Slovenská prezidentka Zuzana Šaputová, nositeľka liberálnej politiky v strednej Európe, sa nebude v budúcom roku usilovať o znovuzvolenie, čo zvyšuje pochybnosti o prozápadnej politike krajiny.

Rozhodnutie Sabotovej, bývalej právničky v oblasti ľudských práv, ktorá sa v roku 2019 stala prvou prezidentkou svojej krajiny, prichádza po roku politických nepokojov na Slovensku, ktoré podporili bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý má priateľsky k Moskve.

Čaputová bola zvolená na základe prísľubu vykorenenia korupcie po tom, čo vražda novinára a jeho snúbenice vyvolala masové pouličné protesty a napokon donútila Fica odstúpiť.

Fico a jeho strana Smer sú teraz favoritmi na víťazstvo v septembrových predčasných parlamentných voľbách, ktoré boli vyhlásené po májovom odstúpení dočasného premiéra Eduarda Hegera, čím sa zhoršila politická kríza v jeho krajine.

Ficov návrat do slovenských volieb by ešte viac spochybnil jednotu NATO-EÚ v otázke Ukrajiny, čím by sa posilnil skeptickejší pohľad Maďarska na protiruské sankcie.

Utorkové vyhlásenie Sabotovej pravdepodobne rozhnevá západných spojencov, ktorí vkladajú svoje nádeje do jej prezidentského úradu, aby pomohla stabilizovať domácu politiku. „Je mi ľúto, ak sklamem tých, ktorí očakávali, že budem opäť kandidovať,“ povedala Šaputová v utorok na tlačovej konferencii. „Osud Slovenska nie je v rukách jedného človeka.“

Sabotová uviedla, že sa z osobných dôvodov rozhodla, že nie je pripravená na ďalšie päťročné funkčné obdobie po tom, čo si odslúžila turbulentné roky, v ktorých sa venovala pandémii koronavírusu, ruskej vojne na Ukrajine a následnému ekonomickému úderu pre Slovensko.

Ficova kampaň sa zamerala na vyzdvihnutie nákladov na podporu Slovákov sankciám voči Rusku, ktoré bolo pred vlaňajškom hlavným dodávateľom energií pre Slovensko. Prezentoval sa aj ako obhajca slovenskej suverenity pred tlakom NATO a vyčítal predchádzajúcej vláde, že v marci umožnila odovzdať zbrane. Stíhacie lietadlo MiG-29 na Ukrajinu bez toho, aby najprv požiadala o súhlas parlamentu.

Saputová po Hegerovej rezignácii vymenovala prvú dočasnú technokratickú administratívu vedenú bývalým guvernérom centrálnej banky Udovitom Ódorom. Slovenská politika bola v limbu aj pre roztržku medzi dvoma hlavnými politikmi v predchádzajúcej koaličnej vláde.

Ódor v rozhovore pre Financial Times dva týždne po nástupe do funkcie povedal, že „To, že tu sedím, je výsledkom istej anarchie v slovenskej politike. Toto nebola moja vysnívaná práca… Toto je výsledok neúspechov.“ predchádzajúcej vlády“.

Japonský veľvyslanec v Bratislave na margo konferencie, ktorú minulý mesiac zorganizoval slovenský think-tank Globsec, povedal, že „naozaj dúfa“, že Sabotová sa bude snažiť o ďalší mandát, najmä vzhľadom na neistý výsledok septembrových volieb.

„Medzi veľvyslancami tu hovoríme, že nechceme mať v tomto regióne druhé Maďarsko,“ povedal pre Financial Times veľvyslanec Makoto Nakagawa.

Čaputová by aj po septembrových parlamentných voľbách mohla zohrať kľúčovú úlohu, ak, ako naznačujú prieskumy, nebude nadpolovičná väčšina. Prezident Slovenska má obmedzené výkonné právomoci, no jednou z nich je aj menovanie predsedu vlády.

„Reprezentovala liberálnu stranu tohto regiónu, nielen Slovensko, a teraz sa z osobných dôvodov rozhodla nekandidovať v pretekoch, ktoré sa jej zdali veľmi priaznivé,“ povedal slovenský analytik Milan Nitsch z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy. „Z dlhodobého hľadiska nie som šťastný, ale z krátkodobého hľadiska môže byť rozhodnejšia v povolebnom scenári… pretože už nebude mať žiadny konkrétny volič, ktorý by uspokojila.“