Vyšehradské štáty sú ohľadom budúcnosti optimistické

Výskum ukazuje, že krajiny V4 majú väčšiu dôveru v inštitúcie EÚ a pozitívnejšiu víziu budúcnosti európskej spoločnosti ako priemerný Európan a členské štáty západnej Európy. Prieskum ukazuje, že viac ako tri štvrtiny (76 percent) respondentov V4 dôveruje Európskej únii, zatiaľ čo toto percento je 66 percent medzi zakladajúcimi krajinami a krajinami, ktoré sa pripojili v dvadsiatej.^Y. storočia. Súčasne bude za zotrvanie v referende o členstve v Európskej únii hlasovať 65 percent respondentov zo zakladajúcich krajín a krajín, ktoré sa pripojili v minulom storočí, a 75 percent respondentov z krajín Vyšehradskej štvorky. Je zaujímavé, že verejná mienka v Európe sa rok čo rok približuje k názoru občanov V4 na túto otázku: v roku 2017 hlasovalo za členstvo svojej krajiny v Európskej únii 64% účastníkov EÚ a Britov. Toto percento bolo 65% v rokoch 2018 a 2019 a 67% v roku 2020.

Dá sa tiež povedať, že väčšina respondentov je v zakladajúcich krajinách a tých, ktorí sa pripojili v dvadsiatich^Y. Storočie (55%) verí, že hospodárska situácia v Európskej únii sa v najbližších rokoch oslabí a 21% tvrdí, že sa to nezmení. Naproti tomu v krajinách V4 je podiel tých, ktorí vidia slabosť, 49%, a tých, ktorí očakávajú recesiu ekonomiky, 25%. Tomu zodpovedá skutočnosť, že viac ako dvakrát (37 percent) vo vyšehradských štátoch verí, že ich deťom a budúcim generáciám sa bude žiť lepšie ako v zakladajúcich krajinách a v krajinách, ktoré sa pripojili v minulom storočí (18 percent).

Spomedzi krajín V4 Najvyššiu dôveru v blahobyt budúcich generácií majú Maďari (42 percent) a Poliaci (40 percent). Pokiaľ ide o túto otázku, je tiež vidieť, že názor Európanov sa rok čo rok blíži názorom krajín Vyšehradskej štvorky. V roku 2019 si 49 percent respondentov z EÚ a Britov myslelo, že ich deti budú na tom horšie ako dnes, ale v roku 2020 tento počet klesol na 42 percent.

V krajinách V4 sú imigrantské kvóty veľmi odmietané

Európa je od leta 2015 pod rastúcim imigračným tlakom, ktorý, zdá sa, v blízkej budúcnosti nejaví známky znižovania. Výskum odhaľuje, že občania krajín Vyšehradskej štvorky si reálne uvedomujú príčiny nelegálneho prisťahovalectva, zatiaľ čo verejná mienka v Európe sa postupne približuje k pohľadu krajín V4. 57 európskych respondentov a 68% v krajinách V4 sa domnieva, že väčšina prisťahovalcov prichádza do Európskej únie v nádeji, že získajú ekonomické a sociálne výhody. Naopak, 37% respondentov z EÚ a Británie a 26% občanov V4 sa domnieva, že nelegálni prisťahovalci prichádzajú do Európy, pretože nie sú v bezpečí vo svojej domovskej krajine. Je dôležité poznamenať, že v roku 2016 sa väčšina Európanov (51%) domnievala, že masový príliv migrantov na náš kontinent bol spôsobený neistotou v krajine pôvodu, zatiaľ čo tento podiel bol v roku 2017 42%.

Percento priaznivcov systému kvót je najvyššie (59 percent) zo zakladajúcich krajín a tých, ktorí sa pripojili k dvadsiatim^Y. Storočia, hoci je to najmenej (28 percent) v prvých štyroch krajinách spomedzi skúmaných krajín v tomto ohľade. Existuje však veľká mylná predstava o bruselskom systéme kvót na distribúciu migrantov medzi členskými štátmi západnej a strednej Európy. Percento odporcov plánu rozložiť imigrantov medzi členské štáty je 23% medzi občanmi zakladajúcich členských štátov a tými, ktorí sa k nim pripojili v minulom storočí, zatiaľ čo toto percento je pre visegrádske krajiny 56%. Súvisiacim problémom je udržiavanie tradičného kresťanského obrazu Európy ako najvyššej priority medzi krajinami V4. Z prieskumu vyplýva, že 53 percent respondentov je v zakladajúcich krajinách a tí, ktorí sa k nim pripojili v dvadsiatich^Y. storočia, 59% občanov Vyšehradskej štvorky sa domnieva, že Európa by si mala zachovať svoju kresťanskú kultúru a tradície. Presahovanie kresťanských tradícií a smerovanie k sekulárnejšej kultúre podporí 37 percent respondentov v zakladajúcich krajinách a tých, ktorí sa k nim pripojili v minulom storočí, a 32 percent občanov v krajinách V4.

Európska únia sa už roky potýka s demografickými a hospodárskymi ťažkosťami a možné riešenia týchto problémov sú neustálou témou diskusií v európskom verejnom diskurze. Výskum ukazuje, že viac ako tri štvrtiny (78 percent) občanov V4 súhlasí s tým, že ich krajina by sa mala spoliehať skôr na miestne zdroje alebo skôr podporovať miestne rodiny ako na prisťahovalectvo, zatiaľ čo toto percento je 65 percent medzi zakladateľmi a tými, ktorí sa k nim pripojili.^Y. storočia. Zároveň je 72 percent občanov krajín Vyšehradskej štvorky a 53 percent respondentov zo zakladajúcich krajín a tých, ktorí sa pripojili v minulom storočí, presvedčené, že problém poklesu populácie by sa nemal riešiť podporou prisťahovalectva, ale zvyšovaním počtu obyvateľov. Narodia sa deti. Je teda zrejmé, že občania Maďarska, Poľska, Slovenska a Českej republiky sa chcú zaoberať súvisiacimi vznikajúcimi demografickými a ekonomickými výzvami skôr podporou rodín a plodenia detí ako uľahčením masovej migrácie.

Namiesto premáhania Bruselu sa krajiny V4 držia národnej suverenity

Hlavnou otázkou, ktorej čelí Európska únia, je, či by sa európska spolupráca mala v nasledujúcich rokoch posunúť smerom k väčšej koncentrácii moci v Bruseli alebo chrániť zvrchovanosť členských štátov. Prieskum ukazuje, že krajiny V4 sú viac ako európsky priemer odhodlané rešpektovať národnú zvrchovanosť a nie zvyšovať moc Bruselu.

34 percent účastníkov EÚ a Britov a 30 percent občanov Vyšehradskej štvorky sa domnieva, že Brusel by mal dostať väčšiu moc nad členskými štátmi Podiel tých, ktorí dajú viac moci členským štátom, je 49 percent medzi európskymi účastníkmi a 54 percent medzi štyrmi krajinami. Tento jav možno vysvetliť skutočnosťou, že vyšehradské štáty vidia záruku presadenia záujmov svojej krajiny a regiónu v silnom rámci národného štátu.