24. októbra 2023 o 15:00 hod

ja

Kúpnu silu Slovákov možno porovnávať s priemerom EÚ cez optiku takzvaného HDP v parite kúpnej sily na obyvateľa. Umožňuje zistiť, ako a či vôbec Slováci dobiehajú životnú úroveň vyspelejších západných krajín. Na druhej strane je to opatrenie, ktoré niekedy obsahuje chyby a defekty.

V rokoch 1995 až 2022 sa Slovensko približovalo k priemeru EÚ, no oveľa pomalšie ako jeho susedia. V roku 1995 bol HDP Slovenska v parite kúpnej sily 49 percent. Spomedzi postsovietskych krajín bola tretia najvyššia po Slovinsku a Českej republike.

Počas dlhovej krízy, ktorá vypukla pred desiatimi rokmi, Slovensko predbehlo západné krajiny zachraňované Európskym záchranným fondom, ako Portugalsko či Grécko.

Potom však Slovensko stratilo svoju moc. Podľa Eurostatu HDP na obyvateľa vlani klesol zo 71 percent priemeru EÚ na 68 percent. Slovensko sa tak spolu s Gréckom umiestnilo na 25. a 26. mieste spomedzi 27 členských krajín Európskej únie, teda len o jedno miesto pred chudobnejším Bulharskom.

Slovensko je v posledných rokoch aj na poslednom mieste spomedzi krajín V4. Zlé čísla nehlásil len Eurostat, ale aj Svetová banka, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Medzinárodný menový fond.

Analytik Inštitútu sociálnej politiky Marek Hlaváč upozorňuje, že údaje nie sú v prípade Slovenska úplne presné. Vo svojej analýze sa zameral na dôvody, prečo Slovensko najmä v rokoch 2015 až 2016 zaznamenalo podozrivo veľký pokles HDP na obyvateľa, po ktorom nasledovalo ďalšie zaostávanie za bohatšími krajinami EÚ.

Samir a partneri. Nerobím nič

Slovenská ekonomika zaostáva a priepasť medzi ňou a Európou sa zväčšuje, pretože efekt reforiem uskutočnených pred 20 rokmi vyprchal.