Keďže rozpočtové deficity sú v celej Európe rozšírené, zákonodarným zborom sa blíži čas, aby prijali vhodné opatrenia na zabránenie finančným katastrofám v ďalšej recesii. Najlepšou reakciou je, samozrejme, zastaviť recesiu skôr, ako začne, ale ak finančná kriminalita nie je na programe dňa, tieto krajiny by mali prijať aspoň obranné opatrenia na obmedzenie deficitov.

Zatiaľ sa zdá, že chuť reagovať v oboch smeroch chýba, až na niekoľko významných výnimiek. Jedným z nich je aj Slovensko.

Správy Bloomberg:

Nová slovenská vláda pracuje na balíku opatrení v hodnote 1,5 miliardy eur (1,6 miliardy USD) na zníženie výdavkov a zvýšenie príjmov v budúcom roku, keďže sa snaží udržať na uzde najväčší rozpočtový deficit Európskej únie.

V tejto vete je faktická chyba. Hoci rozpočtový deficit slovenskej vlády je veľký, nie je najväčší (ani „najširší“) v Európskej únii. Podľa databázy Eurostatu o fiškálnej pozícii európskych vlád je slovenský rozpočtový deficit druhý najväčší alebo piaty podľa toho, ako sa počíta:

• Ak spočítame prvé tri štvrťroky 2023 (Eurostat zatiaľ nezverejnil údaje o verejnom financovaní za štvrtý štvrťrok), zistíme, že slovenská vláda zaznamenala deficit vo výške 10,2 % svojich výdavkov; To ju radí na piate miesto v Európskej únii po Rumunsku (deficit 14 % výdavkov), Taliansku (13,6 %), Maďarsku (11,5 %) a Francúzsku (10,6 %);
• Ak sa pozrieme len na najnovšie údaje, ktoré siahajú do tretieho štvrťroka, deficit Slovenska zodpovedá 12,7 % vládnych výdavkov; Väčší deficit na úrovni 15,1 % malo len Belgicko.

Finančné usporiadanie slovenskej vlády je trochu technický bod, ale nie irelevantný. Keď správa, ako je tá od Bloombergu, obsahuje takéto základné faktické chyby, spochybňuje to presnosť zvyšku príbehu.

Avšak za predpokladu, že ostatné fakty v článku sú presné, príbeh Bloomberg vysvetľuje:

Minister financií Ladislav Kamieniecki uviedol, že cieľom vlády je v najbližších rokoch znížiť rozpočtový deficit približne o 1 % HDP ročne.

Bez ohľadu na makroekonomický kontext je ambiciózny, ale rozumný. Aby sme získali predstavu o tom, koľko peňazí znamená toto 1% zníženie deficitu, zozbierali sme údaje za posledné štyri štvrťroky, za ktoré údaje poskytuje Eurostat. Od štvrtého štvrťroka 2022 do tretieho štvrťroka 2023

• Jednotná slovenská vláda dosiahla celkový deficit 5,6 miliardy eur;
• HDP slovenskej ekonomiky predstavoval 119 miliárd eur.

To znamená, že za rovnakých podmienok by sa pri ročnom znížení deficitu o jedno percento HDP alebo 1,2 miliardy eur deficit stratil do piatich rokov.

Podľa agentúry Bloomberg to slovenská vláda plánuje dosiahnuť znížením „dotácií na energiu“, ako aj „reformou systému zdravotníctva s cieľom zvýšiť efektivitu“.

Vo všeobecnosti je dobré znížiť dotácie na energiu; Pre ekonomiku nie je výhodné mať vládu, ktorá deformuje trhové sily prostredníctvom viacvrstvového systému dotácií, výhod a preferenčných daňových režimov.

Existujú výnimky, napríklad keď sa vláda pokúša zvrátiť sociálne a ekonomicky škodlivé účinky socialistického sociálneho štátu. Maďarská vláda to robí a s veľkým úspechom. Ak však za vládnymi výdavkami nie je žiadny ideologicky definovaný reformný cieľ, najlepším prístupom je čo najviac znížiť ekonomickú stopu verejného sektora.

