Slovenská krajná pravica sa ďalej fragmentovala
Nová kapitola krajnej pravice sa začala tento týždeň na Slovensku po rozdelení šiestich poslancov z najväčšej extrémistickej strany v krajine – Slovenskej ľudovej strany (ĽSNS), ktorá znížila počet jej predstaviteľov na deväť, pričom naznačila jasnú možnosť spustenia nové politické hnutie. .
Medzi prebehlíkmi boli dlhoročnými predstaviteľmi LSNS Milan Mazuric a Milano Aurick, obaja sa nedokázali vyrovnať so zmenou stanov strany, ktorá zmenila jeho vedúcu štruktúru a vodcovi strany Marianovi Kotlibovi udelila „prakticky všetky kompetencie“. Mazurek bol pozoruhodným členom radikálnej vetvy strany, ktorý bol kedysi odsúdený za verejné použitie rasistických nadávok. Aurick je od roku 2019 podpredsedníčkou strany a poslankyňou Európskeho parlamentu.
Nové zákony ĽSNS, ako som už spomínal Malé a stredné spoločnosti Denne oslobodil Kotlebu od povinnosti zvolať zjazd najmenej raz ročne, pričom znížil počet svojich vodcov z 12 na 9. Kotleba si tiež vyhradil právo menovať troch členov vedenia strany, čo znemožňuje takmer vylúčenie strany vodca. Druhou významnou zmenou bolo vytvorenie pozície výkonného viceprezidenta, ktorý mal mandát intervenovať u Kotlebu v prípade, že nebude môcť vykonávať svoje úlohy. Môže sa tak stať skôr ako neskôr.
Kotleba čaká na rozhodnutie o jeho odvolaní na Najvyšší súd vo veci rozhodnutia o viac ako štyroch rokoch, ktoré získal pri rozdávaní šekov v nominálnej hodnote 1 488 eur – medzinárodný odkaz na nacistickú symboliku. Jeho reforma fungovania strany vyvolala špekulácie, že sa pripravuje na možnosť, že bude možno musieť strhnúť nitky ĽSNS spoza mreží. Kotliba to rázne odmietol, pričom trochu neprimerane ignoroval obvinenia z „autoritárskych tendencií“. Pred niekoľkými rokmi sa preslávilo tvrdenie Kotlebu, že sa s ním zaobchádza ako s „vodcom“.
Ale predtým, ako odišli jej poslanci, sa v ĽSNS hromadili problémy. V polovici januára odstúpili z vedenia strany Mazurik, Urik a hovorca strany Ondrej Dorica, čiastočne s odvolaním sa na „totalitné praktiky“ v ĽSNS, vzhľadom na to, že strana sa neustále snažila podkopávať slovenskú demokraciu.
Mazurek a Urik tvrdili, že zmeny v stanovách strany sa uskutočnili bez ich súhlasu, čo hlavný prokurátor Kotliba poprel. Zákonné zmeny boli schválené straníckym konventom, uviedol Kotliba pre TA3 „a nevidí dôvod, prečo by sa niekto tak urážal, že by zo strany odišiel“. Z 132 členov strany sa dohody zúčastnilo 111 a všetci hlasovali za zmeny, poslanec ĽSNS Rastislav Schlossar Povedal. „Bolo to demokratické rozhodnutie,“ dodal.
Z pohľadu Kotlepu sa naďalej sústreďuje na boj proti vláde premiéra Igora Matoviča, nie na drobné hádky v jeho vlastnej strane. „Ak však niekto chce ísť jeho cestou, môže ísť: Nikoho tu násilím nezadržíme,“ dodal.
Šiesti poslanci, ktorí zrušili členstvo, sponzorovaní Mazurikom a Urikom, výslovne neuviedli, či plánujú založiť svoju vlastnú stranu, netajili však nijaký zámer. „Našim poslaním je ponúknuť Slovensku silnú, občiansku, hrdú a predovšetkým profesionálnu alternatívu k súčasnému úpadku, korupcii a sebectvu,“ napísal Mazurič na sociálnej sieti.
Zatiaľ čo Kotliba požiadal svojich utekajúcich poslancov, aby sa „pripravili“ a rezignovali na svoje parlamentné kreslá, nevylúčil budúcu spoluprácu so žiadnou novou krajne pravicovou stranou, ktorá sa pri tvorbe pripravuje. „Bude to závisieť od otázok a hodnôt, ktoré presadzujú,“ uviedol Kotliba.
ĽSNS vstúpila do parlamentu druhýkrát v roku 2020, získala necelých 8 percent hlasov a 17 kresiel v parlamente. Niekoľko interných spadov, vrátane posledného s firmou Mazurek & Co, však zúžilo zoznam členov strany na deväť. Strana sa napriek tomu teší stabilnej podpore v rozmedzí 8 až 10 percent, posledné prieskumy verejnej mienky sa blížia ku krajnej pravici.
Sociológ Martin Slossiarik uviedol, že zatiaľ čo odchod prominentných osobností strany nemusí nutne znamenať rozdelenie voličov strany. Malé a stredné spoločnosti Očakávaní LSNS by mal rozhodnúť až čakajúci rozsudok v Kotlebovom odvolaní. „Ak bude Marianne Kotliba odsúdená a dostane sa do väzenia, nebude môcť komunikovať so svojimi voličmi – ani prostredníctvom sociálnych médií, ani osobne – čo robí pravidelne,“ uviedol Slossiarik.
Analytik dospel k záveru, že časť voličov ĽSNS by sa mohla cítiť zbavená volebného práva do tej miery, že by úplne prestali voliť, iní by však mohli podporiť každú novú stranu vytvorenú Aurickom a Mazuricom.