Slovenský parlament vlani v decembri zvrhol vládu premiéra Edvarda Hegera, keď Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podporilo 78 poslancov zo 150. Odvtedy Heger zo stredopravej strany OĽaNO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti) dočasne vedie krajinu a vyjednáva so stranami v snahe nájsť novú väčšinu.

Bol to však Richard Sollick, líder jedného z jeho bývalých koaličných partnerov, strany Sloboda a solidarita (SaS), ktorý začiatkom minulého týždňa náhle ukončil Hegerove snahy, keď oznámil, že nepodporí premiérovu snahu o vytvorenie nová vláda. .

„K dnešnému dňu považujem všetky moje snahy o prestavbu koalície za ukončené,“ povedal Heger minulý týždeň na brífingu pre médiá. Stretnem sa so svojimi politickými partnermi a preberiem s nimi otázku konania predčasných volieb. Momentálne je najpravdepodobnejší termín september.

Referendum o vypísaní predčasných volieb

V snahe znížiť počet hlasov potrebných od poslancov na vypísanie predčasných volieb z 90 na 76, Sociálnodemokratická strana Smer, jedna z najsilnejších opozičných strán v krajine, vyhlásila referendum o tom, či by sa mala zmeniť a doplniť ústava SR. umožniť voľby pred skončením 2-ročnej schôdze parlamentu.4 roky.

Hoci úradnícka vláda už súhlasila s predčasnými voľbami, Samirov líder Robert Fico tvrdil, že voľby by sa mali konať oveľa skôr ako v septembri. „Koalícia nám dáva len deväť ďalších mesiacov svojej neschopnosti,“ uviedol vo vyhlásení.

Ďalšie neúspešné referendum

v SlovenskoNa to, aby bol výsledok referenda považovaný za platný, je potrebná účasť nad 50 %. Účasť na sobotňajšom referende bola len 27,25 %.

Nie je prekvapujúce, že táto hranica nebola dosiahnutá, pretože Slovensko má dlhú históriu neúspešných referend, povedal Radoslav Štefančič, profesor politológie na Ekonomickej univerzite v Bratislave. „Bolo len jedno úspešné referendum, referendum o vstupe do Európskej únie, na ktorom sa zúčastnilo niečo vyše 50 % občanov, no odvtedy sa nič neudialo,“ povedal.

Prinesú predčasné voľby stabilitu alebo len viac neistoty?

Po oznámení výsledku referenda sa strany v dočasnej vláde dohodli na konaní volieb 30. septembra.

Štefančík sa domnieva, že uskutočnenie predčasných volieb je v súčasnosti pre krajinu jedinou možnosťou a rozhodnutie malo byť prijaté skôr. „Parlament bol bezmocný, dlho nebol schopný prijať žiadne zákony. Najlepšie by bolo, keby to všetci ukončili,“ povedal pre DW.

Ostávajú však isté neistoty, z ktorých prvá je, kedy sa voľby skutočne uskutočnia. Zatiaľ čo všetky strany dočasnej koalície podporujú Hegerov septembrový termín, ostatné parlamentné strany sa domnievajú, že voľby by sa mali konať čo najskôr, najlepšie do leta.

Populárny prezident s malou politickou mocou

Uprostred celého tohto politického chaosu, prezidentka Zuzana Čaputová Ukazuje sa ako stabilizujúci faktor, hoci má obmedzenú moc a jej úloha je skôr slávnostná ako politická. Čaputová, ktorá sa stretne Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier V utorok v Berlíne je jedným z najhlasnejšie proeurópskych politikov v krajine.

Podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré sa robili vlani na jeseň, patrí aj k najdôveryhodnejším politikom na Slovensku. Politologička Anita Villaje z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Bratislava upozorňuje, že prezident nemôže priamo zasahovať do politického procesu. „Prezidentka môže hovoriť o tom, že jej hodnoty sú spojené s konkrétnym politickým táborom, ale nemôže nikoho priamo podporovať,“ povedala. „Voliči sa musia rozhodnúť sami.“

Ak sa však parlament nedokáže dohodnúť na termíne predčasných volieb, môže do volieb vymenovať technokratickú vládu.

Jesenné voľby otvárajú cestu novým stranám

Villaje verí, že voľby na jeseň umožnia vznik nových politických strán. Bývalý premiér Mikoláš Dzurinda (vo funkcii v rokoch 1998-2006) plánuje vytvoriť novú proeurópsku, prozápadnú pravicovú stranu. Niektorí odborníci tvrdia, že takáto strana by mohla byť pre voličov atraktívna vzhľadom na pretrvávajúcu popularitu Dzurindu.

Dzurinda však nie je sám: slovenská poslankyňa Lucia Doris Nikolsonová zakladá novú stranu Jablko, ktorá bude cieliť aj na proeurópskych voličov.

Hovorilo sa aj o tom, že dočasný premiér Eduard Heger by mohol odísť z Olanovej strany a pokúsiť sa vytvoriť novú stranu pre konzervatívnych, proeurópskych voličov. Nie je jasné, či tieto proeurópske strany spoja svoje sily a budú fungovať vo forme aliancie, hoci niektorí politici si myslia, že by to bol správny krok.

Liberálna demokracia v hre?

Bývalý premiér Peter Pellegrini ktorý bol vo funkcii v rokoch 2018 až 2020, je v súčasnosti považovaný za jedného z najpravdepodobnejších kandidátov na čelo novej vlády po predčasných voľbách. Bývalý poslanec Smeru Pellegrini je dnes šéfom novej sociálnodemokratickej strany Hlas. Už mesiace vedie prieskumy verejnej mienky a je veľká šanca, že Pellegriniho po voľbách požiadajú o zostavenie vlády.

Pellegrini o sebe hovorí, že je proEÚ, a tak by mohol vytvoriť novú koalíciu s ďalšími stranami podobného zamerania. Hoci Pellegrini v minuloročných krajských voľbách spolupracoval s krajne pravicovou stranou Republika, možno sa dohodne aj so Samirom.

Radoslav Štefaníček sa obáva, že liberálnu demokraciu na Slovensku môžu ohroziť predčasné voľby. „Keď sa pozrieme na históriu predčasných volieb na Slovensku, vždy priviedli k moci autoritárske strany, strany, ktoré nás vracali do minulosti a nevážili si princípy liberálnej demokracie,“ povedal.

Dodal, že strany ako Samir, ktoré dlhodobo vedú kampaň proti pomoci kvôli nim Ukrajina A zamerať sa na euroskeptických, proruských voličov, ktorých by mohli získať predčasnými voľbami. „Existuje reálna šanca, že sa Slovensko rozhodne ísť v jeho stopách [Viktor] UrbanMaďarsko“.

Strih: Kino Firske a Angel Flanagan