Snaha európskych lídrov o vytvorenie koalície silnej podpory pre Ukrajinu v jej vojne s Ruskom zasadila v posledných dňoch na Slovensku ďalšiu ranu. Víkendové zvolenie Petra Pellegriniho za prezidenta by dalo prokremeľskému premiérovi Robertovi Ficovi slobodu vykonávať svoju agendu, ktorá zahŕňa zníženie pomoci Ukrajine.

Populista Fico, ktorý už roky patrí medzi veľké monštrá slovenskej politiky, sa vrátil do premiérskeho úradu po tom, čo vlani v októbri vyhrala parlamentné voľby jeho ľavicová strana Smir. Vláda, ktorú doteraz zostavil, naznačila svoj zámer podkopať nezávislosť tamojšieho verejnoprávneho vysielania a vyvinúť tlak na organizácie občianskej spoločnosti, ktoré dostávajú financie zo zahraničia.

Zdá sa, že Slovensko je po Maďarsku a donedávna Poľsku najnovšou krajinou na východnom okraji EÚ, ktorá sa vzdialila od liberálnych hodnôt bloku. Najpálčivejšou vecou medzi politikmi a predstaviteľmi EÚ je postoj Fica a Pellegriniho k bojom na Ukrajine.

Dlhé roky bol premiér vnímaný ako niečo ako ruská obežnica a počas volieb koncom minulého roka sa jeho kampaň sústredila na spochybnenie bezpodmienečnej podpory EÚ Ukrajine. Jeho koaličná vláda v Bratislave hovorila o znížení vojenskej pomoci Ukrajine, Fico zasa vyzval na začatie mierových rokovaní s Moskvou. Nedávne prezidentské voľby boli vnímané ako hlasovanie o dôvere krajiny vláde, ako aj prieskum verejnej mienky o vojne na Ukrajine.

Poslanec vládnej koalície Pellegrini sa v druhom kole postavil Ivanovi Korčokovi, bývalému ministrovi a proeurópskemu diplomatovi. Vládny kandidát manévroval tak, aby sa Ukrajina stala volebnou témou, pričom Korčoka vykresľuje ako „provojnového“ kandidáta. O vyslaní slovenských vojakov do prvých línií kampane sa šírili dezinformácie.

Pellegrini získal tesnú väčšinu 53,1 percenta, čo znamená, že Ficova koalícia po zložení sľubu v júni budúceho roka ovládne vládu, parlament a predsedníctvo. Slovensko má približne 5,4 milióna obyvateľov a susedí s Ukrajinou. Podľa mnohých pozorovateľov hlavnú úlohu vo výsledku zohrali obavy z eskalácie vojny.

Alina Kudzko, riaditeľka zahraničnopolitického think-tanku GlobeSec, uviedla, že Pellegriniho kampaň „oportunisticky“ mobilizovala obavy z ukrajinskej vojny s cieľom získať hlasy. „Veľká časť tejto kampane bola založená na veciach, ktoré neboli pravdivé,“ povedala. Uvidí sa, ako ďaleko slovenská vláda zájde v nadväznosti na predvolebnú rétoriku. „Je tu veľa neistoty a pre Ukrajinu je to nepríjemná situácia,“ povedal Kudzko.

Na Slovensku má prezident predovšetkým ceremoniálnu úlohu, ale odchádzajúca úradníčka Zuzana Čaputová mohla využiť obmedzené právo veta na akúsi kontrolu koaličnej vlády.

Napriek tvrdým Ficovým rečiam od nástupu do funkcie premiéra, Slovensko ešte musí napodobniť Maďarsko a stať sa rušivou silou na úrovni EÚ. Maďarský premiér Viktor Orbán na dva mesiace zastavil balík pomoci EÚ pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur a v Bruseli to vo všeobecnosti vnímali ako bolesť hlavy.

Fico zatiaľ hlasoval s väčšinou lídrov EÚ, povedal k veci bývalý minister zahraničných vecí Miroslaw Vlachovski. Dlhoročný slovenský diplomat, ktorý bol minulý rok súčasťou technokratickej vlády, ktorá trvala niekoľko mesiacov, poznamenal, že krajina je naďalej silne závislá od peňazí plynúcich z Európskej únie.

Udržať si Ficove dve strany ako zdanlivo milého partnera okolo stola na summitoch Európskej rady a ako neliberálneho populistu doma by nebolo udržateľné, povedal Vlachoski. „Z dlhodobého hľadiska to nebude fungovať. S jeho internou agendou sa skôr či neskôr dostane do konfliktu s európskymi hodnotami a potom to pôjde z kopca.“

Povedal, že vláda postupuje podľa „návrhu“, ktorý ako prvý vypracovalo Maďarsko. „Veľmi ma znepokojuje sloboda médií, sloboda občianskej spoločnosti, ako ju poznáme… a právny štát vo všeobecnosti,“ povedal.

Parlamentné voľby sa nemajú opakovať o viac ako tri roky, čo znamená, že ak Fico dokáže udržať svoju vládnu koalíciu pohromade, bude mať voľnú cestu k reorganizácii Slovenska pevne smerom k Budapešti alebo Moskve.