Posledný európsky summit predsedníctva Českej republiky v Rade Európskej únie sa konal 15. decembra 2022. Slovenský premiér Edvard Heger sa na ňom nemohol zúčastniť, pretože jeho vláda v ten deň v Bratislave čelila dôvere parlamentu. . Podobne ako on na vrchole jeho český kolega Peter Fiala.

Aj keď sa môže zdať nezvyčajné, že predseda vlády jednej krajiny zastupuje na medzinárodnom summite iného, ​​v prípade Česka a Slovenska sa tomu nemožno čudovať.

Tridsať rokov po pokojnom rozdelení bývalého komunistického štátu Československo na dva samostatné štáty 1. januára 1993 sú si tieto dve krajiny stále mimoriadne blízke.

„Vynikajúce vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskom sú evidentné nielen v tejto oblasti,“ ubezpečil Deutsche Welle sám Fiala s tým, že obe krajiny budú Nový rok 2023 oslavovať hrdo.

Zamatový rozvod

Československo vzniklo na sklonku 1. svetovej vojny, 28. októbra 1918, keď vyhlásilo nezávislosť od zániku Rakúsko-Uhorska. Hlavným argumentom pre tento krok bolo, že Česi aj Slováci chceli žiť v jednej krajine, v Československu.

Hoci oba štáty zostali počas 1. ČSR (1918-1938), okupácie nacistickým Nemeckom (1939-1944/45) a komunistickej diktatúry (1945-1989) jednotné, kultúrne, jazykové a štrukturálne rozdiely medzi nimi nikdy nezmizli.

V roku 1992 vyhrali parlamentné voľby v oboch častiach krajiny strany, ktoré odmietli spoločný štát. Po dlhých rokovaniach sa dohodli na mierovom rozpustení štátu Česko-Slovensko 31. decembra toho roku. Po 74 rokoch jednoty sú dnes Česko a Slovensko dva samostatné národy.

Mier a priateľstvo

„Netreba zabúdať, že rozdelenie Česko-Slovenska bolo nielen pokojné, ale aj nezvyčajne priateľské,“ povedal Fiala s tým, že vzťahy medzi oboma krajinami nie sú výnimočné len na politickej úrovni, ale aj medzi jednotlivcami a firmami. „Toto je naozaj super a myslím si, že to ukazuje, že vytvorenie dvoch nezávislých štátov bol správny krok a pomohlo to obom krajinám,“ povedal Fiala.

S týmto názorom súhlasia aj slovenskí politici a diplomati. Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Kasser (vľavo na hlavnej fotografii s českým kolegom Janom Lipavským) sa s láskou obzerá za svojím veľvyslancom v Českej republike. „Je mi veľkou cťou byť veľvyslancom Slovenska v Prahe,“ povedal. „Ste diplomatický kráľ. Iní veľvyslanci za vami prichádzajú a hovoria: Nikto nerozumie českej politike tak ako vy.“ Vysvetlite nám to.“

Funkcia veľvyslanca na Slovensku je v českých diplomatických kruhoch považovaná za rovnako prestížnu. Svedčí o tom aj fakt, že českou veľvyslankyňou na Slovensku bola v rokoch 2013 až 2018 bývalá prvá dáma Českej republiky Levi Klausová, manželka bývalého prezidenta Václava Klausa.

Dynamická cezhraničná výmena

Ďalším znakom úzkeho vzťahu je skutočnosť, že prvá zahraničná cesta všetkých novozvolených prezidentov, premiérov a ministrov zahraničných vecí každej krajiny je do hlavného mesta tej druhej. Medzi oboma radami sa konajú pravidelné bilaterálne stretnutia.

Aj na univerzitnej úrovni je vysoká miera výmeny: občania každej krajiny môžu študovať v tej druhej zadarmo – čo uľahčuje fakt, že český a slovenský jazyk sú si navzájom zrozumiteľné. V Českej republike študuje viac ako 25 000 slovenských študentov a predstavujú viac ako 10 % všetkých študentov. Českých študentov je na Slovensku oveľa menej, pretože slovenské univerzity nie sú považované za prestížne.

V Českej republike pracujú tisícky slovenských lekárov a sestier. Slovenské korene má asi 91-tisíc českých občanov, trvalý pobyt v Česku má asi 114-tisíc Slovákov.

Československo stále žije v srdciach a mysliach ľudí

Slovenský politológ Grigoryj Mysznikov, riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky, v rozhovore pre DW potvrdil, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú dobré vo všetkých oblastiach. Povedal: „Pohľad Slovákov na Českú republiku je veľmi pozitívny, čo potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. Aj v Českej republike sú Slováci vnímaní ako najbližšia krajina.“

„Československo je stále živé v srdciach a mysliach ľudí, aj keď s rôznou intenzitou,“ povedal Mesežnikov. Podľa prieskumu pražského inštitútu STEM pre experimentálny výskum z novembra 2022 sa 91 % Slovákov a 87 % Čechov stále považuje za najbližších spojencov. Asi 53 % Slovákov, ale len 35 % Čechov má stále pocit, že rozdelenie Československa bolo nesprávne.

Nedávne napätie v súvislosti s nelegálnym prisťahovalectvom

Napriek všetkému tomuto pozitívu však mnohí odborníci cítia, že súkromný charakter vzťahu medzi oboma krajinami sa pomaly zmenšuje. „V mnohých oblastiach už náš vzťah nebol taký výnimočný, ako býval,“ priznáva Rudolf Jindrák, vedúci medzinárodného oddelenia Kancelárie prezidenta Českej republiky. „Česko-slovenské vzťahy sa v EÚ rozpustili ako kocka cukru a po vstupe do EÚ sme im prestali venovať dostatočnú pozornosť,“ povedal pre DW.

Prejavilo sa to počas prvej veľkej krízy v bilaterálnych vzťahoch od samostatnosti oboch krajín: 29. septembra tohto roku Česká republika uzavrela hranicu so Slovenskom.

Jedným z dôvodov uzatvorenia hraníc bol prudký nárast počtu nelegálnych prisťahovalcov vstupujúcich do krajiny cez Slovensko. Bratislava odmietla prijať späť migrantov, ktorých zatkla česká polícia na základe readmisnej dohody EÚ. „Áno, jedným z dôvodov znovuzavedenia kontrol na našej spoločnej hranici bola problematická implementácia readmisnej dohody zo strany Slovenska,“ potvrdila DW Hana Malá z tlačového odboru českého ministerstva vnútra.

Uzavretie hraníc vyvolalo protesty slovenských kamionistov. Spor nedokázalo vyriešiť ani stretnutie premiérov 11. novembra 2022, ktoré vrhlo tieň na blížiace sa 30. výročie založenia dvoch nezávislých štátov.

Tento článok bol pôvodne publikovaný v nemčine.