Jeden z najdlhšie slúžiacich slovenských ministrov financií v EÚ Peter Kazimír je v Európe známy svojimi finančnými úspechmi, obdivom k svojim bývalým kolegom Wolfgangovi Schäublemu z Nemecka a Jeroenovi Dijsselbloemovi z Holandska a známym prirovnaním populizmu v Európe k „ populizmus v Európe“. Zlé lasagne.

Vysvetlil, že každá vrstva lasagní predstavuje inú triedu spoločnosti, ktorej sa nepodarilo potlačiť populizmus. Peňažné časy V máji 2017 sa teraz musia týmto problémom zaoberať úrady v celej Európskej únii.

Ale Slovensko nie je bez vlastných politických problémov. Bývalý premiér Robert Fico bol nútený odstúpiť v marci po demonštráciách vyvolaných zabitím novinára, ktorý vyšetroval politickú korupciu napojenú na taliansku mafiánsku skupinu. Prípad vyvolal rozsiahle protesty verejnosti a viedol k vytvoreniu novej vlády na čele s Petrom Pellegrinim, do ktorej bol Kažimír znovu menovaný.

Skúsenosti sa vyplácajú

Kažimír, zarytý zástanca európskeho projektu a prísnej fiškálnej politiky, nedávno dovŕšil 50 rokov, no už má za sebou šesť rokov ako minister financií, ako aj dva roky poslanca a podpredsedu výboru pre financie a hospodárstvo. rozpočtový výbor a ďalšie štyri roky ako štátny tajomník na ministerstve financií v rokoch 2006 až 2010.

„po [Spain’s former minister of the economy] Louis de Guindos odišiel do Európskej centrálnej banky [ECB] 1. júna som sa stal napriek svojmu veku najdlhšie slúžiacim ministrom EÚ. „Teraz mám 12 rokov vo verejných financiách,“ hovorí Kazimír.

Jedným z jeho hlavných cieľov v priebehu rokov bola finančná konsolidácia. Fiškálnu konsolidáciu Slovenska podporili najmä v posledných dvoch rokoch zvýšené odvody na sociálne zabezpečenie, nižšie úrokové platby a nižšie vládne výdavky, uvádza sa vo vyhlásení MMF z roku 2018.

Zvýšenie výberu dane z pridanej hodnoty zvýšilo príjmy štátu. Podľa údajov MMF sa príjmy verejnej správy na Slovensku medzi rokmi 2016 a 2017 zvýšili o 4,9 %, čo prispelo k zníženiu fiškálneho deficitu v roku 2017 o 1,65 % HDP v porovnaní s 2,2 % v roku 2016. Podporilo to aj prostredníctvom HDP. Rast o 3,4 % v roku 2017. V tomto roku sa očakáva rast o 4 %.

„Už sme skoro tam,“ hovorí Kazimír. „Dosiahli sme primárny prebytok a plánujeme pokračovať [with this]Vyrovnaný rozpočet je teda skutočne dosiahnuteľný. „Už pracujem na budúcoročnom rozpočte s deficitom blízkym nule v nominálnom vyjadrení.“

Na rok 2018 MMF očakáva ďalšie zníženie fiškálneho deficitu na 0,9 % HDP, pričom od roku 2020 predpovedá menej ako 0,2 %.

„Kombinácia zníženia deficitu a silného ekonomického rastu mala prirodzene pozitívny vplyv na trendy zadlženia verejnej správy,“ uviedla agentúra Moody's vo svojom marcovom aktualizovanom ratingu. Celkový verejný dlh dosiahol vrchol na úrovni 54,7 % HDP v roku 2013 a podľa údajov MMF dosiahol 50,4 % HDP v roku 2017, pričom sa očakáva, že do roku 2023 bude stabilný pokles na 40,3 % HDP.

Štrukturálne výzvy

Ale úspornosť nie je riešením na všetko. Odborníci z Medzinárodného menového fondu poukazujú na potrebu, aby slovenská vláda vynaložila finančné zdroje na údržbu a modernizáciu cestnej infraštruktúry v krajine, ako aj na „zosúladenie kvality vzdelávania s budúcimi potrebami ekonomiky trhu práce“. Správa dodáva, že toto všetko by malo byť financované stavaním na „úspechoch krajiny v oblasti fiškálnej konsolidácie“.

„Sme krajinou s množstvom štrukturálnych problémov,“ priznáva Kazimír. „Najväčšiu vec, ktorú vidím, sú regionálne rozdiely a situácia na trhu práce.“

Do roku 2016 malo Slovensko dvojcifernú nezamestnanosť. Do konca roka 2017 tento počet podľa údajov Medzinárodného menového fondu klesol na 8,3 % celkovej pracovnej sily.

Existuje však riziko, že krajina bude trpieť nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, najmä keď starnúca populácia vedie k ďalšiemu poklesu pracovnej sily.

Ak by sa to neriešilo, mohlo by to oslabiť produktivitu a poškodiť vyhliadky na konvergenciu s úrovňami príjmov v EÚ, uvádza sa vo vyhlásení MMF. V roku 2017 bol HDP na obyvateľa v trhových cenách na Slovensku podľa Eurostatu 15 600 eur v porovnaní s priemerom EÚ 29 900 eur a priemerom eurozóny 32 700 eur. Standard & Poor's to považuje za hlavné obmedzenie ratingu Slovenska na úrovni A+ (stabilný). Ratingy Moody's pre Slovensko sú A2 (pozitívne) a Fitch's je A+ (stabilné).

