Ukrajina čelí ruskej blokáde svojich prístavov a snaží sa vyvážať poľnohospodárske komodity, od ktorých je mnoho krajín závislých, cez rumunský čiernomorský prístav Konstanca.

Riešenie je kľúčové tak pre ukrajinskú ekonomiku, ako aj pre celé národy, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na pšenicu a slnečnicový olej.

Bukurešť potvrdila, že prebiehajú rozhovory s Kyjevom, pričom poznamenala, že Konstanca sa už zaoberá určitým dovozom a vývozom z Ukrajiny.

Pred konfliktom Ukrajina predstavovala 12 percent svetového exportu pšenice, 15 percent kukurice a 50 percent svetového slnečnicového oleja.

„My a naši partneri hľadáme alternatívne logistické spôsoby vývozu nášho tovaru cez európske prístavy vrátane Konstanca,“ povedal nedávno ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solsky.

Prítomnosť ruských bojových lodí a mín v ukrajinských vodách tam takmer znemožňuje komerčnú lodnú dopravu.

Od začiatku konfliktu ruské sily blokujú prístup do prístavov Berdyansk a Mariupol, ktoré sa nachádzajú na juhovýchode Ukrajiny pri Azovskom mori, ktoré sa otvára do Čierneho mora.

Na juhozápade sa neďaleko frontovej línie Mykolajiv nachádza živý čiernomorský prístav Odesa.

Odesa ročne prepraví 90 miliónov ton nákladu – 60 percent celkovej prístavnej dopravy v krajine – a je na dohľad od Kremľa.

Stránka Marine Traffic, ktorá sleduje polohu všetkých námorných plavidiel, jasne ukazuje skutočnú blokádu týchto vôd.

Obchodné lode sa v oblasti nenachádzajú, odkedy raketové útoky na lode raketovo zvýšili poistné.

Podľa ministerstva poľnohospodárstva Ukrajina v súčasnosti stráca 1,5 miliardy dolárov mesačne v dôsledku dusnej kontroly exportu prístavov.

Medzitým krajiny, ktoré sú závislé od ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu, najmä na južnom pobreží Stredozemného mora, zažívajú potravinovú krízu, ktorá sa začína rozvíjať.

Kyjev tvrdí, že má dostatok zásob na pokrytie potravinových potrieb Ukrajiny na najbližšie dva roky. Rovnako sa však snaží zabezpečiť, aby vývoz pokračoval ako zvyčajne.

„Ukrajina chce ukázať, že bráni svoje exportné trhy aj svoje územie a uvedomuje si svoj význam ako dodávateľa potravín aj priemyselného tovaru,“ povedal Paul Tourette, šéf francúzskeho inštitútu Isemar, ktorý sa špecializuje na námornú ekonomiku.

Kyjev sa snaží zvýšiť vývoz obilia do Poľska, Rumunska a na Slovensko po železnici av menšej miere aj nákladnou dopravou.

Bukurešťská vláda uviedla, že rumunské a ukrajinské železničné spoločnosti hľadajú spôsoby spolupráce.

Cieľom je exportovať 600 000 ton mesačne, čo však zostáva „okrajové“ v porovnaní s exportnou kapacitou ukrajinských námorných prístavov, povedal Gauthier Le Moulgat, analytik spoločnosti Agritel.

Tourette povedal, že Constanta predstavuje najlepšiu možnosť. Rumunsko je členom NATO, čo znamená, že jeho vody sú chránené. Ako druhý najväčší exportér pšenice v Európskej únii po Francúzsku disponuje potrebnou infraštruktúrou.

Constanta je najväčší prístav na Čiernom mori. V roku 2021 spracovala viac ako 67 miliónov ton vývozu vrátane viac ako 25 miliónov ton obilia. Jeho celková kapacita je 100 miliónov ton.

Prístav je schopný prijať ukrajinské zásoby, pretože v tomto ročnom období už rumunské zásielky obilia odišli do svojich destinácií.

Ak však bude blokáda ukrajinských prístavov pokračovať až do ďalšej úrody, skladovacia kapacita Konstanca sa môže natiahnuť na maximum.

Rumunský minister obrany Vasilij Denko nedávno povedal: „Rumunsko má z toho tiež niečo… morálny prospech.“

Šéf rumunského parlamentu a ministerstva dopravy začiatkom tohto týždňa oznámili, že v prístave Konstanca sa plánujú nové investície.

Rozhodujúcim prvkom je výstup tovaru z Ukrajiny do Konstanca.

Existuje niekoľko potenciálnych prístupov, povedal Tourette.

Najnebezpečnejšou možnosťou je preprava tovaru nákladnými autami z Odesy pozdĺž pobrežia Čierneho mora do dunajského prístavu v Galati a následne loďou do kanála spájajúceho rieku s Konstancou. Trvá to deň alebo dva.

Druhou možnosťou je preprava tovaru cez Moldavsko, pričom sa obíde pohraničný región Podnestersko (Podnestersko), ktorý sa odtrhol v roku 1990 a je sídlom ruskej vojenskej základne.

Vyhýbanie sa tejto oblasti pod de facto ruskou kontrolou môže znamenať obchádzku niekoľko stoviek kilometrov, v závislosti od vášho východiskového bodu.

Tretia možnosť je najdlhšia, no momentálne najmenej riziková. Ide o prekročenie západnej hranice Ukrajiny, oblasti najmenej zasiahnutej bojmi, priamo do severného Rumunska.

Táto trasa sa v súčasnosti využíva opačným smerom na zásobovanie Ukrajiny základným tovarom.