Postupné odstraňovanie dotácií na energiu sa hodí k tomuto typu fiškálnej politiky. Taká je aj myšlienka reforiem, ktoré sa snažia zefektívniť slovenské zdravotníctvo. Ako však ukazuje obrázok 1, ak tieto dve výdavkové položky ako jediné zvažuje vláda v Bratislave, zbytočne im sťažujú prácu. Ako ukazuje obrázok 1, zdravotná starostlivosť nie je ani zďaleka najväčším podielom vládnych výdavkov:

postava 1

Dotácie na energiu sa považujú za programy sociálnej ochrany, ak sú určené rodinám; Ak sa distribuuje spoločnostiam, bude klasifikovaný ako výdavky na ekonomické záležitosti.

Slovenská vláda tým, že sa snaží odstrániť rozpočtovú medzeru a ignoruje programy sociálnej ochrany, sťažuje svoje fiškálne reformy, ako je potrebné. Povahou sociálnych programov je vo všeobecnosti prerozdeľovať príjem a spotrebu medzi domácnosti, v prospech tých s nižšími príjmami na priame (cez dane) alebo nepriame (bezúročné) náklady tých s vyššími príjmami.

Toto je ekonomické prerozdelenie. Bez toho, aby sme zachádzali do detailov fungovania slovenského sociálneho štátu, niet pochýb o tom, že značná časť jeho sociálnych dávok slúži práve na prerozdeľovanie príjmov a bohatstva. Keď Eurostat meria rozdelenie príjmov pomocou takzvaného Giniho koeficientu, uvádza, že na Slovensku

• Pred zohľadnením sociálnych dávok je však koeficient 39,1
• Po započítaní týchto prvkov koeficient klesne na 21,2.

Čím nižší je koeficient, tým rovnomernejšie sú príjmy rozdelené medzi občanov. Inými slovami, slovenský sociálny štát znižuje trhové rozdiely v príjmoch približne o 46 %. To je v súlade so severskými sociálnymi štátmi.

Keď vláda hrá takú dôležitú úlohu pri preskupovaní ekonomických výsledkov v ekonomike, má aj zodpovednosť voči svojim občanom. Poberatelia prerozdeľovacích programov si zvyknú na pravidelné poberanie týchto dávok; Nielenže plánujú svoje mesačné výdavky na základe pravidelnosti týchto dávok, ale tiež znižujú svoju participáciu na pracovnej sile – kvalitatívne alebo kvantitatívne – jednoducho preto, že nemusia pracovať za časť svojho príjmu.

Táto prerozdeľovacia funkcia vládnych programov je úzko spojená s fiškálnymi problémami, ktoré trápia takmer každý sociálny štát na svete: opakujúce sa rozpočtové deficity. Tento problém sa zhoršuje spomalením rastu HDP; Slovenská ekonomika rastie od druhého štvrťroka 2022 ročným tempom 1,2 % – hlboko pod tým, čo je potrebné na udržanie sociálneho štátu v čase.

Slovenská vláda si zaslúži pochvalu za ochotu realizovať niektoré reformy výdavkov s cieľom obmedziť svoj rozpočtový deficit. Ak sa dokážu vyhnúť zvyšovaniu daní, posilní to ich pozíciu, ale dôležitejšia je potreba udržateľných štrukturálnych reforiem výdavkov, ktoré natrvalo zmenšia veľkosť vlády. Keď dane a výdavky verejného sektora Nárast presahujúci 40 % HDPDochádza k trvalému spomaľovaniu ekonomického rastu, čo následne prispieva k oslabeniu vládneho rozpočtu.

Reformy štrukturálnych výdavkov budú nevyhnutne zamerané na redistribučný charakter slovenského sociálneho štátu. Takéto reformy si vyžadujú odhodlanie a politickú výdrž, akú Európa doteraz zažila len v Maďarsku.