Väčšina startupov na Slovensku zvažuje presun do zahraničia. Hviezdou regiónu je Poľsko. od Denka N.

Slovenské startupy často zvažujú presun svojho biznisu do zahraničia, tvrdí advokátska kancelária Highgate Law & Tax, ktorá sa špecializuje na cezhraničné obchodné aktivity pre inovatívne firmy. Podľa interného prieskumu, ktorý urobili medzi startupmi, 67 % z nich uvažuje o prestupe.

Hovorí sa, že sú na to dva hlavné dôvody. Prvým sú pomerne zložité podmienky pre vznik startupu.

Po druhé, zahraniční investori nemajú o vstup na slovenský trh osobitný záujem. Medzi ich príčiny patrí nepredvídateľnosť politického prostredia, vysoké dane, slabá vymožiteľnosť práva, častá zmena legislatívy, nejasné pravidlá na kapitálových trhoch.

Namiesto toho uprednostňujú susedné krajiny ako Poľsko, ktoré CEOWORLD Magazine V roku 2021 patrila medzi sedem startupovo najpriateľskejších krajín. Slovensko je v rebríčku až na 34. mieste.

Slovensku môže pomôcť viac investícií do startupov. Príklady z USA, Veľkej Británie a Škandinávie ukazujú, že startupy prinášajú do ekonomiky inovácie, zefektívňujú a zefektívňujú prevádzku, zvyšujú konkurencieschopnosť a vytvárajú pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou.

Tieto krajiny vkladajú veľa zdrojov do startupov, vediac, že ​​sú kľúčové pre ekonomický rast. V niektorých prípadoch dostanú startupy od štátu viac peňazí ako zo súkromných zdrojov.

Nie je to tak, že by Slovensko vôbec nenapredovalo. Úrad vlády vyčlenil z Plánu obnovy a odolnosti 630 miliónov eur na podporu výskumu a vzniku nových start-upov. V septembri by mala byť schválená národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií s platnosťou do roku 2030.

Slabá štátna podpora

„Hlavným problémom v oblasti podpory nových a inovatívnych firiem na Slovensku je obmedzené financovanie zo strany štátu, ako aj slabá právna istota medzinárodného investičného kapitálu,“ hovorí Eva Almásyová, hovorkyňa slovenského startupu Fuergy.

Problém nie je v tom, že štát dostatočne neinvestuje do podnikavých podnikov, ale v prílišnej centralizácii rozhodovania, ako aj v zlom prerozdeľovaní zdrojov, povedala. Firmy sú potom nútené hľadať financovanie projektov v súkromnom sektore.

Tento sektor nie je na Slovensku dostatočne aktívny, čo nedokáže ponúknuť dostatok možností spoločnostiam vyžadujúcim silné kapitálové krytie. Logicky potom začnú hľadať financie mimo Slovenska. Potom často zistia, že investori nie sú ochotní financovať slovenský projekt, napríklad pre nedostatočnú právnu neistotu na Slovensku.

„Vonkajšie podmienky nútia startup exportovať svoje odborné znalosti, ako aj pridanú hodnotu slovenskej ekonomiky do inej krajiny,“ hovorí Almásiová.

Časté zmeny v legislatíve

„Dlhodobú stabilitu legislatívneho prostredia na Slovensku možno vo všeobecnosti hodnotiť negatívne,“ uviedla Štátna obchodná agentúra Hovoril pred rokmi.

Agentúra tvrdí, že predvídateľný právny systém má významný vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia pre startupy. Na rozdiel od veľkých korporácií a nadnárodných korporácií startupom často chýbajú finančné a ľudské zdroje, ktoré je možné venovať vybavovaniu administratívnych a organizačných požiadaviek.

Toto všetko sa dá celkom jednoducho zmeniť. Napríklad zmeny legislatívy možno schváliť len s dostatočným predstihom. Ďalším krokom, ktorý by podľa agentúry pomohol stabilizovať životné prostredie, by bolo zosúladenie termínov akýchkoľvek zmien legislatívy, ako je to v prípade Spojeného kráľovstva.

Tam by nová legislatíva mohla nadobudnúť účinnosť až 1. januára alebo 1. júla. Každú novú legislatívnu zmenu je potrebné oznámiť najmenej tri mesiace pred nadobudnutím jej účinnosti.

To všetko znamená, že firmy majú dostatok času zoznámiť sa s novou legislatívou a pripraviť sa na jej dodržiavanie. To je jeden z dôvodov, prečo sa Spojené kráľovstvo stalo obľúbenou destináciou mladých podnikateľov.

vysoké dane

Daňový právnik Peter Varga z advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax hovorí, že Slovensko trpí problémom vysokých daní, ako aj zložitých administratívnych požiadaviek spojených s obchodovaním s finančnými nástrojmi a kryptomenami.

