Nový výskum poskytuje dôkazy, že keď sa vtedajší americký prezident Donald Trump nakazil COVID-19, konzervatívci s väčšou pravdepodobnosťou akceptovali skutočnosť, že vírus je skutočný. Infekcia a následná hospitalizácia však nezmenili názory konzervatívcov na to, aký nebezpečný je vírus. Výsledky sú zverejnené v Kráľovská spoločnosť pre otvorenú vedu.

Počas neistých a rýchlo sa meniacich časov sa môžu objaviť protichodné informácie, ktoré spôsobia, že ľudia budú mať menšiu dôveru a presvedčenie o nevyhnutnosti a účinnosti odporúčaného správania a pokynov. To by mohlo zhoršiť epidémiu obmedzením prijímania preventívnych opatrení jednotlivcami.

Predchádzajúci výskum ukázal, že podozrenie na prítomnosť a závažnosť SARS-CoV-2 súvisí s nižším dodržiavaním preventívneho správania COVID-19 a zníženým vnímaním rizika.

Podľa autorov novej štúdie je jedným zo silných empirických prístupov ovplyvňujúcich vnímanie rizika a presvedčenia súvisiace s COVID-19 používanie paradigiem, čo sú jednotlivé prípadové správy, ktoré zjednodušujú zložité myšlienky.

Predchádzajúci výskum ukázal, že vystavenie modelom môže zvýšiť povedomie, zlepšiť komunikáciu týkajúcu sa zdravia, podieľať sa na prevencii a liečbe a znížiť stigmu chorôb. Príklady môžu tiež zvýšiť vnímanie osobnej zraniteľnosti a závažnosti nebezpečenstva.

Verejné osobnosti uvedené v spravodajských správach slúžia ako modely a môžu ovplyvniť vnímanie rizík COVID-19 ľuďmi. K tomuto efektu prispieva inferencia dostupnosti, ktorá sa vzťahuje na ľudí, ktorí hodnotia pravdepodobnosť udalostí na základe toho, ako ľahko im prídu na myseľ relevantné stavy, a reprezentatívna inferencia, ktorá zahŕňa odhad pravdepodobnosti udalosti jej porovnaním s prototypom, ktorý už máme na mysli.

Niektoré predbežné dôkazy podporujú túto hypotézu. Predchádzajúca štúdia zistila, že vystavenie správam, že hviezda Tom Hanks sa nakazil vírusom COVID-19, viedlo k zmenám v postojoch medzi účastníkmi, čím sa zvýšilo ich povedomie o vážnosti situácie a osobných rizikách choroby.

V novej štúdii sa vedci zamerali na prípad Donalda Trumpa, ktorý bol pozitívne testovaný na SARS-CoV-2 a bol hospitalizovaný po tom, ako sa u neho počas jeho prezidentovania objavili príznaky COVID-19. Táto udalosť poskytla príležitosť preskúmať vzťah medzi prominentným vzorom (Trump) a postojmi verejnosti a vnímaním COVID-19.

V dvoch štúdiách výskumníci zozbierali údaje z prieskumov pred a po oznámení Trumpovej hospitalizácie, aby porovnali zmeny vo vnímaní rizika a klamlivých presvedčeniach.

V štúdii 1 sa vedci snažili preskúmať vzťah medzi diagnózou COVID-19 prezidenta Trumpa a vnímaním rizika medzi obyvateľmi Spojených štátov. Zozbierali údaje z dvoch vĺn prieskumov uskutočnených pred a po oznámení Trumpovej diagnózy. Vzorku tvorilo 909 účastníkov v 1. vlne a 447 účastníkov v 2. vlne s celkovou veľkosťou vzorky 1 356 účastníkov.

Účastníci vyplnili šesťpoložkový index vnímania rizika COVID-19, ktorý meria kognitívne, emocionálne a časopriestorové dimenzie vnímania rizika. Prieskum zahŕňal aj sociodemografické premenné, ako je pohlavie, vek, politická orientácia a úroveň vzdelania.

Politická orientácia sa ukázala ako dôležitý indikátor vnímania rizika. Účastníci, ktorí sa identifikovali ako tí, ktorí sa viac prikláňajú k politickému spektru, mali nižšie vnímanie rizika. Starší účastníci, vysoko vzdelaní účastníci a účastníčky vyjadrili v priemere vyššie vnímanie rizika.

Výsledky však ukázali, že po kontrole politickej orientácie a sociodemografických faktorov neexistovala žiadna významná korelácia medzi vlnou (pred reklamou vs. po reklame) a vnímaním rizika. To znamená, že Trumpova diagnóza nemala významný vplyv na vnímanie rizika medzi účastníkmi. Okrem toho neexistovala žiadna významná interakcia medzi vlnou a politickou orientáciou.

