Podľa rebríčka najväčšej retailovej banky v krajine je Slovensko z hľadiska celkovej prosperity jedným z najhorších v Európskej únii. Zatiaľ čo krajina obsadila 23. miesto (z 27 členských štátov) v rebríčku index prosperity Susedná Česká republika, ktorú zostavuje Slovenská sporiteľňa, sa umiestnila na 14. mieste.

Slovensko vo väčšine ukazovateľov zaostáva za svojim bývalým partnerom, lepšie si vedie len v oblasti udržateľnosti a príjmovej rovnosti, keďže bolo hodnotené ako najmenej nerovnoprávna krajina v Európskej únii. Index zahŕňa päť hlavných ukazovateľov: ekonomiku, spoločnosť, rodinu, vzdelanie a udržateľnosť.

„Skončilo to zle, pretože Slovensko za posledných 10 rokov vykonalo len veľmi málo štrukturálnych reforiem,“ povedala pri predstavovaní ratingu 22. augusta Maria Valaccioeva, hlavná ekonómka Slovenska Sportia.

Slovensko po roku 2004, keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie, výrazne pokročilo z hľadiska ekonomického rozvoja a bohatstva. V tom čase bola krajina raketovým spôsobom svedkom obrovského posunu technológií a výroby v súkromnom sektore. Zdá sa však, že tieto faktory sa do značnej miery vyčerpali a Slováci za posledné desaťročie nezbohatli tak rýchlo, ako za posledných desať rokov.

Z indexu prosperity vyplýva, že Slovensko doteraz dosiahlo úroveň bohatstva zodpovedajúcu približne 80 % priemeru Európskej únie. Zistenia však naznačujú, že Slováci majú štvrtý najhorší vzdelávací systém v Európskej únii a majú relatívne málo rokov dobré zdravie. Pri použití merania priemernej dĺžky života upravenej o zdravie (HALE), priemerného počtu rokov, ktoré môže človek očakávať, že sa dožije v plnom zdraví, dosahujú Slováci v priemere len 57 rokov. To je podľa indexu o päť rokov menej ako Česi a o 13 rokov menej ako Švédi.

Autori indexu tvrdia, že hlavným ťahúňom blahobytu by za normálnych okolností mal byť ekonomický rast.

„Zvyšovať životnú úroveň je absolútne nevyhnutné,“ povedal David Navrátil, hlavný ekonóm Českej sporiteľne, ktorá je súčasťou rovnakej bankovej skupiny Erste ako Slovenská sporiteľňa. „Žiadna iná politika nie je schopná zdvojnásobiť životnú úroveň za jednu generáciu.“

Dlhodobé analýzy rastu ukazujú, že takmer polovicu ekonomického rastu ovplyvňujú inovácie, štvrtinu vzdelanie a 15 % správne rozloženie talentov. Navrátil poznamenal, že tieto štúdie ukazujú, že najlepšie sociálne a ekonomické zmeny možno dosiahnuť len vtedy, ak vláda a podniky budú spolupracovať.

„Pre zlepšenie (situácie Slovenska) budeme musieť začať robiť výraznejšie zmeny zo strany štátu, ale aj firiem, rodín a jednotlivcov,“ povedala Valachyová. „Musíme viac investovať, viac sa vzdelávať a viac sa starať o svoje zdravie. Z hľadiska ekonomiky musíme smerovať k výrobe s vyššou pridanou hodnotou.“

V správe Slovenskej sporiteľne sa uvádza, že Slovensko sa zdá byť o niečo šťastnejšie, keď sa zo 45. miesta vo svetovom rebríčku šťastia v roku 2016 posunulo na dnešné 29. miesto, aj keď stále zaostáva za Českou republikou.

Autori správy priznávajú, čo môže znieť ako dobrá správa: Giniho koeficient na Slovensku, ktorý meria príjmovú nerovnosť, je najnižší v Európskej únii, a to 0,23. Poukazujú však na to, že aj to je dôvod na obavy, pričom dospeli k záveru:[Low income inequality] Nie je to nevyhnutne úplne žiaduca situácia, pretože prosperujúcejšie ekonomiky majú tendenciu mať vyššiu mieru nerovnosti. Spravodlivé rozdelenie príjmov by malo zohľadňovať a odmeňovať šikovných a pracovitých.“