Slovensko a Maďarsko uviedli, že nepodporia ruské energetické sankcie, že Európska únia sa pripravuje na vojnu na Ukrajine, pretože sú príliš závislé od týchto dodávok a neexistujú žiadne okamžité alternatívy.

Komisári Európskej únie rokujú o nových návrhoch na uvalenie sankcií, ktoré by mohli zahŕňať dočasné embargo na ruskú ropu. 27 členských štátov pravdepodobne začne rokovať v stredu, môže však trvať niekoľko dní, kým opatrenia nadobudnú účinnosť, a nie je jasné, či medzi nimi bude aj ropa alebo či Slovensko a Maďarsko dostanú výnimku.

Slovenský minister hospodárstva Richard Solek v utorok povedal, že jediná rafinéria v krajine, Slovnaft, nemôže okamžite prejsť z ruskej ropy na iný druh ropy. Zmena technológie bude trvať niekoľko rokov, povedal Sollick.

„Takže určite budeme trvať na výnimke,“ povedal Solek novinárom.

Slovensko je takmer úplne závislé od ruskej ropy, ktorú dostáva cez ropovod Družba zo sovietskych čias. Maďarsko je tiež veľmi závislé, aj keď iní veľkí dovozcovia energie, ako napríklad Nemecko, uviedli, že by si poradilo, ak by Európska únia zakázala ruskú ropu, pričom úradníci o tom stále hovoria ako o „ťažkej záťaži“.

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szyjjarto uviedol, že jeho krajina nebude hlasovať za žiadne sankcie, „ktoré by znemožnili prepravu zemného plynu alebo ropy z Ruska do Maďarska“.

„Podstata je jednoduchá, dodávky energie Maďarska nemôžu byť ohrozené, pretože nikto nemôže očakávať, že dovolíme cenu vojny. [in Ukraine] O Maďaroch,“ povedal Szijjártó v utorok v Kazachstane. „Pre Maďarsko a jeho ekonomiku je v súčasnosti nemožné fungovať bez ruskej ropy.“

Napriek nezhodám medzi členmi EÚ v súvislosti s novými energetickými sankciami predseda Európskej rady Charles Michel prisľúbil, že „rozbije ruskú vojnovú mašinériu“ tým, že odvedie krajiny kontinentu od dodávok ruského zemného plynu.

Blok sa snaží zabezpečiť alternatívne dodávky ruskej energie, pričom uprednostňuje globálny dovoz LNG z krajín, ktoré zahŕňajú veľkých producentov, ako sú Alžírsko, Katar a Spojené štáty americké.

Zahŕňa to zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu, ktoré sa stavajú v severnom Grécku a ktoré Michel a lídri štyroch balkánskych krajín v utorok navštívili.

„Tiež uvalujeme sankcie na Rusko, aby sme vyvinuli finančný, ekonomický a politický tlak na Kremeľ, pretože náš cieľ je jednoduchý: musíme rozbiť ruskú vojnovú mašinériu,“ povedal Michel.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis sa v gréckom prístave Alexandroupolis stretol s lídrami Bulharska, Severného Macedónska a Srbska, ktoré nie je členmi NATO. Terminál na dovoz skvapalneného zemného plynu neďaleko prístavného mesta by mal začať fungovať budúci rok.

Skvapalnený zemný plyn dodávaný z lodí sa stáva čoraz dôležitejším, keďže krajiny Európskej únie sa snažia odkloniť sa od ruských dodávok. Rusko minulý týždeň prerušilo dodávky zemného plynu z Bulharska a Poľska pre svoju požiadavku garantovať platby v rubľoch v eskalujúcom spore, ktorý vyvolala invázia na Ukrajinu.

Preto je tento nový terminál LNG taký aktuálny a dôležitý. „Je to geopolitická investícia a toto je geopolitický moment,“ povedal Michel. Odráža to, čo musíme urobiť viac, pretože zabezpečí bezpečnosť dodávok do Grécka, Bulharska, Severného Macedónska, Srbska a ďalších krajín v regióne. Toto je veľmi dôležité.“

Na stretnutiach sa zúčastnil aj bulharský premiér Kirill Petkov, severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevskij a srbský prezident Aleksandar Vučič.

„Toto nie je len energetický projekt. Zmení energetickú mapu Európy,“ povedal Petkov. „Balkán je región so 65 miliónmi ľudí a my môžeme urobiť oveľa viac.“

Terminál LNG je navrhnutý tak, aby spracoval približne 6 miliárd kubických metrov plynu ročne, čím sa posilnia neruské dodávky, ktoré do regiónu dorazili v roku 2020 novým transjadranským plynovodom, ktorý vedie z Azerbajdžanu do Talianska.

Spustenie nového prepojovacieho plynovodu, ktorý plne spája plynárenské siete Grécka a Bulharska, je naplánované na budúci mesiac.