Očakáva sa, že ekonomika Slovenska porastie rýchlejšie a inflácia v roku 2024 s implementáciou nového daňového zákona výrazne klesne. vláda Platí sa prostredníctvom predvolebných sľubov, vrátane poskytovania pomoci rodinám pri údržbe Účty za energie Slovensko je nízke, aj keď je to za cenu vysokého dlhu, centrálnej banky Povedal v utorok.
Centrálna banka vo svojich štvrťročných makroekonomických prognózach uviedla, že v tomto roku očakáva rast ekonomiky o 1,2 %, kým sa rast v budúcom roku zrýchli na 2,8 %.
Výbor očakával prudký pokles inflácie na 2,5 % v roku 2024, čo znižuje predchádzajúci odhad 5,6 % z 11 % v tomto roku.
Prognózy banky predpokladajú, že vláda schváli balík zvyšovania daní a ďalšie opatrenia v hodnote takmer dvoch miliárd eur (2,19 miliardy USD) na posilnenie rozpočtu spolu s väčšou podporou pre dôchodcov a pomocou na zníženie účtov za energie v domácnostiach, ktoré by podľa očakávaní mali stáť 1,25 miliardy eur.
Banka vo svojej správe uviedla: „Na úkor rastúceho dlhu vláda pracuje na oddialení problému prispôsobovania cien energií trhovým úrovniam a tiež pracuje na spomalení tempa oživenia verejných financií.
Slovensko čelí očakávanému najvyššiemu rozpočtovému deficitu v eurozóne v roku 2023, pričom tento rozdiel sa zväčšuje v dôsledku opatrení prijatých na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií a iných výhod.
Vláda premiéra Roberta Fica, ktorá je pri moci od októbra, schválila rozpočtový plán na rok 2024, ktorého cieľom je podľa jej prognóz mierne znížiť deficit tesne pod 6 % HDP.
Centrálna banka však očakáva, že deficit v roku 2024 stúpne na 6,4 % HDP v porovnaní s jej odhadom 5,6 % v tomto roku. Očakáva sa, že verejný dlh do roku 2025 vzrastie na takmer 60 % HDP v porovnaní s 57 % očakávanými do konca tohto roka.
Fiškálna politika čelí výzvam a chýba jej priestor na to, aby čelila potenciálnym vonkajším šokom.
„V nasledujúcich rokoch to bude mať významný vplyv na výkonnosť našej ekonomiky,“ uviedla banka vo svojej prognóze.