Varga hovorí, že medzi ďalšie problémy patria vágne daňové normy, ako napríklad pravidlá o zápočte dane z príjmu v prípade predaja firiem alebo zdaňovanie nerealizovaných ziskov. Taktiež nepredvídateľný rozhodovací proces daňových úradov, najmä v otázkach súvisiacich s DPH. Potom je tu slabá vymožiteľnosť práva.

Zahraniční investori väčšinou nechcú vstupovať do slovenských startupov cez slovenský holding. Majú obavy, čo je pochopiteľné. „Slovensko neposkytuje dostatočný potenciál právnej a politickej predvídateľnosti,“ hovorí Varga.

Niektoré start-upy sa dokonca obávajú, že Slovensko sa môže politicky pohnúť viac na východ, čo by podľa neho mohlo „ďalšie znížiť predvídateľnosť právneho prostredia a ešte viac podkopať princípy právneho štátu“. To odrádza zahraničných investorov, ktorí sa obávajú straty svojho kapitálu. Preto radšej investujú v krajinách, ktoré majú väčšiu stabilitu.

Almásiová uvádza ďalší problém, v iných krajinách menej výrazný: trend slovenského trhu k oligopolu – silné postavenie niekoľkých hráčov na trhu. Ďalšou slovenskou zvláštnosťou je nízka kúpyschopnosť trhu B2C (business to customer).

Pre začínajúcich podnikateľov sú to často vážne prekážky pre vstup na trh, čo ich logicky núti hľadať obchodné príležitosti mimo Slovenska. To je už len krôčik od toho, aby sa celý ich biznis presunul do zámoria.

Prekážky pri začatí podnikania

Ďalšou prekážkou je zbytočný zložitý proces zakladania spoločnosti. Podľa Slovak Business Agency trvá proces na Slovensku v priemere 12,5 dňa. Ale v skutočnom živote je to často oveľa viac.

Napríklad na Novom Zélande trvá celý proces založenia spoločnosti jeden deň a dá sa vykonať na jednej webovej stránke. Agentúra hovorí, že na Slovensku treba osloviť množstvo rôznych úradov.

Vznikol jednotný okenný systém, ktorý celý proces urýchľuje. Založenie spoločnosti však stále zahŕňa zložitý a pomerne zdĺhavý proces riadenia, ktorý je zbytočnou prekážkou vstupu na trh.

Zlepšiť startupový systém na Slovensku môžu pomôcť aj pozitívne modely zo zahraničia.

„Medzi príklady patria Skype a Bolt z Estónska, UiPath z Rumunska, Rohlik.cz z Českej republiky – všetko spoločnosti s trhovou kapitalizáciou v miliardách eur, ktoré výrazne prispeli k formovaniu tamojších startupových scén,“ povedal Jaroslav Bukovina, analytička Úradu pre vedu, výskum a inovácie vlády SR. „Majitelia týchto spoločností získali kapitál a skúsenosti, ktoré potom využili na založenie ďalších start-upov v krajine, ako aj na pritiahnutie záujmu zahraničných investorov.“

Právnici z Highgate Law & Tax, ktorí sú zároveň členmi pracovnej skupiny ministerstva financií pre tvorbu legislatívnych návrhov, tvrdia, že budúcemu prílevu podnikov a daní zo Slovenska by sa dalo zabrániť jasným úsilím o zníženie daní zo strany štátu, ako aj stabilnejším právnym a politickým životné prostredie.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj ako odporúčate Slovensko zníži administratívnu záťaž startupov a navrhne začať zavádzať licenčné pravidlá podľa princípu „mlčanie je súhlas“.

Pomohli by aj lepšie školy a väčšia vládna podpora inovácií. Napríklad financovaním počiatočných fáz rozvoja spoločnosti alebo prepojením hráčov v ekosystéme, či už prostredníctvom co-workingových centier, hackathonov alebo akcelerátorov.

Túto jeseň podľa Bukoviny úrad vlády navrhne stratégiu, ktorá sa bude snažiť odstrániť veľké prekážky. Mala by napríklad ponúknuť najatraktívnejšiu možnosť bonusu začínajúcim zamestnancom v podobe akcií.

Poľsko je prekvapivo progresívne

Inšpiráciu môže Slovensko nájsť aj v Poľsku, ktoré sa vlani umiestnilo na siedmom mieste spomedzi všetkých krajín v ústretovosti k startupom. Iba Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Kanada, Izrael, India a Nemecko sa umiestnili vyššie, Podľa CEOWORLD.

Poľský trh je dostatočne veľký na to, aby tam bola finančná stabilita. Poskytuje tiež veľa možností pre vládne financovanie aj financovanie súkromných projektov.

„Poľskí investori sú znalejší, pokiaľ ide o charakteristiky projektového financovania. Ich finančné možnosti sú v porovnaní so Slovenskom tiež širšie.“

…

Karolína Kiribolská Je novinárom, ktorý píše pre Denník N, popredné slovenské spravodajstvo, ktoré prináša tento článok Pôvodne sa objavilo. Pretlačené so súhlasom. Preložil Matúš Németh.