6. decembra (TASR) – Nová slovenská vláda vedená skúseným politikom Robertom Ficom sa v stredu dohodla na rýchlom zrušení špeciálnej prokuratúry zameranej na korupciu, čo vyvolalo obvinenia opozície zo zločinu a výzvu Európskej komisie, aby zmeny neunáhlili.

Prezidentka Zuzana Čaputová kritizovala plán na zatvorenie úradu ako „krok späť“ a v Bruseli bude pozorne sledovaná pre prípadné poškodenie právneho štátu – problém, ktorý postavil susedov Poľsko a Maďarsko proti EÚ.

Útvar špeciálnej prokuratúry funguje od roku 2004.

Od roku 2021 pod vedením Daniela Lipsitcha, ktorý v rokoch 2010 až 2012 pôsobil ako minister vnútra vo vláde, ktorá nastúpila po Ficovi, sa zaoberala desiatkami káuz v polícii, súdnictve a politike – spojenie, ktoré ťahalo Ficovu hnev.

Kabinet navrhol zatvorenie jednotky v rýchlom legislatívnom procese, ktorý by mohol byť dokončený v priebehu niekoľkých týždňov. Živé prípady a zamestnanci budú presunutí na iné prokuratúry.

Fico na tlačovej besede povedal, že Strana socialistickej únie porušila tým, ako implementovala opatrenia, ľudské práva a mala by byť rozpustená.

„Toto lipské zlo sa musí skončiť a my to robíme silne a precízne,“ povedal Fico.

Fico, ktorý bol nútený odstúpiť pre masové protesty v roku 2018 po zabití novinára, ktorý vyšetroval korupciu, dlhodobo obviňuje Stranu socialistickej únie z politickej zaujatosti voči svojej strane SMER a vyslovil sa za odstránenie Leipšiča. USP dohliadala aj na vyšetrovanie vraždy.

Európska komisia požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v reforme, ktorá okrem iných zmien zahŕňa aj zníženie trestov za niektoré finančné trestné činy.

„Široký rozsah plánovaných zmien a mnohé oblasti práva EÚ, ktoré sú s tým spojené, si vyžadujú komplexnú a dôkladnú analýzu,“ uviedla Komisia pre agentúru Reuters.

„Z tohto dôvodu… sme požiadali vládu SR, aby nepristúpila k doteraz pripravovaným úpravám a najmä sa neuchyľovala k rýchlemu konaniu bez primeranej a komplexnej konzultácie so zainteresovanými stranami na národnej a európskej úrovni,“ dodal.

Medzi kauzami, ktoré kontroluje Zjednotená strana pokroku, je aj prípad guvernéra centrálnej banky a bývalého ministra financií SMER-u Petra Kažimíra, ktorý je súdený za údajné úplatkárstvo, ktoré popiera.

Sám Fico v opozícii čelil policajnému obvineniu, neskôr zrušenému, že využíval informácie od polície a daňových úradov na diskreditáciu svojich politických rivalov. Vtedy povedal, že išlo o politickú pomstu.

Od víťazstva vo voľbách 30. septembra opakovane povedal, že bude konať spôsobom prijateľným pre Európsku komisiu, aby neohrozil schopnosť krajiny získať prístup k fondom EÚ – čo je trest, ktorému Maďarsko a Poľsko čelia za poškodzovanie demokratických bŕzd a protiváh.

Hlavná opozičná strana Progresívne Slovensko uviedla, že vláda pracuje na „dosiahnutí beztrestnosti a pomsty“.

„Toto je blesková vojna proti právnemu štátu,“ povedal šéf strany Michel Simica na tlačovej konferencii, ktorú vysielala televízia v priamom prenose.

„Budeme sa touto záležitosťou rázne zaoberať – v parlamente, vo verejnej sfére aj v Európskej únii,“ uviedol Simica vo vyhlásení.

Po tom, čo vo voľbách v roku 2020 vyhrali strany, ktoré sľubovali odstránenie úrody, otvorili sa viaceré prípady proti vedúcim predstaviteľom podnikov, súdnictvu a policajtom.

Podľa slovenských médií bolo za tento zásah odsúdených 40 ľudí a 130 ďalších je vyšetrovaných alebo súdených.

Naše štandardy: Thomson Reuters Trust Principles.