Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok uviedla, že EÚ musí byť schopná rýchlejšie reagovať na geopolitický vývoj a ukončiť požiadavku konsenzu v zahraničnopolitických rozhodnutiach.

Von der Leyenová povedala v rozhovore v malej skupine, ktorý zorganizovala jej kancelária pred tohtotýždňovým summitom Európskej rady, na ktorom sa očakáva, že hlavy štátov a vlád udelia štatút kandidátskej krajiny Európskej únie Ukrajine a Moldavsku.

Von der Leyenová odpovedala na otázku POLITICO o tom, či a ako EÚ potrebuje zmeniť svoj rozhodovací proces, ktorý si často vyžaduje konsenzus, aby vyhovel potenciálnym novým členským štátom, vrátane Ukrajiny a Moldavska, ale aj západných krajín. Balkánske krajiny Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko.

V minulosti EÚ čelila hrozným – a zahanbujúcim – oneskoreniam pri prijímaní dôležitých rozhodnutí v dôsledku odporu jedného členského štátu. Niekedy sa táto opozícia ani netýkala bezprostredne diskutovaného problému, ale skôr odzrkadľovala snahu využiť klauzulu o konsenze ako prostriedok na vynútenie si akcie na inú tému. V jednom prípade Cyprus odložil sankcie EÚ voči Bielorusku o niekoľko mesiacov pre obavy v Nikózii v súvislosti s problémami súvisiacimi s Tureckom.

Vo svojej odpovedi von der Leyenová uznala, že taký výrazný posun v rozhodovaní EÚ, a to aj len vo vzťahu k zahraničnej politike, by bolo ťažké dosiahnuť. Pokiaľ ide o zmenu doložky o konsenze v iných oblastiach, predseda uviedol, že nie je možné poskytnúť stručnú odpoveď. „Musíme preskúmať každý súbor a toto nie je tá správna chvíľa pre tento rozhovor,“ povedala.

Ale v prípade zahraničných vecí von der Leyenová povedala, že dospela k pevnému osobnému záveru, že klauzula o konsenze nie je udržateľná.

„Z hľadiska zahraničných vecí som pevne presvedčená, že to nie je udržateľné a že Európska únia nie je schopná zaujať stanovisko z dôvodu blokovania dôležitých spisov,“ povedala.

„A rýchlosť, s akou sa veci dejú… svet chce počuť európsky hlas,“ pokračovala von der Leyenová. „Rýchlosť je príliš vysoká na to, aby ju bolo možné počuť a ​​vidieť neustále alebo často, pretože je zakrytá. Preto som skutočne presvedčený, že potrebujeme hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.“

V rozhovore von der Leyenová povedala, že očakáva, že 27 hláv štátov a vlád prijme odporúčanie Komisie o štatúte kandidátskej krajiny pre Ukrajinu a Moldavsko.

Očakáva sa, že Európska rada súhlasom s odporúčaním zopakuje návrh Komisie, že Ukrajina a Moldavsko budú musieť pred začatím formálnych rozhovorov o členstve splniť niekoľko podmienok.

Von der Leyenová v rozhovore povedala, že proces pristúpenia k EÚ je dostatočne flexibilný na to, aby kandidátske krajiny mali významný vplyv na to, ako rýchlo budú predkladať ponuky. Poznamenala, že Slovensko a Turecko mali v roku 1999 „perspektívu“ členstva, no Slovensko sa snažilo stať sa členom, pričom Turecko je teraz od EÚ vzdialenejšie ako pred 23 rokmi.

Von der Leyen povedala: „Slovensko chcelo vstúpiť do Európskej únie a malo v krajine obrovskú jednotku. Trvalo im päť rokov a stali sa členmi. Turecko je dnes od Európskej únie ďalej ako v roku 99. Takže, toto je dôkaz, že neexistuje žiadny mechanizmus. Neexistuje žiadny rigidný vzor. Je to však na krajine – v prípade potreby to podporujeme – ale je na krajine, aby dokázala, že je spôsobilá sa pripojiť.“