Bratislava: SlovenskoNový populistický premiér Robert Fico Vo štvrtok povedal, že jeho vláda sa zastavila Vojenská pomoc do Ukrajinav prvej západnej reflexii tohto druhu.
Fico poslancom povedal, že krajina už „nebude Ukrajine dodávať zbrane“, čím zopakoval sľuby, ktoré dal počas svojej predvolebnej kampane, ale bude pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci svojmu vojnou zničenému susedovi.
Dodal: „Budem podporovať neposkytovanie akejkoľvek vojenskej pomoci Ukrajine… Okamžité zastavenie vojenských operácií je najlepším riešením, aké pre Ukrajinu máme. Európska únia sa musí premeniť z dodávateľa zbraní na mierotvorcu.“
Rusko okamžite odmietlo vplyv rozhodnutia Slovenska zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine na 20 mesiacov trvajúci konflikt.
„Slovensko nemalo taký veľký podiel na dodávkach zbraní, takže to neovplyvní celý proces,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku o rozhodnutí Bratislavy.
Predchádzajúca prozápadná bratislavská vláda prejavila silnú podporu Ukrajine.
Stredoeurópska krajina s 5,4 miliónmi obyvateľov bola pozoruhodne prvá NATO dopraviť bojové lietadlá svojim vojnou zničeným susedom.
Podľa Kielského inštitútu so sídlom v Nemecku Slovensko prisľúbilo Ukrajine do júla 2023 celkovú vládnu podporu vo výške 680 miliónov eur.
To zaraďuje Slovensko medzi krajiny s najvyššou štátnou podporou pre Ukrajinu z hľadiska HDP (0,65 %) za Nórskom, pobaltskými štátmi, Dánskom a Poľskom.
Ficova strana však minulý mesiac vyhrala verejné hlasovanie o prísľuboch ukončiť vojenskú pomoc Ukrajine, čo vyvolalo obavy zo zlomu v západnej podpore Kyjeva.
Slovenský politický expert Branislav Kováček pre agentúru AFP povedal, že Ukrajine „nebude chýbať množstvo (pomoci) poskytnutej Slovenskom“, ale dodal, že „akákoľvek strata jednoty a podpory má symbolický význam“.
Blízke vzťahy Ukrajiny s jej susedom Poľskom tiež v poslednom čase klesli.
Fico po víťazstve svojej strany povedal, že „ľudia na Slovensku majú väčšie problémy ako (vyrovnanie sa) s Ukrajinou“ a vyzval na mierové rokovania, pretože „viac zabíjania nikomu nepomôže“.
Varšava pred poľskými všeobecnými voľbami minulý mesiac uviedla, že obmedzí dodávky zbraní do Kyjeva, pretože potrebuje vybudovať vlastnú armádu.
Nasledovala veľmi verejná diplomatická hádka, poľský prezident Andrzej Duda prirovnal Ukrajinu k „topiacemu sa mužovi“, ktorý riskoval ťahanie záchranárov do vody.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tom čase na pôde OSN hovoril o niektorých krajinách EÚ, ktoré „predstierajú, že sú solidárne“, a tak „nepriamo podporujú Rusko“.
Fico, ktorý sa vo štvrtok zúčastní na summite Európskej únie v Bruseli, tiež vyjadril nesúhlas so sankciami voči Rusku.
„Nebudem hlasovať za žiadne sankcie voči Rusku, pokiaľ neuvidíme analýzy ich vplyvu na Slovensko,“ povedal.
Dodal: „Ak existujú také sankcie, ktoré nás poškodia, ako sa to stalo pri väčšine sankcií, nevidím dôvod ich podporovať.“
Fico sa vyjadril deň po vymenovaní svojej trojkoaličnej vlády.
Patria medzi ne Ficov ľavicový Smer-SD, krajne pravicová, proruská SNS, či od Smeru odtrhnutá strana Hlas-SD.
SNS zdieľa Ficov silný protiutečenecký postoj a populistické tendencie.
Jej proruský prezident a bývalý predseda parlamentu Andrij Danko v júli povedal, že územia okupované Ruskom nie sú „historicky ukrajinské“.
Je známy tým, že si podáva ruku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, robí si selfie s predsedom ruskej Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom a nazýva ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova „môj drahý priateľ“.
Slovensko je podľa bratislavského think tanku GlobeSec jednou z najviac proruských krajín v Európskej únii.
„Presvedčenie respondentov prieskumu, že Rusko je zodpovedné za vojnu na Ukrajine, bolo len 40 percent, pričom väčšina z nich sa stala obeťou dezinformačných naratívov, obviňujúcich Ukrajinu alebo Západ,“ uviedla v správe z roku 2023.
