Ako krajina ekonomicky a sociálne prepojená s ostatnými európskymi krajinami sa Slovensko učí žiť obklopené múrmi. Kým koronavírusová kríza vyvolala úzkosť v spoločnosti, ktorá sa ešte úplne nespamätala z traumatického zážitku života v komunistickom režime v rozdelenej Európe, silnejšie hranice, ktoré kríza priniesla, obavy mnohých zmiernili.

Zdá sa, že krajina dosiahla výhodu vedúceho postavenia: v porovnaní s inými európskymi krajinami boli s predstihom zavedené uzavretie hraníc a prísne sociálne dištančné opatrenia. Tieto opatrenia pomohli udržať počet úmrtí a nových prípadov veľmi nízky.

Hoci sa príbeh ani zďaleka neskončil, tento povzbudivý prípad je dosť pozoruhodný vzhľadom na to, že krajina prešla prechodom k novej vláde a súčasne reagovala na celosvetovú zdravotnú núdzovú situáciu. Slovensko však teraz potrebuje nájsť spôsoby, ako sa pripraviť na svet po Covid-19. Vnútroštátne hranice a riešenia môžu poskytnúť nevyhnutnú úľavu len v núdzových situáciách. Pri pohľade do budúcnosti bude mať krajina za úlohu nájsť spôsoby, ako vyriešiť napätie medzi dosahovaním falošného pocitu bezpečia prostredníctvom národných opatrení a múrov na jednej strane a potrebou obnoviť ekonomickú prosperitu na strane druhej prostredníctvom spoločnej európskej riešenia. Slovensko ako malá krajina môže prežiť len vtedy, ak prevládne to druhé zameranie.

Z ekonomického hľadiska zostane obnova jednotného európskeho trhu kľúčovým faktorom úspechu krajiny.

Fyzické kontroly boli základným kameňom európskych opatrení zameraných na izoláciu ohniskov zemetrasení a vytvorenie bezpečných zón. Pre Slovensko je to ťažký prešľap.

Malá krajina je úzko integrovaná do európskych dodávateľských a výrobných reťazcov a meškanie na hraniciach by sa rovnalo strate ekonomickej aktivity. Okrem toho celkom 5,5 percenta Slovákov Presťahovať sa za prácou do susednej krajiny Tisíce Slovákov žijú alebo pravidelne navštevujú rakúske a maďarské mestá, ktoré slúžia ako predmestia či nákupné miesta v Bratislave. Hoci Slovensko bolo medzi prvými krajinami, ktoré uzavreli svoje hranice, aby zastavili šírenie infekčných chorôb, bude patriť medzi krajiny, ktoré sa najviac snažia nájsť spôsoby, ako ich znovu otvoriť.

Pripútanosť Slovenska ku globálnej ekonomike a nedostatočná odvetvová diverzifikácia ešte viac prehĺbi finančný dosah krízy. Slovenská národná banka už očakáva 5-10 percent Kontrakcie. Už dlho je známe, že krajine hrozilo, že sa stane obeťou vlastného úspechu. Jej rast do prosperujúcej ekonomiky založenej na výrobe prišiel na úkor riadne rozvinutých sektorov inovácií a výskumu a vývoja.

Toto kolo šokovej terapie však môže viesť k dlho očakávaným ekonomickým reformám. Nová vláda môže – a nemá inú možnosť – použiť tento čistý štít na reštrukturalizáciu ekonomiky. Krajina by mohla ťažiť najmä z priorít EÚ v oblasti výskumu a vývoja, keď sa konečne schváli nový európsky rozpočet.

Hoci argument pre hospodársku spoluprácu je jasný, tomuto prístupu bráni celoeurópska tendencia hľadať vnútorné riešenia na vnútroštátnej úrovni. Mnohí Slováci, podobne ako iní Európania, sa budú pravdepodobne cítiť bezpečne „doma“. Podobne ako počas migračnej krízy v roku 2015 ide sčasti o zabránenie vstupu „tých druhých“ do krajiny. Čo je však dôležitejšie, v súčasnosti narastá názor, že Slovensko so svojou agresívnou reakciou zvládlo krízu lepšie ako mnohé západoeurópske krajiny, čím sa prehlbujú pochybnosti o spoľahlivosti západného modelu a európskych riešení.

Podobne ako iné krajiny, aj Slovensko bude musieť urobiť ústupky na európskej úrovni. Tento bod musí byť objasnený miestnym ľuďom, ktorí trpia šokom v dôsledku ťažkostí, ktorým čelia, že Španielsko alebo Taliansko túto pomoc nutne potrebujú a že obnova celého európskeho hospodárstva je mimoriadne dôležitá pre znovuzrodenie Slovenska.

Hoci tieto dilemy nebude ľahké vyriešiť, predpoklady pre udržateľný úspech sú už vytvorené.

Zatiaľ čo niektorí z jej susedov využívajú pandémiu na zbavenie sa neliberálnych vlajok, nová slovenská vláda viacerých strán ide iným smerom. Opatrenia prijaté v krajine sú vo všeobecnosti v súlade s opatreniami, ktoré prijala väčšina krajín EÚ a získali podporu slovenského obyvateľstva. viac 60 percent slovenčinyĎalej vyjadrili dôveru v informácie od odchádzajúceho aj nastupujúceho premiéra, čím vytvorili protiváhu akýmkoľvek populistickým trendom v regióne.

To všetko znamená, že reflex hľadania národných riešení je v súčasnosti v rozpore s ekonomickou vzájomnou závislosťou krajiny a symbolickým spojením s Európou. Ako malá krajina, ktorá má stále veľa čo získať z úzkych ekonomických väzieb, vzájomná závislosť pravdepodobne zvíťazí v akomkoľvek boji modelov.

Alina Kudzko je zástupkyňou riaditeľa pre výskum v GLOBSEC Policy Institute. Sledujte ju na Twitteri @AlenaKudzko.

Hĺbkové čítanie

Snímka: Slovenský premiér Igor Matovič má na začiatku tlačovej konferencie v Bratislave 21. marca 2020 ochrannú masku. REUTERS/Radovan Stoklasa