Prvé potvrdené spozorovanie pevniny Antarktídy sa pripisuje ruskej výprave v roku 1820 a prvý záznam o osobe, ktorá vkročila na Antarktídu, sa pripíše americkému prieskumníkovi v roku 1821.
Štúdia však uviedla, že plavby polynézskych navigátorov do antarktických vôd sa datovali zhruba 1320 rokov – bohatú históriu zatienila história európskeho prieskumu.
„Zistili sme, že medzi polynézske správy o plavbe medzi ostrovmi patrí aj plavba do antarktických vôd loďou Hue Te Rangura a jeho posádkou na palube lodí T Efe alebo Ati pravdepodobne začiatkom 7. storočia,“ uviedla vedúca výskumníčka a biologička Priscilla Weahyová.
Štúdia čerpá z ústnych tradícií a príbehov zdieľaných v maorskej komunite a maorských sôch, ktoré podľa vedcov zobrazujú cestujúcich aj navigačné a astronomické znalosti.
Vedci tiež zistili, že veľa z existujúcej „šedej literatúry“ – výskumu uskutočňovanej mimo tradičných akademických a komerčných kanálov -, ktoré neboli riadne preskúmané.
„Keď to dáte dokopy, je to skutočne jasné, existuje veľmi dlhá história spájania s Antarktídou,“ uviedol Weihy. „Maori boli vo vzťahu k Antarktíde zapojení do mnohých rôznych rolí a rôznymi spôsobmi.“
Spoluautor Billy van Uetrigt uviedol, že štúdia spochybňuje bežné predsudky o maorských znalostiach Antarktídy, minulosti i súčasnosti.
„V Antarktíde pracuje veľa Maorov ako výskumníkov, ktorí sa zúčastňujú na novozélandských rybárskych plavidlách v južnom oceáne,“ uviedol. „Mnoho Maori má tento druh fyzických a živých skúseností s antarktickými krajinami a morskými krajinami.“
Podľa Weiheho pohľad na minulosť z rôznych uhlov pohľadu ukazuje, že história je „multidimenzionálna“.
„Príspevok mnohých nedostatočne zastúpených skupín, od domorodého obyvateľstva až po ženy, sa stáva viditeľným – a to je určite prípad histórie Antarktídy,“ uviedla.
