Voliči na Slovensku odovzdali svoje hlasy v sobotu v predčasných parlamentných voľbách, v ktorých stál proti sebe populistický bývalý premiér, ktorý propagoval proruské, protiamerické posolstvo proti liberálnemu, prozápadnému nováčikovi.
V závislosti od toho, kto vyhrá, môžu voľby viesť k poklesu podpory susednej Ukrajiny vo vojne s Ruskom, čo by mohlo ohroziť krehkú jednotu Európskej únie a NATO.
Bývalý slovenský premiér Robert Fico (59 rokov) a jeho ľavicová strana Smir sa zaviazali stiahnuť vojenskú podporu, ktorú Slovensko poskytuje Ukrajine v ruskej vojne, ak bude jeho pokus o návrat k moci úspešný.
Samirovým hlavným konkurentom je Strana progresívneho Slovenska, liberálna strana založená v roku 2017, ktorú vedie poslanec Európskeho parlamentu Michal Simica (39).
Fico, ktorý bol premiérom v rokoch 2006 až 2010 a opäť v rokoch 2012 až 2018, je proti sankciám EÚ voči Rusku, spochybňuje, či Ukrajina môže vyhnať invázne ruské sily a chce zabrániť vstupu Ukrajiny do NATO.
Navrhuje, aby namiesto posielania zbraní do Kyjeva Európska únia a Spojené štáty využili svoj vplyv na to, aby prinútili Rusko a Ukrajinu, aby dosiahli mierovú dohodu o urovnaní. Zopakoval nepodporené tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že ukrajinská vláda riadi nacistický štát.
Fico tiež viedol kampaň proti imigrácii a právam LGBTQ+ a pohrozil, že vyhodí vyšetrovateľov z Národnej kriminálnej agentúry a špeciálneho prokurátora, ktorý sa zaoberá korupciou a inými závažnými trestnými činmi.
Progresívne Slovensko vidí budúcnosť krajiny úzko spätú so súčasným členstvom v Európskej únii a NATO.
Strana sa zaviazala pokračovať v podpore Slovenska Ukrajine. Uprednostňuje tiež práva LGBTQ+, čo je rarita medzi hlavnými stranami v krajine, ktorá je baštou konzervatívneho rímskeho katolicizmu.
Strana je medzi mladými ľuďmi veľmi obľúbená a vo voľbách do Európskeho parlamentu 2019 na Slovensku zvíťazila v koalícii so stranou Spolu so ziskom viac ako 20 % hlasov. V roku 2020 však len tesne nezískala kreslá v národnom parlamente.
Očakáva sa, že v sobotu žiadna strana nezíska väčšinu kresiel, čo znamená, že bude potrebné zostaviť koaličnú vládu. Strana, ktorá získa najviac hlasov, zvyčajne dostane prvú možnosť zostaviť vládu.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že sedem alebo osem ďalších politických skupín a strán môže prekročiť 5 % hranicu potrebnú na zastúpenie v 150-člennej Národnej rade.
Medzi týmito skupinami je aj krajne pravicová Republika Republika vedená bývalými členmi neonacistickej Ľudovej strany Slovenska, ktorej členovia používajú nacistický pozdrav a chcú, aby Slovensko vystúpilo z Európskej únie a NATO.