Porovnajte to so susedným Českom, kde je to 71 percent.
Fico poslancom povedal, že krajina už „nebude Ukrajine dodávať zbrane“, čím zopakoval sľuby, ktoré dal počas svojej predvolebnej kampane, ale bude pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci svojmu vojnou zničenému susedovi.
Dodal: „Budem podporovať neposkytovanie akejkoľvek vojenskej pomoci Ukrajine… Okamžité zastavenie vojenských operácií je najlepším riešením, aké pre Ukrajinu máme. Európska únia sa musí premeniť z dodávateľa zbraní na mierotvorcu.“
Rusko okamžite odmietlo vplyv rozhodnutia Slovenska zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine na 20 mesiacov trvajúci konflikt.
„Slovensko nemalo taký veľký podiel na dodávkach zbraní, takže to neovplyvní celý proces,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku o rozhodnutí Bratislavy.
Predchádzajúca prozápadná bratislavská vláda prejavila silnú podporu Ukrajine.
Stredoeurópska krajina s 5,4 miliónmi obyvateľov bola pozoruhodne prvá NATO dopraviť bojové lietadlá svojim vojnou zničeným susedom.
Podľa Kielského inštitútu so sídlom v Nemecku Slovensko prisľúbilo Ukrajine do júla 2023 celkovú vládnu podporu vo výške 680 miliónov eur.
To zaraďuje Slovensko medzi krajiny s najvyššou štátnou podporou pre Ukrajinu z hľadiska HDP (0,65 %) za Nórskom, pobaltskými štátmi, Dánskom a Poľskom.
Ficova strana však minulý mesiac vyhrala verejné hlasovanie o prísľuboch ukončiť vojenskú pomoc Ukrajine, čo vyvolalo obavy zo zlomu v západnej podpore Kyjeva.
Slovenský politický expert Branislav Kováček pre agentúru AFP povedal, že Ukrajine „nebude chýbať množstvo (pomoci) poskytnutej Slovenskom“, ale dodal, že „akákoľvek strata jednoty a podpory má symbolický význam“.
Blízke vzťahy Ukrajiny s jej susedom Poľskom tiež v poslednom čase klesli.
Fico po víťazstve svojej strany povedal, že „ľudia na Slovensku majú väčšie problémy ako (vyrovnanie sa) s Ukrajinou“ a vyzval na mierové rokovania, pretože „viac zabíjania nikomu nepomôže“.
Varšava pred poľskými všeobecnými voľbami minulý mesiac uviedla, že obmedzí dodávky zbraní do Kyjeva, pretože potrebuje vybudovať vlastnú armádu.
Nasledovala veľmi verejná diplomatická hádka, poľský prezident Andrzej Duda prirovnal Ukrajinu k „topiacemu sa mužovi“, ktorý riskoval ťahanie záchranárov do vody.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tom čase na pôde OSN hovoril o niektorých krajinách EÚ, ktoré „predstierajú, že sú solidárne“, a tak „nepriamo podporujú Rusko“.
Fico, ktorý sa vo štvrtok zúčastní na summite Európskej únie v Bruseli, tiež vyjadril nesúhlas so sankciami voči Rusku.
„Nebudem hlasovať za žiadne sankcie voči Rusku, pokiaľ neuvidíme analýzy ich vplyvu na Slovensko,“ povedal.
Dodal: „Ak existujú také sankcie, ktoré nás poškodia, ako sa to stalo pri väčšine sankcií, nevidím dôvod ich podporovať.“
Fico sa vyjadril deň po vymenovaní svojej trojkoaličnej vlády.
Patria medzi ne Ficov ľavicový Smer-SD, krajne pravicová, proruská SNS, či od Smeru odtrhnutá strana Hlas-SD.
SNS zdieľa Ficov silný protiutečenecký postoj a populistické tendencie.
Jej proruský prezident a bývalý predseda parlamentu Andrij Danko v júli povedal, že územia okupované Ruskom nie sú „historicky ukrajinské“.
Je známy tým, že si podáva ruku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, robí si selfie s predsedom ruskej Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom a nazýva ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova „môj drahý priateľ“.
Slovensko je podľa bratislavského think tanku GlobeSec jednou z najviac proruských krajín v Európskej únii.
„Presvedčenie respondentov prieskumu, že Rusko je zodpovedné za vojnu na Ukrajine, bolo len 40 percent, pričom väčšina z nich sa stala obeťou dezinformačných naratívov, obviňujúcich Ukrajinu alebo Západ,“ uviedla v správe z roku 2023.
Porovnajte to so susedným Českom, kde je to 71 percent.