V štúdii 2 sa výskumníci snažili zistiť, či existuje rozdiel v názoroch obyvateľov USA na to, že pandémia COVID-19 je podvod pred a po diagnóze prezidenta Trumpa, pričom kontrolovali demografické faktory. Skúmali tiež úlohu všeobecnej náchylnosti na bludy vo vzťahu k klamlivým presvedčeniam.

Štúdia prijala účastníkov zo Spojených štátov prostredníctvom online poskytovateľa panelov. Použili sa vzorky dávok, aby sa zabezpečilo, že vzorka bude reprezentatívna z hľadiska veku a pohlavia. Vlna 1 pozostávala z 949 účastníkov zozbieraných medzi 24. a 29. septembrom 2020, zatiaľ čo druhá vlna zahŕňala 1 191 účastníkov zozbieraných medzi 14. a 16. októbrom 2020. Celková veľkosť vzorky bola 2 140 účastníkov.

Účastníci boli požiadaní, aby ohodnotili, do akej miery si myslia, že pandémia COVID-19 je podvod na stupnici od 1 (rozhodne nie) do 6 (rozhodne nie). Zhromažďovali sa aj demografické premenné, ako je pohlavie, vek, politická orientácia (v rozsahu od ľavicovej/veľmi liberálnej po pravicovú/veľmi konzervatívnu) a úroveň vzdelania. Všeobecná náchylnosť na dezinformácie bola hodnotená pomocou stupnice MIST, ktorá zahŕňala účastníkov hodnotenia dôveryhodnosti 20 titulkov správ.

V súlade so štúdiou 1 mali účastníci s konzervatívnejšími/pravicovými sklonmi a väčšou náchylnosťou na dezinformácie tendenciu mať vyššie falošné presvedčenia.

Výsledky ukázali, že vlna náboru (pred alebo po Trumpovej diagnóze) nemala významný vplyv na klamlivé presvedčenia, keď sa brali do úvahy iba vlnové a demografické faktory, ako aj pri výpočte náchylnosti na zavádzanie. Pozoruje sa však významná interakcia medzi vlnou a politickou orientáciou.

Medzi ľavicovými alebo liberálnymi účastníkmi nebol žiadny rozdiel v špekulatívnych presvedčeniach medzi vlnami. Naopak, medzi konzervatívnejšími/pravicovými respondentmi bola podpora nepravdivých tvrdení u opýtaných po Trumpovom vyhlásení nižšia ako predtým. Dodatočná analýza odhalila, že vlnový efekt na klamlivé presvedčenia sa stal významným pre účastníkov, ktorí uviedli konzervatívne alebo ultrakonzervatívne politické názory.

Celkovo štúdie ukazujú, že diagnóza prezidenta Trumpa mohla ovplyvniť niektorých ľudí, aby zmenili svoj názor na vírus, no neovplyvnila ich vnímanie jeho nebezpečenstva.

Vedci uviedli, že nedostatok vplyvu Trumpovej diagnózy na vnímanie rizika môže byť spôsobený tým, ako formuloval svoju reklamu. Trump napriek svojej infekcii ukázal obraz, že sa tejto choroby nebojí a je optimistický, pokiaľ ide o jeho uzdravenie. Toto rámcovanie mohlo byť v súlade s jeho predchádzajúcimi vyhláseniami o víruse, čo viedlo jeho nasledovníkov k presvedčeniu, že nebezpečenstvo vírusu bolo prehnané.

Na druhej strane výsledky naznačujú, že účastníci s pravicovými politickými názormi môžu mať bližšie k prezidentovi Trumpovi, vďaka čomu má jeho diagnóza väčší vplyv na formovanie ich falošných presvedčení.

Tweet prezidenta Trumpa, ktorý oznamoval, že on a jeho manželka boli pozitívne testovaní na COVID-19, boli v karanténe a proces obnovy sa začal, sa stal Trumpovým najviac retweetovaným tweetom vôbec. Vedci uviedli, že je možné, že tento tweet – verejne a otvorene priznávajúci svoju diagnózu po tom, čo sa v minulosti javil skeptickejší – mohol jeho podporovateľom vyslať „silný signál“ o existencii vírusu.

štúdium, „Pochopenie rizík COVID-19 a bludných predstáv v Spojených štátoch pred a bezprostredne po oznámení diagnózy prezidenta TrumpaNapísali Lisa Maria Tanase, John Kerr, Alexandra LJ Freeman a Claudia R Schneider.