíme použiť akýkoľvek vzorec a akúkoľvek príležitosť, aby sme mali možnosť vyjednávať a hovoriť s Putinom,“ povedal. Ale ak tieto pokusy zlyhajú, znamená to, že ide o tretiu svetovú vojnu.“