Reálne mzdy však v roku 2017 podľa údajov Trading Economics vzrástli o 3,3 %, čo je o pol percentuálneho bodu menej ako v roku 2016 v dôsledku vyššej inflácie počas roka 2017.

Prehrievanie ekonomiky?

Za ekonomickým úspechom Slovenska v posledných rokoch stojí čiastočne automobilový priemysel, ktorý tvorí asi 35 % exportu krajiny. Očakáva sa, že investície do zvýšenia kapacity v tomto sektore – podčiarknuté investíciou 1,4 miliardy EUR od Jaguar Land Rover v roku 2016 – podľa Standard & Poor's v nasledujúcom polroku zvýšia produkciu automobilov v krajine približne o 40 %. To podporí ekonomický rast v nasledujúcich dvoch rokoch prostredníctvom investícií a exportu.

Exportné zameranie slovenskej ekonomiky však vystavuje krajinu aj rizikám, ktoré predstavuje recesia na kľúčových exportných trhoch, pričom „významná úloha, ktorú zohráva automobilový priemysel… dokazuje aj potenciálny vplyv poklesu prosperity odvetvia. .“ „Je zraniteľný voči cyklu a pravdepodobne bude čeliť dlhodobým štrukturálnym problémom,“ hovorí Moody's.

Slovenská ekonomika sa však v roku 2017 tešila z oživenia úverov domácnostiam, čo pozitívne ovplyvnilo aj verejné financie Slovenska vďaka boomu domácich výdavkov.

„V minulosti sme boli úplne závislí od exportu a medzinárodného dopytu,“ hovorí Casimir. „Teraz je ekonomika veľmi vyrovnaná: spotreba domácností, súkromné ​​investície, verejné investície, všetko je reprezentované príslušnými číslami. Ale samozrejme musíme byť veľmi opatrní na štruktúru a detaily tohto rastu úverov.

Úvery na bývanie a ostatné úvery domácnostiam vzrástli v roku 2017 približne o 12 %, pričom podnikateľské úvery tiež rástli v rozmedzí 7 % až 10 %, podľa Standard & Poor's. V júli 2017 zaviedla Slovenská centrálna banka makroprudenciálne opatrenia na obmedzenie retailových úverov zvýšením proticyklických vankúšov bánk na 1,25 %, spolu s predchádzajúcimi opatreniami týkajúcimi sa úverových praktík, ktoré zrejme spomaľujú rast úverov domácnostiam.

„Makroprudenciálne opatrenia sú teraz na správnej ceste a dôrazne podporujeme prísnejšiu reguláciu spotrebiteľských úverov a hypoték,“ hovorí Kažimír. „Očakávame, že budeme schopní znížiť túto dynamiku [by about half] K ročnému rastu okolo 6 % alebo 7 %.

Výrazný rast úverov bol podporený rozsiahlym tlakom v eurozóne na ziskovosť bankového sektora v dôsledku nízkych úrokových sadzieb a čistých úrokových marží. Prijaté opatrenia však ukazujú, že „toto je na radare,“ hovorí Kazimír, a že pomer nesplácaných úverov v sektore je „pod kontrolou okolo 4 %“, čo naznačuje, že scenár stresu v bankovom sektore výsledok silného rastu úverov je nepravdepodobný.pravdepodobný.

európskej scéne

Po úspechu v domácej fiškálnej konsolidácii, koncom roka 2017, Casimir hodil klobúk do európskeho ringu, keď sa otvorili nominácie na ministra financií eurozóny, ktorý by nahradil Dijsselbloema ako dlhoročného šéfa Euroskupiny. Iba Casimir a Dana Resnis Ozola z Lotyšska boli kandidátmi z „nového“ členského štátu EÚ.

V decembrovom hlasovaní Kazimír po prvom kole odstúpil – rovnako ako pani Resnes Ozola – a novým zástupcom bloku sa stal Portugalčan Mario Centeno.

„Myslím si, že to bola férová súťaž,“ hovorí Casimir. „Želám Mariovi všetko najlepšie. Nie je to ľahká úloha. Z času na čas čelíme veľmi zložitým problémom.“ [in the Eurogroup] Toto leto môže byť opäť horúce v súvislosti s prehlbovaním Európskej menovej únie a mnohými ďalšími problémami.

Kým však zvolenie portugalského ministra financií za predsedu Euroskupiny ukázalo, že v EÚ dochádza k veľkej zmene menovaním lídra z krajiny, ktorej skupina v minulosti poskytla pomoc, predstavitelia východných členských štátov sú stále prítomné. Nedostatočné zastúpenie v kľúčových úlohách.

„Bola to skutočne zaujímavá skúsenosť, osobná aj profesionálna,“ hovorí Kazimír a dodáva, že na miestnej úrovni bolo veľmi dôležité, že zástupcovia EÚ prišli z nových členských krajín.[as] „Zvykli sme si, že nás volajú menami, ale to je v skutočnosti veľmi relatívne.“ Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami vstúpilo do EÚ pred viac ako 14 rokmi, v máji 2004, nasledovalo Bulharsko a Rumunsko v roku 2007 a Chorvátsko v roku 2013. Zástupcovia nových členských krajín sa však stále môžu pozerať na problematiku „z rôznych uhlov pohľadu .“ Pán Kažimír upozorňuje, že je potrebné mať viac zástupcov z východoeurópskych krajín.

V budúcom roku sa otázka integrácie dostane do agendy EÚ, pričom trom členom Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, vrátane jej prezidenta Maria Draghiho, sa skončí funkčné obdobie. To by mohlo otvoriť ďalšiu príležitosť pre nedočkavých Európanov, akým je Kazimír.